
V snahe chrániť práva veriteľov pred konaním dlžníkov, ktorí sa zbavujú majetku, existuje v slovenskom práve inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o návrhoch na neúčinnosť konania, známych aj ako odporovacie žaloby, a ich uplatňovaní v praxi.
Konanie dlžníka, ktorým sa snaží znemožniť alebo podstatne sťažiť veriteľovi uspokojenie jeho pohľadávky zbavovaním sa majetku, nie je v súlade so zákonom. Veriteľ má právo odporovať takémuto právnemu úkonu dlžníka, a to prostredníctvom žaloby na súde, ktorou sa domáha vyslovenia právnej neúčinnosti tohto úkonu voči veriteľovi. Táto žaloba sa nazýva odporovacia žaloba.
Ak súd vyhovie odporovacej žalobe, nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. To znamená, že právny úkon zostáva platný, ale v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá nadobudla majetok od dlžníka, sa na tento úkon hľadí, akoby nenastal. Právny úkon, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu „má prednosť" pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu.
Inštitút odporovateľnosti slúži predovšetkým potrebám exekučného konania. Jeho cieľom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, uspokojiť túto pohľadávku v exekúcii z majetku, ktorý dlžník previedol na tretiu osobu odporovateľným právnym úkonom.
Rozhodnutie súdu, ktorým sa vyhovie odporovacej žalobe, je nevyhnutným podkladom pre veriteľa, aby sa mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku v dôsledku odporovateľného právneho úkonu. Exekúcia v tomto prípade nesmeruje proti dlžníkovi, ale proti osobe, s ktorou alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Dôležité je rozlišovať medzi neplatnosťou a neúčinnosťou právneho úkonu. Ak je právny úkon neplatný, jeho právne účinky vôbec nenastávajú. Naopak, pri neúčinnosti právny úkon zostáva platný, ale v určitom rozsahu sa neuplatňuje voči veriteľovi.
Konanie o odporovacej žalobe sa začína len na návrh veriteľa. Odporcom v konaní je osoba, ktorá mala prospech z odporovaného právneho úkonu dlžníka, napríklad obdarovaný v darovacej zmluve. Samotný dlžník nie je účastníkom konania.
Odporovacia žaloba musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu, a to uvedením účastníkov zmluvy, jej dátumu a predmetu. Judikatúra vyžaduje, aby výrok rozsudku súdu obsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, inak je vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.
Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá existovala aspoň vo forme budúcej pohľadávky už v čase, keď došlo k odporovanému právnemu úkonu. Vymáhateľná pohľadávka je taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
Právny úkon dlžníka je odporovateľný, ak ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. K ukráteniu dochádza najmä vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z tohto majetku.
Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958
Medzi najčastejšie právne úkony, ktorým veritelia odporujú, patria darovacie zmluvy, kúpne zmluvy za nevýhodných podmienok, prevody nehnuteľností na blízke osoby a iné úkony, ktorými sa dlžník zbavuje svojho majetku s cieľom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávok veriteľov.
V súvislosti s odporovacími žalobami je dôležité dbať na ochranu osobných údajov. Prevádzkovatelia, ktorí spracúvajú osobné údaje v rámci realitnej činnosti, musia dodržiavať zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679.
Prevádzkovateľ je povinný informovať dotknuté osoby o spracúvaní ich osobných údajov. Medzi účely spracúvania osobných údajov patrí napríklad:
Osobné údaje sa uchovávajú po dobu nevyhnutnú na splnenie vymedzených účelov spracovania. Napríklad faktúry a účtovné doklady sa uchovávajú po dobu 10 rokov.
Dotknuté osoby majú právo na:
Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára
Spoločenská zmluva je nevyhnutným dokumentom pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), ak ju zakladá viac ako jeden zakladateľ. Obsahuje podstatné náležitosti o spoločnosti, ako obchodný názov, sídlo, vlastnícke pomery, štatutárne orgány a predmety podnikania.
Obchodný zákonník stanovuje povinné náležitosti spoločenskej zmluvy, medzi ktoré patria:
Spoločenská zmluva môže obsahovať aj ďalšie ustanovenia, napríklad o vytváraní rezervného fondu, úprave prevodu obchodného podielu a iné.
Zmluva je právny úkon, ktorý spočíva na vzájomných prejavoch zmluvných strán a s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Pri uzatváraní zmlúv platí zásada bezformálnosti právnych úkonov, avšak pre niektoré zmluvy zákon vyžaduje písomnú formu, napríklad pri prevodoch nehnuteľností.
V občianskom práve existuje množstvo návrhov a žalôb, ktoré možno uplatniť na súde na ochranu práv a záujmov. Medzi ne patria napríklad návrhy na vyhlásenie za mŕtveho, návrhy na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, žaloby na ochranu vlastníckeho práva, žaloby na náhradu škody a mnohé ďalšie.
Závet je právny akt, ktorým fyzická osoba nakladá so svojím majetkom pre prípad svojej smrti. Existujú rôzne formy závetu, napríklad vlastnoručný závet, závet spísaný inou osobou a závet vo forme notárskej zápisnice.
Závet musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je absolútne neplatný. Ďalej v ňom musí byť uvedené, či poručiteľ odkazuje celý svoj majetok alebo len jeho časť a kto sú dediči.
tags: #návrh #na #neúčinnosť #konania #vzor