
Väčšina vyspelých krajín sveta prevádzkuje štátne dôchodkové systémy, ktorých cieľom je zabezpečiť občanom finančnú istotu a dôstojný príjem po ukončení ich aktívneho pracovného života, či už z dôvodu veku alebo obmedzenia pracovnej schopnosti. Dôchodkový systém na Slovensku nie je výnimkou.
Dôvody pre existenciu dôchodkových systémov presahujú len zabezpečenie príjmu pre starších občanov. Zahŕňajú rozdelenie finančnej záťaže starostlivosti o staršiu generáciu na celú spoločnosť, čím sa znižuje riziko chudoby a stabilizuje spotrebiteľský dopyt.
V obdobiach demografického rozmachu, s vysokou pôrodnosťou a kratšou priemernou dĺžkou života, bol štátu postačujúci tzv. priebežný dôchodkový systém, známy aj ako 1. pilier. Tento systém funguje na princípe, že súčasní pracujúci odvádzajú peniaze, z ktorých sa vyplácajú dôchodky súčasným dôchodcom.
V 90. rokoch 20. storočia nastal na Slovensku výrazný pokles pôrodnosti, ktorý pretrváva dodnes. Súčasne sa predlžuje priemerný vek dožitia. Tieto faktory spôsobili, že priebežný dôchodkový systém sa stal neudržateľným. Slovensko, kedysi jedna z vekovo najmladších krajín EÚ, patrí dnes medzi najrýchlejšie starnúce krajiny v Európskej únii a v budúcnosti bude patriť medzi krajiny s najvyšším vekovým priemerom. Dôsledkom tejto situácie bude znižovanie reálnej výšky budúcich dôchodkov z 1. piliera a/alebo nepopulárne predlžovanie veku odchodu do dôchodku.
Odpoveďou na nepriaznivý demografický vývoj je kapitalizačný 2. pilier. Táto reforma bola spustená v roku 2005 a hneď v prvom roku fungovania do nej vstúpila viac ako polovica všetkých aktívne pracujúcich Slovákov. Základom 2. piliera je presmerovanie časti povinných odvodov na starobné dôchodkové poistenie späť na účty sporiteľov.
Prečítajte si tiež: Slovenský dôchodkový systém
Väčšina sporiteľov si začala sporiť vo vhodných akciových dôchodkových fondoch, ktoré síce nesú riziko poklesov, ale z dlhodobého hľadiska sú vďaka priemerným výnosom logickou voľbou. Konzervatívne fondy sú síce menej volatilné, avšak oproti akciovým fondom dosahujú nižšie zisky.
V roku 2012 nastali v 2. pilieri významné zmeny. Zavedenie indexových fondov sa ukázalo ako správne rozhodnutie. Tieto fondy mali nižšie poplatky a vzhľadom na ich dlhodobú výkonnosť boli optimálnym riešením pre väčšinu sporiteľov. Avšak, prestúpiť do nich sa dalo iba aktívne. Sporitelia, ktorí sa o svoje dôchodkové úspory nestarali a nevykonali žiadne kroky, boli presunutí do konzervatívnych fondov. Mnohí Slováci tak pre svoju pasivitu stratili značné finančné prostriedky, pretože kým indexové a akciové fondy odvtedy dosiahli výnosy presahujúce 9 % ročne, konzervatívne fondy nedosiahli ani jedno percento.
Veľkou novinkou posledných zmien z roku 2022 je takzvaná predvolená investičná stratégia, ktorá má za cieľ pomôcť pasívnym sporiteľom opätovne využiť potenciál indexových fondov. Ak sporitelia neprejavili aktívny záujem o svoje úspory, ich prostriedky sa automaticky začali postupne presúvať z garantovaných do indexových fondov. Okrem predvolenej investičnej stratégie bolo zavedené aj ďalšie zníženie poplatkov, čo robí z 2. piliera najvýhodnejšiu formu investovania. Opätovne bol zavedený aj povinný vstup pre prvozamestnancov. Po jeho zrušení v roku 2012 nie sú v 2. pilieri desiatky tisíc mladých Slovákov, ktorí budú raz odkázaní iba na 1. pilier. Našťastie, títo mladí ľudia majú stále možnosť do 40 rokov dobrovoľne vstúpiť do 2. piliera. Nespraviť tak znamená riskovať svoju finančnú budúcnosť.
Dôchodkový systém je financovaný z odvodov, ktoré platia zamestnanci, zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), dobrovoľne poistené osoby a štát. Výška odvodov sa vypočítava z vymeriavacieho základu.
Minimálny vymeriavací základ pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby je stanovený zákonom a pravidelne sa upravuje. Pre obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Maximálny vymeriavací základ je tiež zákonom stanovený a platí od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025.
Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch
Zákon definuje aj špecifické situácie, kedy sa vymeriavací základ určuje inak. Napríklad, osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Podobne je to aj pre osobu, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Štát platí poistné za určité skupiny osôb, ako napríklad:
Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.
S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu.
Prečítajte si tiež: Doplnkové Dôchodkové Sporenie
tags: #dochodkový #systém #financovanie #z #odvodov