Porovnanie platov v Česku a na Slovensku: Kde sa žije lepšie?

Slováci vstúpili do nového roka s vyššou minimálnou mzdou a rastúcimi dôchodkami, pričom analytici predpovedajú zlepšenie zárobkov a viac pracovných príležitostí. Ako sme na tom v porovnaní s našou susednou Českou republikou? Doťahujeme rozdiely v platoch? Pozrime sa na názory ľudí a na fakty.

Minimálna mzda a reálne zárobky

Na papieri vyzerajú novoročné zmeny sľubne. Minimálna mzda na Slovensku stúpla na 435 eur, čím sme Čechov zdanlivo predbehli. Ich najnižší možný plat bol v roku 2017 11 000 českých korún, čo je v prepočte podľa vtedajšieho kurzu NBS 407 eur. Avšak pri pohľade na reálne zárobky je zrejmé, že na české platy ani zďaleka nedosahujeme. Rozdiel v priemernej mzde bol v roku 2017 takmer 120 eur mesačne. Česi mali nielen vyššie zárobky, ale aj o čosi vyššie starobné penzie, ktoré im v roku 2017 stúpli viac ako slovenské dôchodky.

Dôchodkový vek

Odchod do dôchodku sa posúva v oboch štátoch. Na Slovensku platil v roku 2017 dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní a každý rok sa upravoval. U susedov v Česku bolo už vtedy presne dané, ako dlho musia pracovať na penziu. Pre mužov je základom dovŕšenie 63 rokov, pre ženy, ktoré sú minimálne dvojnásobné mamičky, platí vek 60 rokov. Hranica dôchodkového veku sa každoročne zvyšuje u mužov o 2 a u žien o 4 mesiace.

Slovák s ročníkom narodenia 1955 išiel v roku 2017 do dôchodku vo veku 62 rokov a 76 dní. Rovnako starý Čech pracoval dlhšie, až do 63 rokov a 4 mesiacov. Slovenka, ktorá mala v roku 2017 60 rokov a vychovala dve deti, išla do penzie po dosiahnutí veku 61 rokov a 9 mesiacov. Musela pracovať dlhšie ako 60-ročná dvojnásobná mamička z Česka, ktorej v roku 2017 do dôchodku chýbalo len 8 mesiacov.

Porovnanie faktov

Pre lepšiu ilustráciu si porovnajme kľúčové fakty z roku 2017:

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

• Minimálna mzda: SR 435 €; ČR 11 000 Kč (407 €)
• Priemerná mzda: SR 889 €; ČR 27 220 Kč (1 007 €) (v 3. štvrťroku 2016, ide o hrubú mzdu)
• Dovolenka: SR minimálne 20 dní; ČR minimálne 20 dní
• Počet sviatkov a voľných dní: SR 15; ČR 14
• Priemerný dôchodok: SR 417 €; ČR 11 422 Kč (423 €)
• Rast starobných dôchodkov: SR o 2 % - o 8,20 €; ČR o 2,70 % - o 309 Kč (11,40 €)
• Dôchodkový vek: SR 62 rokov a 76 dní; ČR muži 63 rokov, ženy 60 rokov
• Výdavky na bývanie: SR 27 % z príjmu; ČR 25 % z príjmu

Názory ľudí

Ľudia majú rôzne názory na život v Česku a na Slovensku:

