Dôchodok invalidného občana a podpora v podmienkach Slovenskej republiky

Úvod

Sociálne poistenie na Slovensku prešlo v priebehu rokov viacerými zmenami a rekodifikáciami, ktoré mali za cieľ lepšie reagovať na potreby občanov v rôznych životných situáciách. Jednou z kľúčových oblastí sociálneho poistenia je zabezpečenie príjmu pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorí majú nárok na invalidný dôchodok. Tento článok sa zameriava na problematiku invalidného dôchodku, jeho prepojenie s podporou v nezamestnanosti a ďalšie relevantné aspekty sociálneho poistenia na Slovensku.

Zákon o sociálnom poistení a jeho vývoj

Základným právnym predpisom upravujúcim sociálne poistenie na Slovensku je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento zákon bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky 24. septembra 2003 a nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004. Zákon prešiel viacerými novelizáciami, napríklad zákonom č. 551/2003 Z. z., zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákonom č. 43/2004 Z. z.

Potreba zmeny zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení vyplynula z cieľov a úloh, ktoré si súčasná vláda Slovenskej republiky vytýčila a ku ktorým sa zaviazala vo svojom Programovom vyhlásení. Tieto zmeny majú zásadný charakter a sú tak rozsiahle, že ich zapracovanie do zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.

Reforma dôchodkového systému

V súvislosti so schválením zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení bolo potrebné prepojiť tento systém so systémom dôchodkového poistenia zmenou a doplnením zákona č. 461/2003 Z. z. Povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení je ustanovená pre tie fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené. Fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 boli dôchodkovo poistené, sa budú môcť rozhodnúť v období od 1. januára 2005 do 30.

Predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje jeho predmet a pôsobnosť. S účinnosťou od 1. júla 2002 bol zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vytvorený osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. poistencov silových rezortov.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Rozsah a obsah sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení novovymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

V rekodifikovanom zákone o sociálnom poistení je pri vymedzení sociálneho poistenia uplatnený nový pohľad na poistný systém, ktorý spočíva v tom, že sa rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu a novo sa umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu nový pohľad spočíva aj v tom, že výkon zárobkovej činnosti, t. j. činnosti zamestnanca a vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, a príjem z neho dosahovaný nie sú právnymi skutočnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na výplatu dôchodkovej dávky.

Definície jednotlivých druhov poistenia

• Nemocenské poistenie: Definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo.
• Dôchodkové poistenie: Definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.
• Garančné poistenie: Garančné poistenie ako súčasť sociálneho poistenia sa v zásade transformovalo do rekodifikovaného zákona o sociálnom poistení z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a z právnej úpravy garančného fondu, príspevkov do garančného fondu a postupu pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie

V porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení upravuje garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti komplexne, t. j. nielen právnu úpravu platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ale upravuje aj poskytovanie dávok z týchto systémov. S účinnosťou od 1. januára 2004 prechádza do pôsobnosti Sociálnej poisťovne výkon garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Zárobková činnosť a jej význam pre sociálne poistenie

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Kto je zamestnanec na účely sociálneho poistenia?

Medzi zamestnancov patrí napríklad fyzická osoba v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere, pracovnom vzťahu k družstvu, ústavný činiteľ, predseda samosprávneho kraja, starosta obce a primátor mesta, poslanec samosprávneho kraja a poslanec obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti a fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody za podmienky, že sú zaradené do práce.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Za zamestnanca na účely sociálneho poistenia sa nepovažuje fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ktorá je zaradená na výkon iných prospešných prác podľa § 29a ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa za zamestnanca nepovažuje spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je za svoju prácu pre spoločnosť s ručením obmedzeným odmeňovaný formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z.

Právne postavenie zamestnanca nadobúda podľa zákona o sociálnom poistení v obmedzenom rozsahu aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov.

Zmena v posudzovaní umeleckej činnosti

S účinnosťou od 1. januára 2004 dochádza k zmene zásadného charakteru vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa Autorského zákona, ktorá spočíva v tom, že tieto fyzické osoby sa nepovažujú za samostatne zárobkovo činné osoby.

Poistenec a jeho práva

Na označenie fyzickej osoby, z ktorej nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti vznikajú nároky na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a dávku v nezamestnanosti, sa v zákone o sociálnom poistení zavádza pojem poistenec. Poistencovi patria práva pri výkone sociálneho poistenia bez akejkoľvek priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu.

Zákon o sociálnom poistení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Napriek tejto skutočnosti sa na účely dôchodkového poistenia aj tieto fyzické osoby považujú za poistenca vtedy, ak obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol im priznaný ani invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Zamestnávateľ a jeho povinnosti

V nadväznosti na definíciu zamestnanca zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa. Takéto taxatívne vymedzenie je relevantné najmä v súvislosti s plnením povinností, ktoré zákon o sociálnom poistení ukladá zamestnávateľovi. Nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa právnickou osobou zákon o sociálnom poistení podmieňuje, aby jej sídlo alebo adresa jej organizačnej zložky boli na území Slovenskej republiky. Podmienkou pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnávateľa fyzickou osobou je jej trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt podľa zákona č. 48/2002 Z. z.

Pracovný úraz a choroba z povolania

Definícia pracovného úrazu v zásade vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa úraz, ktorý utrpel zamestnanec na ceste do zamestnania a späť, nepovažuje na účely sociálneho poistenia za pracovný úraz v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Z tejto zásady zákon o sociálnom poistení ustanovuje výnimku, podľa ktorej pracovným úrazom je aj úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste súvisiacej s vykonávaním služobnej cesty.

Nezaopatrené dieťa a sústavná príprava na povolanie

Zákon definuje aj pojem nezaopatrené dieťa a sústavnú prípravu na povolanie, ktoré sú relevantné pre nárok na určité dávky.

Dávky zo základného sociálneho poistenia

Zo základného sociálneho poistenia sa za podmienok ustanovených zákonom poskytujú dávky z nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské, kúpeľná starostlivosť) a dávky z dôchodkového poistenia (starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok, kúpeľná starostlivosť).

Dávka v nezamestnanosti

Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná, má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak len ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Invalidný dôchodok a podpora v nezamestnanosti

Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku, môže za určitých okolností pracovať. V takomto prípade je dôležité sledovať, či príjem z tejto zárobkovej činnosti neovplyvní výšku invalidného dôchodku. Ak osoba s invalidným dôchodkom stratí zamestnanie, môže sa zaevidovať na úrade práce. V prípade splnenia podmienok môže mať nárok na dávku v nezamestnanosti.

tags: #dochodok #invalidny #zapocet #s #podporou #podmienky