
Otázka, či sociálna služba môže zakázať styk matky s dieťaťom a za akých podmienok, je zložitá a vyžaduje si podrobnú analýzu právnych predpisov a konkrétnych okolností prípadu. V slovenskom právnom systéme je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Manželstvo je zväzkom muža a ženy, ktorý spoločnosť všestranne chráni. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti a rodičovstvo je uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
V prípade rozvodu rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Súd pri rozhodovaní rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Zákon o rodine v § 25 ods. 3 upravuje inštitút obmedzenia a zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Tento inštitút je považovaný za výnimočné riešenie, keďže predstavuje vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností. Jediným kritériom, podľa ktorého súd rozhoduje je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.
Súd je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na obmedzenie, príp. zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom povinný spoľahlivo zistiť dôvod, prečo bol návrh podaný. V aplikačnej praxi súd spravidla v konaní o návrhu na obmedzenie, resp. zákazu styku rodiča s dieťaťom vykonáva rozsiahle dokazovanie, napr. výsluchom rodičov, dieťaťa (ak je to možné vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť), svedkov a znalecké dokazovanie. Ak by súd dospel na základe dokazovania k záveru, že najlepší záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby bol styk rodiča s ním obmedzený alebo zakázaný, súd styk obmedzí alebo zakáže. V prípade zákazu nie je rodič po právoplatnosti súdneho rozhodnutia oprávnený sa s dieťaťom vôbec stretávať, v prípade obmedzenia styku súd napríklad rozhodne, že rodič sa môže s dieťaťom stýkať napr. len pár hodín za mesiac. V takomto prípade súd súčasne môže určiť aj podmienky tohto styku napr. tak, že bude môcť prebiehať len za prítomnosti druhého rodiča alebo inej osoby a pod.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Dôvody pre obmedzenie alebo zákaz styku môžu byť rôzne. Môže ísť o situácie, keď rodič dieťa týra, zneužíva, zanedbáva alebo inak ohrozuje jeho vývoj. Ujma na fyzickom zdraví môže spočívať napr. v bití, kopaní a pod., ktoré je vhodné preukázať napr. lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela. Ak by sa následne preukázalo, že túto ujmu spôsobil druhý rodič bol by to dôvod na zákaz styku. Zákaz styku môže byť odôvodnený aj inou ujmou než fyzickou či psychickou - a to morálnou, osobnostnou a pod. V týchto prípadoch súd zákazom styku chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa a ide napr. aj o situáciu, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a pod.
Súd je povinný v prípade, ak je to možné, uprednostniť menej intenzívny zásah do rodičovských práv a povinností pred intenzívnejším.
Ak má niekto dovodnú domnienku o zanedbávaní starostlivosti o dieťa, môže podať podnet na ÚPSVaR na Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a socialnej kurately na prešetrenie. Podanie podnetu na ÚPSVaR na prešetrenie zanedbávania starostlivosti o dieťa nie je trestné. ÚPSVaR prešetrí situáciu a zistí, či sú v starostlivosti o dieťa nedostatky.
Znalecké posudky z oblasti psychológie môžu byť užitočné pri posudzovaní psychického stavu dieťaťa a rodičov. Vyhotovenie znaleckého posudku a znaleckého dokazovania môžete objednať aj Vy, bez nariadenia súdu. Ak bude znalecký posudok riadne znalcom vyhotovený, pôjde o rovnaký dôkaz, ako keby znalecké dokazovanie nariadil súd. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa znaleckého dokazovania psychologického stavu otca detí je potrebné uviesť, že Vy ako druhý rodič nedisponujete žiadnymi právnymi prostriedkami na to, aby sa otec Vášho dieťaťa podrobil znaleckému dokazovaniu jeho psychického zdravia. Vo vzťahu k otcovi detí môže nariadiť znalecké dokazovanie len súd. Je ale potrebné uviesť, že na to, aby súd takéto znalecké dokazovanie nariadil, bude potrebné v návrhu na začatie konania, resp. v priebehu súdneho konania uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o možnej duševnej poruche otca detí.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc