
Daňový bonus na vyživované dieťa je daňová úľava, ktorá prešla viacerými zmenami. Od roku 2022 sa pravidlá a podmienky na jeho získanie skomplikovali a od roku 2025 nadobúdajú platnosť ďalšie zmeny. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o nároku na daňový bonus pri príjme zo zahraničia, s dôrazom na podmienky platné od 1. januára 2025.
Zmeny v uplatňovaní daňového bonusu na vyživované dieťa sú účinné od 1. januára 2025. Tieto zmeny vyplývajú zo zákona č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, ako aj z predchádzajúcich noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP").
Daňový bonus na dieťa je možné uplatniť na vyživované dieťa do 18 rokov.
Jednou z hlavných prekážok pre získanie daňového bonusu, platnou od roku 2025, je pravidlo, že daňový bonus nedostane daňovník - fyzická osoba, ktorá mala v danom roku príjmy zo zdrojov v zahraničí vo výške viac ako 10 % z jeho celkových zdaniteľných príjmov. Toto pravidlo sa týka daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezidentov).
Dôležité je, že pri uplatnení daňového bonusu sa nesleduje úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.
Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných príspevkoch pre ŤZP
Pojem "príjmy zo zdrojov v zahraničí" je definovaný v § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Vo všeobecnosti ide o:
Ak si daňovník (slovenský daňový rezident) chce uplatniť daňový bonus na mesačnej báze (v mzde alebo konateľskej odmene), musí zamestnávateľovi prehlásiť, že má len príjmy zo zdrojov v SR. Ak to dopredu nevie, nemôže daňový bonus na mesačnej báze poberať. Počká na skončenie roka a v prípade, ak zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR sú viac ako 90 %, daňový bonus si uplatní.
Ak je daňovník daňový rezident inej krajiny, daňový bonus si nevie uplatniť mesačne, iba po skončení roka, ak sú jeho zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR viac ako 90 % z jeho celosvetových príjmov.
Zamestnanec (rezident), ktorý si chce uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa na mesačnej báze, je povinný podpísať u zamestnávateľa tlačivo vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Podpísaním vyhlásenia zamestnanec prehlasuje, že jeho zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období plynú len zo zdrojov na území SR. Ak je zamestnanec vyslaný na služobnú cestu do zahraničia, nie je povinný uviesť zmenu vo vyhlásení a ukončiť mesačné poberanie daňového bonusu.
Príklad 1: Zamestnanec si od 1.1.2025 uplatňuje daňový bonus na dieťa na mesačnej báze. Od 1.2.2025 je vyslaný na služobnú cestu na 5 dní do Poľska. V tomto prípade nie je povinný uviesť zmenu vo vyhlásení a ukončiť mesačné poberanie daňového bonusu.
Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom dôchodku a daniach
Príklad 2: Zamestnanec dosahuje okrem príjmov zo zamestnania aj zdaniteľné príjmy z obchodovania s cennými papiermi v zahraničí. Od januára 2025 si už nebude môcť uplatňovať daňový bonus na mesačnej báze. To však neznamená, že nebude mať na daňový bonus vôbec nárok. Bude si ho môcť uplatniť v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní, ak jeho zdaniteľné príjmy zo zdrojov v SR budú viac ako 90 % z jeho celkových zdaniteľných príjmov.
Suma daňového bonusu sa mení s ohľadom na vek dieťaťa. Od 1.1.2025 sa uplatňujú sumy uvedené v § 33 ods. 3 ZDP. Ak dieťa dosiahne 15 rokov, suma daňového bonusu sa mení zo 100 eur na 50 eur mesačne, a to od nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo 15 rokov.
Príklad: Daňovník si uplatňuje daňový bonus na dieťa narodené 15.6.2010. V júni 2025 dosiahne dieťa 15 rokov. Suma daňového bonusu sa mení zo 100 eur na 50 eur mesačne od júla 2025.
Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), má možnosť za splnenia všetkých ustanovených podmienok si uplatniť nárok na daňový bonus až po skončení zdaňovacieho obdobia.
Pri uplatňovaní daňového bonusu je potrebné sledovať aj výšku základu dane daňovníka. Ak vymedzený základ dane daňovníka presiahne určitú sumu, suma daňového bonusu sa znižuje.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím
Príklad 1: Zamestnankyňa v januári 2025 dosiahla základ dane vo výške 2 500 eur. Má jedno dieťa do 15 rokov. Z dôvodu prevyšujúceho základu dane sumu 2 145 eur, sa bude suma daňového bonusu znižovať o 1/10 rozdielu medzi základom dane (2 500 eur) a sumou 2 145 eur.
Príklad 2: Zamestnankyňa za rok 2025 dosiahla vymedzený základ dane vo výške 27 500 eur. Má jedno dieťa do 15 rokov. Z dôvodu prevyšujúceho základu dane sumu 25 740 eur, sa bude suma daňového bonusu znižovať o 1/10 rozdielu medzi základom dane (27 500 eur) a sumou 25 740 eur.
Daňová rezidencia má zásadný vplyv na zdaňovanie príjmov zo zahraničia. Daňovým rezidentom SR je daňovník, ktorý z dôvodu svojej osobnej príslušnosti k územiu SR podlieha na tomto území neobmedzenej (celosvetovej) daňovej povinnosti.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií, ako napríklad:
Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka.
Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. Príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).
Príklad: Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.
Príklad: Ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Príklad: Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Ak tieto príjmy zdaní v Českej republike, je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, je povinný uviesť tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR, ak tento príjem nie je v SR od dane oslobodený v zmysle zákona o dani z príjmov.
Príklad: Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.
Príklad: Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.
Rezident SR (občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku) je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026.