• Vladimír (69), Bratislava: „Som rodák z Česka, ale 35 rokov žijem na Slovensku. Všade sú klady aj zápory. Ide o to, či máte zázemie a či ste spokojní. Lebo žiť sa dá všade.“
• Michaela (23), Bratislava: „Úroveň škôl tam majú lepšiu ako u nás, ale myslím si, že pracovné možnosti tam nie sú až také dobré. Nešla by som tam pracovať.“
• Nikolas (27), Plášťovce: „Osobne by som radšej býval v Česku. Chodím tam za kamarátmi, ktorí hovoria, že zarobia viac a že sa im tam žije ľahšie ako tu.“
• Elena (31), Bratislava: „Česi majú lepšie výplaty, viac si môžu dovoliť za peniaze, ktoré zarobia. Od platu sa odvíja všetko. Tu je to horšie. Škoda, lebo Slovensko je pekná krajina.“
• Ružena (73), Břeclav: „Počula som, že ak na Slovensku idete na operáciu a nedáte obálku, je to zlé. U nás som bola už niekoľkokrát na operácii, nekúpila som ani kávu a som spokojná.“
• Karolína (21), Břeclav: „Pochádzam zo Slovenska. Finančne je to tu určite lepšie. Odkedy majú Slováci euro, je to tam drahšie.“
• Michal (33), Milovice: „Myslím, že v Česku sa žije lepšie. Hlavne zárobky sú tu lepšie. Mám kamarátov zo Slovenska, ktorí chodia za prácou sem alebo do Rakúska.“
• Barbora (29), Břeclav: „Určite u nás je to lepšie. Na Slovensku mám rodinu, tak to poznám. Myslím si, že Slovensko je drahšie. Hospodársky je na tom Česko stále lepšie, hoci ho dobiehame.“

Ekonomické porovnanie a trendy

Platy sú v Česku dlhodobo vyššie, aj keď ich Slovensko dobieha. Pomohlo nám oslabenie českej meny voči euru (po zásahu ich centrálnej banky). Slovensko malo doteraz vždy vyššiu nezamestnanosť ako Česko a nebol dôvod, aby sa to v najbližších rokoch zmenilo. Slovensko zaostávalo za Českom aj v dĺžke života. Slovenská ekonomika dobiehala českú, no z veľkej časti za tým bol aj efekt toho, že sme začínali z horšej štartovacej úrovne. „Najrýchlejšie dobiehanie súviselo s reformami a prílevom zahraničných investícií pred desiatimi rokmi,“ hovoril v roku 2017 ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. České vlády sa lepšie vyrovnali aj s deficitmi po nástupe krízy. Lepšie hospodárenie Česka bolo vidieť aj na vládnom dlhu. Slovensko malo v roku 2017 piate najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie v rebríčku vnímania korupcie.

Demografické faktory

Počas krízy sa na Slovensku aj v Česku rodilo viac detí ako teraz. „Treba za tým vidieť najmä demografický dôvod. Ešte v 90. rokoch bola na Slovensku vyššia pôrodnosť ako v Česku, potom však začala klesať. Slovenská plodnosť bola na európske pomery v minulosti vysoká. V Česku bol pokles plodnosti menej intenzívny ako na Slovensku. Ľudia na Slovensku sa viac sobášili ako v Česku. Nie je to dané len nábožensky, ale na Slovensku je to historicky kultúrna tradícia. „České reprodukčné správanie inklinuje viac k západnej Európe, slovenské k východnej Európe. Česi sa zase častejšie rozvádzajú. Ľudia na Slovensku žili najmä na vidieku. Viac ľudí požiadalo doteraz o azyl v Česku než na Slovensku, no ani tam nešlo o závratné čísla.

Pohľad do minulosti a súčasnosti

Už 30 rokov je Slovensko samostatným štátom. Od 1. januára 1993 si Slovenská republika a Česká republika išli každá svojou cestou. Zmluvu o rozdelení vtedajšej Českej a Slovenskej federatívnej republiky podpísali Vladimír Mečiar za Slovensko a Václav Klaus za Česko ešte 26. augusta 1992 vo vile Tugendhat v Brne. A 1. januára 1993 sa spoločný štát rozdelil na dve samostatné republiky.

Odvtedy si každý ideme po svojom. Ale nech sa snažíme akokoľvek, stále za Českom zaostávame a ono je na tom lepšie ako Slovensko. Podľa prieskumu agentúry NMS Market Research z októbra 2022 až 48 percent Slovákov považuje Česko za lepšiu krajinu na život. Len 8 percent našincov vníma Slovensko ako lepšie miesto na život než Česko, pričom Čechov je so svojou krajinou spokojných až 51 percent. V ankete na webe pluska.sk až 77 percent čitateľov vyhlásilo, že Česko je lepšie pre život.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Názory na rozdelenie

Podľa spomínaného prieskumu viac ako polovica Slovákov si myslí, že zánik federácie mal negatívny dosah na ich životnú úroveň. Nadnárodný prieskum slovenskej Profesie a českej spoločnosti LMC zase ukázal, že kým na Slovensku má problém vyjsť zo svojho príjmu až 70 % zamestnancov, v Česku to je „len“ 52 %. Podľa analýzy Wonderinterest Trading si obyvateľ Českej republiky môže dovoliť vďaka kombinácii vyššej priemernej mzdy a nižšej cenovej úrovne kúpiť o 41 % tovarov a služeb viac ako obyvateľ Slovenska.

„Česi bohatnú rýchlejšie, Slováci sa rýchlejšie zadlžujú, majú trvalo výrazne vyššiu nezamestnanosť,“ zhrnul šéfekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. Slovensko má lepšiu dostupnosť pediatrov, nižšiu rozvodovosť a dosiahlo cieľ 2 % HDP výdajov na obranu.

„Česko je v objektívnych ukazovateľoch - výška platov, miera nezamestnanosti či priemerná dĺžka života - na tom tradične o niečo lepšie ako Slovensko,” potvrdzuje riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.

Stále sme bratia!

Napriek všetkému sme si s „bratmi Čechmi a Moravanmi” stále blízki. Až 91 percent Slovákov a 87 percent Čechov podľa prieskumu NMS Market Research súhlasí s tvrdením, že naše štáty si budú vždy najbližšie. Až 58 % Čechov a 65 % Slovákov stále vníma naše krajiny ako jeden národ.

Dokonca sme v dvoch ukazovateľoch koncom roka 2022 Česko porazili! V novembri 2022 bola na Slovensku inflácia 15,1 %, v Česku až 17,2 %! A kým medziročný rast cien tovarov a služieb bol v novembri u nás 15,4 %, v Česku bol 16,2 %. Žiaľ, ceny potravín rástli u nás rýchlejšie ako u susedov.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

V čom sú Česi lepší?

Poďme sa pozrieť na 10 vecí, v ktorých Česko prevyšuje Slovensko:

1. Hrubý domáci produkt

Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť ekonomiky. Hovorí o tom, akú životnú úroveň si môže užívať priemerný občan sledovanej krajiny.

Základný ukazovateľ, hrubý domáci produkt (HDP), majú Česi vyšší, takže ich životná úroveň je lepšia. Hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Českej republike vyšší ako na Slovensku. Podľa údajov Svetovej banky dosiahol tento ukazovateľ v roku 2021 v Českej republike 39 778 tzv. medzinárodných dolárov, zatiaľ čo na Slovensku 31 498 medzinárodných dolárov. Ekonomická úroveň v Českej republike je teda približne o 26 percent vyššia ako na Slovensku. Podľa Eurostatu hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily v Českej republike vlani predstavoval 91 % priemeru Európskej únie, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 68 %.

Český verejný dlh dosiahol ku koncu roka 2021 úroveň 42 % HDP, zatiaľ čo slovenský 62,2 % HDP. Najaktuálnejšie údaje uvádzajú štátny dlh Slovenska v pomere k HDP na úrovni 63,1 %, v Česku je to 40,3 %.

2. Priemerná mzda a dôchodok

Mzdy v Českej republike sú tak v priemere o 26 % vyššie, čo zodpovedá rozdielu v hrubom domácom produkte na osobu. Priemerná mzda na Slovensku je 1 266 eur, v Česku je to v prepočte 1 614 eur. Po prepočítaní podľa parity kúpnej sily je slovenská priemerná mzda len 1 148 EUR, zatiaľ čo česká priemerná mzda je o viac ako 41 % vyššia. Inými slovami, v Českej republike si ľudia za mzdu kúpia približne o dve pätiny viac tovaru ako za mzdu na Slovensku. Priemerný dôchodok je na Slovensku 523 eur, v Česku v prepočte na eurá 744 eur.

