
Dôchodok nie je práve najobľúbenejšou témou na Slovensku, no je nevyhnutné sa ňou zaoberať, keďže tvorí značnú časť nášho života. Otázky ako "Koľko budem dostávať?", "Bude to stačiť?" a "Dožijem sa vôbec dôchodku?" sú čoraz aktuálnejšie, najmä pre mladú generáciu.
Dôchodkový systém, ako ho poznáme dnes, je pomerne mladý koncept. Kedysi ľudia pracovali, dokým vládali. Myšlienka štátneho dôchodku sa zrodila v roku 1889 vďaka pruskému kancelárovi Ottovi von Bismarckovi. Systém však nebol príliš štedrý - dôchodkový vek bol stanovený na 70 rokov, pričom priemerná dĺžka života bola len 46 rokov.
Napriek tomu, s drobnými úpravami, funguje podobný princíp vo väčšine rozvinutých krajín, vrátane Slovenska. Ide o priebežne financovaný systém, založený na medzigeneračnej solidarite. Pracujúci odvádzajú časť svojich príjmov cez Sociálnu poisťovňu na dôchodky pre seniorov. Keď budú na dôchodku dnešní pracujúci, štafetu prevezmú ich deti a vnúčatá.
Tento model funguje dobre len pri priaznivej demografii, teda keď neklesá počet ľudí v produktívnom veku. Na Slovensku je situácia, žiaľ, opačná. V roku 2004 poberalo starobný dôchodok 810 tisíc ľudí, v roku 2023 už 1,1 milióna. To je nárast o viac ako 300 tisíc za necelých 20 rokov.
A to je len začiatok. Skutočný problém nastane s odchodom tzv. "Husákových detí" do dôchodku. Ide o silné populačné ročníky narodené v 70. rokoch minulého storočia, kedy sa rodilo približne 100 tisíc detí ročne, čo je viac ako dvojnásobok oproti súčasnosti. Okolo roku 2060 bude mať každý tretí Slovák viac ako 64 rokov.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie u mladých: Problém gramotnosti
Matematika je neúprosná. Menej pracujúcich a viac dôchodcov znamená nižšie dôchodky. S dnešnou pôrodnosťou na úrovni 1,5 dieťaťa na pár nemôžeme očakávať rýchle zlepšenie.
Mnohí mladí ľudia si myslia, že sa o dôchodok nemusia starať, pretože sa ho aj tak nedožijú. Pravdepodobne sa mýlia. Očakávaná dĺžka života u dnes narodených detí je približne 78 rokov, čo nás radí medzi krajiny s nižšou dĺžkou života v EÚ. A aj to sa za posledných 10 rokov predĺžilo o 1,5 roka.
Tento trend bude s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať. V západných krajinách EÚ sa ľudia bežne dožívajú vyššieho veku, napríklad v Španielsku je predpokladaný vek dožitia okolo 84 rokov. Žijeme zdravšie, pracujeme v lepších podmienkach a aj zdravotníctvo je na vyššej úrovni.
Rastúca dĺžka dožitia je, samozrejme, dobrá správa. Problémom je to pre štátnu pokladnicu, pretože nie je možné vyplácať vysokú doživotnú rentu rastúcemu počtu dôchodcov, keď do systému prúdi menej peňazí od pracujúcich.
Navyše, ak by ste sa zodpovedne pripravovali na dôchodok a nedožili by ste sa ho, alebo by ste si ho užívali len krátko, našetrené peniaze na súkromných investičných účtoch by zdedili vaši najbližší. To platí aj pre úspory v II. dôchodkovom pilieri, hoci len v určitých prípadoch.
Prečítajte si tiež: Mladí a dôchodok: Čo ukázal prieskum?
Časy, kedy sa dalo spoliehať na štát, sú preč. Je dôležité si to uvedomiť a podľa toho sa zariadiť.
Základom prípravy na dôchodok je sporenie v II. dôchodkovom pilieri. Skontrolujte si, či si v ňom sporíte a či máte nastavený indexový fond, ktorý je pre väčšinu ľudí predvolenou investičnou stratégiou. V súčasnosti si v II. pilieri sporí viac ako 1,6 milióna Slovákov, ktorí tu majú uložených 9,97 miliardy €. Napriek nízkym výnosom je až 6,93 miliardy € v garantovaných fondoch. V negarantovaných je uložených len 2,9 miliardy €.
Okrem toho by ste si mali odkladať a investovať aspoň 10-20 % z výplaty. Produktívne obdobie väčšiny ľudí trvá približne 40-45 rokov. Každému však raz skončí čas aktívneho zarábania. Potom bude potrebné vyžiť zo štátnej penzie a vlastných úspor. Príjmy sú dočasné, výdavky trvajú až do konca života.
Tretí pilier je dobrovoľný - príspevky si účastník platí nad rámec povinných odvodov, zo svojej čistej mzdy. Veľkou výhodou je, že značnej časti sporiteľov doň môže prispievať aj zamestnávateľ. Štát podporuje sporenie v III. pilieri aj daňovou úľavou na zaplatené príspevky účastníka vo výške 15 € mesačne. Rovnako podporuje daňovým zvýhodnením aj príspevky zamestnávateľov do III. piliera.
Pri zásadnom demografickom probléme, ktorý Slovensko čaká, je čoraz dôležitejšie myslieť na dôchodkové zabezpečenie už v mladom veku. Slovensko sa musí pripraviť na výrazné demografické zmeny. Silné ročníky sú preč a rodí sa výrazne menej detí ako v minulosti. Krajinu tak čakajú zásadné zmeny na trhu práce.
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Dôležité je brať do úvahy princíp dlhodobého a pravidelného sporenia, ktorý umožňuje nasporiť podstatne vyššiu sumu, ak sa dôchodkové sporenie začne čo najskôr po vstupe na trh práce. Dôležitá je tiež správne nastavená investičná stratégia.
Okrem demografie je problémom Slovenska aj nízka kvalita zdravotníctva. Podľa štatistík Eurostatu sa Slováci dožívajú v zdraví len 57 rokov. To znamená, že na dôchodok veľká časť Slovákov odchádza so zdravotnými problémami. Úspory z II. a III. piliera tak môžu podporiť úroveň zdravotnej starostlivosti dôchodcu.