Dôsledky rozhodnutí Najvyššieho súdu v prípadoch týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a pôžičiek

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou rozhodovania súdov v prípadoch týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a pôžičiek, pričom analyzuje konkrétny prípad riešený Najvyšším súdom Českej republiky. Cieľom je objasniť, ako súdy posudzujú majetok nadobudnutý počas manželstva prostredníctvom pôžičiek, najmä ak jeden z manželov konal bez vedomia a súhlasu druhého.

Popis prípadu

Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby podanej na Okresnom súde domáhala od žalobcu zaplatenia sumy vo výške 600.000 Kč spolu s úrokom z omeškania. Účastníci konania boli manželia. Za trvania manželstva si žalovaný bez vedomia žalobkyne požičal od svojich rodičov sumu vo výške 1.500.000 Kč. Tieto financie rovnako bez vedomia žalobkyne následne na základe zmluvy o pôžičke požičal obchodnej spoločnosti DAMVEL s.r.o. (Spoločnosť). Žalobkyňa si žalobou uplatňuje polovicu zo sumy, ktorú Spoločnosť zaplatila žalovanému.

Rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie

Okresný súd rozsudkom pre uznanie žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Rozsudok Okresného súdu bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach - pobočka Tábor (Krajský súd). Najvyšší súd Českej republiky (Najvyšší súd) dovolanie žalovaného odmietol. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia boli však nálezom Ústavného súdu Českej republiky zrušené.

Okresný súd uviedol, že záväzok žalovaného voči tretím osobám (t. j. jeho rodičom) bol jeho výlučným záväzkom. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú však podľa judikatúry aj prostriedky získané jedným z manželov pôžičkou, nakoľko sa jedná o pôžičku dohodnutú jedným manželom bez vedomia druhého manžela, pričom rozsah pôžičky presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov. Rovnako tak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj majetkové hodnoty, ktoré za tieto prostriedky získané pôžičkou získajú.

Krajský súd na základe odvolania žalovaného rozsudkom rozsudok Okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. Nestotožnil sa s právnym názorom Okresného súdu. K tomu, aby sa prostriedky získané výlučným záväzkom jedného z manželov „transformovali” do bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo potrebné, aby nejakým spôsobom slúžili k rozšíreniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prostriedky z výlučného záväzku žalovaného však neboli použité v prospech bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale na vznik pohľadávky voči tretej osobe (t. j. Spoločnosti). Pretože záväzok žalovaného voči vlastným rodičom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani finančné prostriedky zaň získané sa nestali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Dovolanie žalobkyne a právny názor Najvyššieho súdu

Žalobkyňa rozsudok Krajského súdu napadla dovolaním v ktorom tvrdila, že napadnuté rozhodnutie závisí na vyriešení otázky hmotného práva, pri riešení ktorej sa odvolací súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, ak by sa ustálená judikatúra na prejednávanú vec nevzťahovala, potom sa jedná o otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola.

Najvyšší súd sa zaoberal otázkou, či peňažné prostriedky získané pôžičkou jedným z manželov bez vedomia druhého manžela a následne požičané tretej osobe, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí majetok nadobudnutý niektorým z manželov alebo manželmi za trvania manželstva s výnimkou majetku získaného dedením, darovaním, majetku, ktorý nadobudol jeden z manželov do výlučného vlastníctva tohto manžela, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe iba jedného z manželov a vecí vydaných v rámci právnych predpisov o reštitúcii majetku.

Vo vzťahu k prejednávanej veci Najvyšší súd uviedol, že žalovaný za trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol na základe pôžičky od svojich rodičov peňažné prostriedky vo výške 1.500.000 Kč, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za tejto situácie teda nie je možné odôvodniť záver, že to, čo jeden z manželov získal výlučne za prostriedky získané z pôžičky, ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov a ktorú prevzal jeden z nich bez súhlasu druhého, je prínosom z výlučného majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V skutočnosti je to tak, že veci (vrátane pohľadávok), ktoré jeden z manželov získal ako plnenie zo záväzku, ktorého rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov a ktorý prevzal bez súhlasu druhého manžela, sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva nie sú iba dlhy, ktoré pre jedného z manželov z prevzatého záväzku vyplývajú.

Týmto rozhodnutím sa Veľký senát Najvyššieho súdu odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. V rámci konania teda zostáva vyriešiť otázku, ktorú doposiaľ Krajský súd nevyriešil, a to, či a akým spôsobom bola pohľadávka po zániku bezpodielového spoluvlastníctva vysporiadaná.

Prečítajte si tiež: Krajský súd zrušil rozhodnutie o invalidnom dôchodku

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudku Tothová

tags: #dochodok #bsm #rozsudok #judikáty