3. Nezamestnanosť

Nezamestnanosť na Slovensku sa pohybuje okolo 6 %, čo je priemer EÚ. V Česku sa však drží medzi 3 a 4 percentami. Česká republika si stále udržiava výrazne nižšiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. V októbri 2022 bola miera nezamestnanosti v Českej republike (podľa Eurostatu) 2,1 %, na Slovensku to bolo necelých 6 %. Česká republika má už dlhé roky najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii, v ktorej je priemer 6 %. Slovensko teda takmer dokonale zodpovedá priemeru EÚ. Posledné známe údaje uvádzajú nezamestnanosť na Slovensku 6,4 % a v Česku 3,5 %.

4. Rast cien

Ceny tovarov a služieb sa u nás zvýšili menej ako v Česku, za potraviny však musíme dať viac.

• Slovensko (november 2022): Ceny potravín medziročne vzrástli o 28,7 percenta, ceny tovarov a služieb o 15,4 %.
• Česko (november 2022): Ceny potravín medziročne vzrástli o 27,1 percenta, ceny tovarov a služieb o 16,2 %.

5. Dĺžka života

Priemerne sa dožívame 76,9 roka, obyvatelia Česka o dva roky viac, teda 78,9 roka. Podľa údajov z roku 2021 sa v ČR muži dožívavajú priemerne 74,1 roka, v SR 71,2 roka. Ženy v ČR žijú v priemere 80,5 roka, ženy v SR 78,1 roka.

6. Úspechy v hokeji

Česko má napríklad aj úspešnejších športovcov. Naši hokejisti za českými medailovo aj vzájomným skóre výrazne zaostávajú. Česi majú zo ZOH 1 zlato, 1 bronz, z MS 6 zlato, 1 striebro, 6 bronz. Slováci majú zo ZOH 1 bronz a z MS 1 zlato, 2 striebro, 1 bronz. Slovenské a české národné hokejové družstvo odohralo 70 vzájomných zápasov. Z toho máme na konte 15 výhier, 7 remíz a 48 prehier. Vzájomné skóre je 145:238 v prospech Česka.

7. Pamiatky UNESCO

Česko má v Zozname pamiatok UNESCO zapísaných 14 objektov. Slovensko má v Zozname pamiatok UNESCO 8 zápisov.

8. Gastronómia

Aj keď je pre českú kuchyňu typická nezdravá knedľa, vo všeobecnosti má česká gastronómia vo svete dobré meno. Žiaľ, aj v oblasti gastronómie nás susedia porážajú. Podľa poradia najlepších národných kuchýň za rok 2022 je česká kuchyňa 27. najlepšia, kým slovenská je až na 50. mieste.

9. Index ľudského rozvoja

Pomerne populárnym ukazovateľom je index ľudského rozvoja (HDI - Human Development Index). Okrem HDP na obyvateľa zohľadňuje napríklad aj strednú dĺžku života, očakávanú a strednú dĺžku školskej dochádzky. Hodnota indexu sa pohybuje od nuly do jedna, pričom jedna je najvyššia dosiahnuteľná úroveň. V roku 2021 je najvyššie hodnotenou krajinou Švajčiarsko s hodnotou indexu 0,962. Česká republika sa umiestnila na 32. mieste s hodnotou HDI 0,889 a Slovensko na 45. mieste s hodnotou HDI 0,848. Obe krajiny patria do skupiny najrozvinutejších krajín, do ktorej patria štáty, ktoré dosiahli hodnotu HDI aspoň 0,8.

10. Index šťastia

Ďalším populárnym ukazovateľom je index šťastia (Happiness index), ktorý je založený na subjektívnom hodnotení respondentov. Svoj pocit šťastia hodnotia na základe šiestich kritérií: vnímanie korupcie, štedrosť, sloboda rozhodovania, očakávaná dĺžka života v zdraví, sociálna podpora a HDP na obyvateľa. Česká republika je na 18. mieste so skóre šťastia 6,92 a Slovensko na 35. mieste so skóre 6,391. Aktuálne poradie je zostavené z priemerného hodnotenia za roky 2019 až 2021.

Príčiny zaostávania Slovenska

Štartovacia čiara Česka bola lepšia ako Slovenska a to sa odrazilo v tom, že Slovensko veľmi rýchlo výrazne zaostávalo. Hospodársky model krajiny slovenské vlády v uplynulých rokoch postavili na nízkych mzdách. Tie prispeli k tomu, že Slovensko je do veľkej miery montážnou linkou. Výsledkom je, že aj keď sme v minulosti dokázali dobiehať Európsku úniu (EÚ) aj Česko, v súčasnosti sa nám už susedná krajina aj celé európske spoločenstvo opäť vzďaľujú. Slovensko spomedzi jedenástich krajín, ktoré vstupovali do EÚ v roku 2004, patrilo k najvyspelejším. Lepšie na tom boli len Slovinci a Česi. Dnes to už zďaleka neplatí. „V roku 2021 to bolo už predposledné desiate miesto, pričom za nami bolo už len Bulharsko. Zdá sa, že zdroje, na ktorých v minulosti rast krajiny stál, sa vyčerpali. Prejavuje sa to v tom, že krajina, ktorá bola v minulosti známa ako „tatranský tiger“, výrazne zaostáva. „Posledné roky sa konvergencia prakticky zastavila a model založený na nižších mzdách a kopírovaní technológií je takpovediac vyčerpaný.

Podľa odborníkov bude potrebné otvoriť pracovný trh cudzincom, no v porovnaní s Českom v tom za tridsať rokov od rozdelenia federácie v podstate zlyhávame. Čistá migrácia do Česka sa v roku 1993 vyšplhala na 5 476 ľudí a v roku 2021 to bolo už takmer päťdesiattisíc ľudí. Slovensko sa za tri dekády v podstate nepohlo z miesta. Aj tento údaj ukazuje, že Slovensko je v porovnaní so svojím väčším bratom z čias federácie výrazne menej atraktívne. To sa podpisuje pod napredovanie oboch ekonomík. Česko navyše malo po rozdelení federácie lepšiu východiskovú pozíciu.

Porovnanie hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily hovorí, že väčšina ekonomického výkonu federácie ostala po rozdelení v Česku. V roku 1993 sa podľa Svetovej banky výkon slovenskej ekonomiky v parite kúpnej sily dostal na 7 467 dolárov na obyvateľa. V rovnakom roku sa výkon Česka dostal na 12 117 dolárov na obyvateľa. Výkon EÚ bol v tom čase zhruba 16 200 dolárov na obyvateľa. V roku 1995 sa Slovensko posunulo zhruba na 8 700 dolárov na obyvateľa, no výkon českej ekonomiky sa dostal na 13 852 dolárov na obyvateľa. V roku 1995 slovenský hrubý domáci produkt meraný v parite kúpnej sily dosahoval necelú polovice výkonu EÚ. V tomto čase už výkon českej ekonomiky bol 77,9 percenta HDP.

„Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 percenta priemeru EÚ 27 a zhruba na 90 percent českej úrovne a výraznejšie predbehlo aj Maďarsko a Poľsko. Po roku 2010 však slovenská ekonomika stratila dych a dobiehanie Západu sa takmer zastavilo,“ upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS). Česko sa teda za obdobie do konca roka 2021 dokázalo dostať takmer na priemer EÚ, keďže priemerný výkon celej únie sa dostal na 48 480 dolárov na obyvateľa.

Pozícia Slovenska bola po rozdelení federácie objektívne výrazne horšia. Slovensko opustil ekonomický motor, to sa okamžite prejavilo vo výraznom náraste nezamestnanosti. „Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 percenta, čo bolo trikrát viac než v Česku. Najhoršia situácia na trhu práce bola na Slovensku v čase, keď ekonomiku krajiny formovali reformy vlád Mikuláša Dzurindu. V tomto smere sú teda výsledky Slovenska veľmi solídne, no Česko je jednoducho príliš náročný súper. Česká ekonomika je jednoducho v lepšom stave a vnímajú to aj medzinárodné trhy. Z ich pohľadu stráca Česko na Nemecko, európsku ekonomickú jednotku výrazne menej. „Česko v súčasnosti zaostáva za Nemeckom o deväť stupienkov, pretože v hodnotení každej z uvedených agentúr majú české dlhopisy o tri stupne horšie hodnotenie ako dlhopisy nemecké. Slovenské dlhopisy ale zaostávajú za tými nemeckými o dokonca o štrnásť stupienkov. Spolu s výkonom ekonomiky rastie aj dlh krajiny, výkon ekonomiky teda nie je samonosný. Za tridsať rokov od rozdelenia federácie sa dlh oboch krajín zhruba strojnásobil. Z pohľadu maastrichtských požiadaviek je na tom ale Česko opäť lepšie.

