Ekonomické predikcie pre Slovensko: Spomalenie rastu a výzvy konsolidácie

Slovenská ekonomika čelí v súčasnosti viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej rast a stabilitu. Aktuálne makroekonomické ukazovatele naznačujú spomalenie rastu HDP, zvýšenú infláciu a zhoršujúcu sa situáciu na trhu práce. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú ekonomické predikcie pre Slovensko, a na očakávaný vývoj v najbližších rokoch.

Aktuálny stav a výhľad slovenskej ekonomiky

Národná banka Slovenska (NBS) a Inštitút finančnej politiky (IFP) zverejnili v septembri 2025 aktualizované ekonomické prognózy, ktoré naznačujú spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. NBS očakáva, že v tomto roku porastie ekonomika len o 0,8 percenta a v budúcom roku sa rast ešte spomalí na 0,5 percenta. IFP je ešte pesimistickejší a odhaduje rast na úrovni 0,8 percenta v tomto roku.

Tieto prognózy sú revíziou predchádzajúcich odhadov, ktoré boli optimistickejšie. Dôvodom pre zhoršenie výhľadu je predovšetkým zlé vonkajšie prostredie a nevyhnutná konsolidácia verejných financií.

Guvernér NBS Peter Kažimír upozornil na geopolitické napätie a obchodné vojny, ktoré negatívne ovplyvňujú ekonomický rast. Konsolidačné opatrenia, ktoré prijíma vláda na ozdravenie verejných financií, majú taktiež negatívny dopad na ekonomiku.

Inflácia a trh práce

Očakávania v oblasti inflácie sú zmiešané. NBS predpokladá, že v tomto roku dosiahne 4,2 percenta a v budúcom roku sa spomalí na 3,6 percenta. IFP očakáva, že inflácia v tomto roku zrýchli na 4,1 percenta a v budúcom roku stúpne na 4,4 percenta.

Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém

Na jednej strane by malo dôjsť k poklesu inflácie, keď vyprší efekt navýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Smerom nahor budú zase vplývať ceny energií a ukončenie dotačného programu v plnej výške.

NBS očakáva horší vývoj aj na trhu práce. Centrálna banka aktuálne predpokladá, že v prognózovanom období príde Slovensko asi o 30-tisíc pracovných miest. Nepriaznivé demografické trendy znižujú dostupnosť pracovnej sily a očakávané ochladenie ekonomiky prinesie rast nezamestnanosti.

Konsolidácia verejných financií

Konsolidačný balík opatrení na budúci rok prispeje k zlepšeniu stavu rozpočtu verejnej správy o približne 1,6 miliardy eur alebo 1,1 percenta HDP. Tento efekt by mal stačiť na to, aby vláda naplnila svoje ciele v oblasti verejných financií, predpokladá NBS. Zároveň však počíta aj s tým, že konsolidácia bude mať negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku.

Zatiaľ čo vláda deklarovala objem konsolidačného balíka na úrovni 2,7 miliardy eur, NBS očakáva jeho skutočnú veľkosť na približne 2,1 miliardy eur. Vyplýva to z vlastného odhadu vplyvu jednotlivých opatrení, ku ktorému pristupuje konzervatívne.

Prognóza Ministerstva financií SR

Slovenská ekonomika spomalí tento rok tempo rastu na 0,8 percenta, a to pod vplyvom oslabeného čistého vývozu. V roku 2026 by sa malo tempo rastu zvýšiť na 1,3 percenta, pomôcť majú najmä zdroje z plánu obnovy.

Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch

Vyplýva to z aktuálnej prognózy Ministerstva financií (MF) SR, ktorú zverejnil Inštitút finančnej politiky (IFP). Podobne ako Národná banka Slovenska (NBS) tak zhoršil svoju predchádzajúcu predikciu z júna, kedy očakával hospodársky rast na úrovni 1,3 percenta a 1,6 percenta.

Podľa IFP sa tvorba kapitálu bude opierať o investície z Plánu obnovy a odolnosti (POO), neistota vo svetovom obchode však investíciám priať nebude. Očakáva sa, že v roku 2026 príde k oživeniu zahraničného dopytu a HDP Slovenska stúpne o 1,3 percenta.

Riziká a neistoty

Oproti júnovej prognóze sa podľa inštitútu neistota ohľadom zahraničnoobchodnej politiky USA znížila, negatívne rizika však naďalej prevažujú nad pozitívnymi. Okrem geopolitických faktorov zostáva významným rizikom nižšie čerpanie plánu obnovy, čo by sa prejavilo nižšou investičnou aktivitou a výraznejším poklesom zamestnanosti.

Pozitívnym rizikom je stimul z dôvodu zvýšenia obranných investícií a fiškálny stimul v Nemecku. Ten však nepriamo podporí slovenskú ekonomiku až v dlhšom horizonte.

Výbor pre makroekonomické prognózy

V snahe dosiahnuť vyššiu transparentnosť a objektívnosť makroekonomických prognóz MF SR oslovilo dôveryhodné a nezávislé ekonomické inštitúcie a založilo Výbor pre makroekonomické prognózy. Členmi výboru sú zástupcovia MF SR, NBS, SAV, Infostat, ČSOB, Slovenská Sporiteľňa, Tatra Banka, UniCredit Bank, VÚB, Kancelária RRZ a ŠÚ SR.

Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie

Výbor zasadá pravidelne najmenej dvakrát do roka pred tvorbou východísk a finalizáciou samotného návrhu štátneho rozpočtu. Na výbore prebieha odborná diskusia o navrhovanej prognóze MF SR, ktorá môže byť následne upravená v nadväznosti na prevažujúci názor hodnotiacich členov výboru. Výsledkom je celkové hodnotenie charakteru prognózy MF SR, t.j. či je konzervatívna, realistická alebo optimistická.

Výhľad svetovej ekonomiky

Svetový menový fond (IMF) vydal aktualizovaný výhľad svetovej ekonomiky na nasledujúce 2 roky. Očakáva sa, že globálny rast dosiahne 3,0 % v roku 2025 a 3,1 % v roku 2026. Podporovaný má byť zlepšením finančných podmienok a fiškálnymi expanziami.

V prípade Eurozóny sa výhľad rastu HDP zlepšil o 0,2 % na 1 % na rok 2025 a 1,2 % v roku 2026. Toto zlepšenie je však poháňané silnými výsledkami Írskeho farmaceutického exportu do USA začiatkom roka 2025, ku ktorému došlo v dôsledku predzásobenia a nových výrobných zariadení.

Čo sa týka výhľadu pre Slovensko, podľa letnej prognózy NBS by rast HDP Slovenska mohol dosiahnuť v tomto roku 1,2 % a v roku 2026 1,6 %. Dôvodom je citeľnejší dopad ciel na rast ekonomiky ako vo zvyšku eurozóny, a to kvôli vysokej koncentrácii automobilovej produkcie na exportoch do USA. Tie pritom závisia od finálnej obchodnej dohody medzi EÚ a USA, ktorá je síce uzavretá, ale doposiaľ nebola schválená všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Zvýšené clá majú nielen priamy negatívny efekt v podobe znížených exportov, ale aj výrazné sekundárne aspekty. A to najmä zvýšenie nezamestnanosti a slabší dopyt na domácom trhu.

Vplyv ciel na slovenskú ekonomiku

Slovenská ekonomika momentálne funguje na hrane a jej rast je len veľmi slabý. Počas posledných mesiacov sa už niekoľkokrát ukázalo, že jej skutočný výkon zaostal za pôvodnými očakávaniami. Prognózy na najbližšie obdobie neponúkajú žiadny zásadný zvrat k lepšiemu, práve naopak - odhady ekonomického rastu boli opäť znížené.

Hlavným problémom je vonkajšie prostredie, ktoré nepraje exportne orientovanej ekonomike. Aj keď neistota ohľadom ochranárskych opatrení vo svetovom obchode mierne ustúpila, clá sú stále vyššie než pred rokom. Podľa odhadov NBS ekonomika tento rok ani budúci neprekročí hranicu rastu na úrovni 1 %. V roku 2026 by tento ukazovateľ mohol klesnúť dokonca len na 0,5 %, pretože významnú časť výkonu stiahne čerstvo schválené ozdravovanie verejných financií.

Konsolidačný balíček a jeho dopad

Vláda pripravila a poslanci Národnej rady SR schválili v poradí už tretí konsolidačný balíček verejných financií. Je podobný tomu z minulého roka, no aj v tomto balíčku sa plánuje z príjmových opatrení použiť na kompenzácie len malá časť. Preto bude jeho negatívny vplyv na ekonomiku ešte citeľnejší.

Ďalší problém pre domácnosti môže predstavovať koniec plošnej pomoci s cenami energií. Vláda pravdepodobne pristúpi k úprave regulovaných cien, pričom dotácie zostanú len pre vybrané skupiny občanov. To zvyšuje očakávanú infláciu v ďalších rokoch. Napriek tomu by priemerná inflácia mala postupne klesať - z tohtoročných 4 % na približne 3,5 %.

Zadlženosť Slovenska

Predikcia NBS poukazuje aj na zásadné riziká, ktoré hrozia podnikateľskému sektoru aj bežným občanom. Mechanizmy, ako sa domácnosti a firmy prispôsobia konsolidácii, môžu jej reálny vplyv buď zosilniť, alebo oslabiť. Navyše, zatiaľ nie sú známe všetky detaily o pripravovaných výdavkových škrtoch, a to najmä zo strany samotného štátu. Napriek tomu sa aktuálne riziká pri raste aj inflácii hodnotia ako vyvážené.

Z dlhodobejšieho pohľadu zostáva problémom rastúca zadlženosť. Slovensko podľa údajov NBS už v tomto roku prekročí hranicu 60 % HDP: „Zadlženosť verejného sektora na Slovensku dlhodobo rastie a najnovšie prognózy naznačujú, že hranicu 60 % HDP prekročíme už v tomto roku. Skúsenosti ukazujú, že konsolidácia verejných financií býva v čase pomalšieho hospodárskeho rastu mimoriadne náročná, no jej odkladanie vedie k ešte vyšším nákladom v budúcnosti.“

Spotreba domácností a priemysel

V 2. štvrťroku 2025 pokračovala slovenská ekonomika vo veľmi miernom raste o 0,2 % (oproti 1. štvrťroku tohto roku). Vyššie nákupy a vyššiu investičnú aktivitu občania vykrývali najmä zo zásob, no priemysel sa naďalej trápil. Veľká noc a chladnejšie počasie však hrali do karát spotrebe domácností.

NBS vo svojom jesennom prehľade píše: „Spotrebitelia si aj napriek vyšším cenám na pultoch dopriali pravdepodobne o čosi štedrejšie Veľkonočné sviatky, boli však zdržanliví pri nákupe tovarov.“ Slováci si zároveň podľa NBS odkladali o niečo menej finančných prostriedkov do úspor.

tags: #ekonomicke #predikcie #Slovensko