„V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako dvadsať percent HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol trojnásobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu šesťdesiat percent HDP. Ani v Českej republike neostal dlh na úrovniach ako na začiatku existencie samostatného štátu. Česko má dlhodobo nižší celkový dlh ako Slovensko, relatívne podobne na tom obe krajiny boli okolo roku 2008. Následne ale slovenská ekonomika vo všeobecnosti stratila výkon a s krízou prišla aj výraznejšia diera vo verejných financiách. Slovenská ekonomika nestíha ani vo výške zárobkov. Mzdy a dôchodky rastú na Slovensku pomalšie ako v Česku, miera nezamestnanosti je u nás vyššia. V porovnaní s rokom 1993 sa priemerná mzda Slovákov zdvojnásobila, dôchodky sa dostali na 1,9-násobok. Napriek tomu, že zaostávame, v absolútnom porovnaní s minulosťou sme jednoznačne výrazne bohatší. Kým Slovákom s priemernou mzdou stačil v roku 1993 mesačný plat napríklad na dva detské bicykle, v roku 2021 si občan s priemernou mzdou mohol dovoliť až šesť týchto bicyklov. Výrazne dostupnejšie sú však rôzne tovary. Môžeme si dovoliť viac mäsa, ovocia, ale napríklad aj elektroniky. V roku 1993 stál jeden televízor viac ako priemernú mesačnú mzdu, v roku 2021 stačil priemerný zárobok aj na dva televízne prijímače. V týchto číslach sa odráža určitý úspech slovenskej ekonomiky, no na dobiehanie Česka a ani EÚ to nestačí. Slovensku chýba dlhodobé reformné úsilie, navyše globálne prostredie je náročnejšie ako kedykoľvek predtým.

Slovensko potrebuje zlepšenie vo viacerých oblastiach:

• Zdravé a udržateľné verejné financie.
• Stále sa zlepšujúce podnikateľské prostredie.
• Kvalitná a efektívna verejná správa a kvalitné verejné služby.

Odlev talentov

Pracujúci Slováci v Česku zarábajú nielen viac ako doma, ale dokonca aj viac než samotní Česi. Najnovšie dáta ukazujú, že ich mzda v susednej krajine prekonala dvetisíc eur, kým na Slovensku zostáva citeľne nižšia. Odborníci varujú, že Slovensko tak prichádza o talenty, ktoré doma odrádzajú vysoké dane. Trend môže ešte zosilnieť: nové konsolidačné opatrenia podľa analytikov hrozia prudkým zrýchlením úniku mozgov.

Mzda bude minimálne 915 eur. Pracujúci Slovák v Česku sa má lepšie ako doma, ale aj lepšie ako samotní Česi. Ukázalo to čerstvé porovnanie dát o príjmoch v susednej krajine. Podľa údajov o mzdách je mediánový hrubý príjem Slováka pracujúceho v ČR na úrovni 2 053 eur, zatiaľ čo u nás je výrazne nižší - vlani bol tento ukazovateľ na úrovni 1 748 eur. Mediánový plat je taká suma, pri ktorej polovica zamestnancov zarába menej a druhá polovica zarába viac. Na rozdiel od priemernej mzdy, ktorú môžu skresliť veľmi vysoké platy, medián lepšie odráža situáciu typického zamestnanca.

Naši krajania podľa dát českých úradov patria ku skupine najlepšie zarábajúcich cudzincov. Majú nielen vyšší mediánový plat, ale sú lídrami aj medzi tými vôbec najlepšie platenými prisťahovalcami. Podľa expertov z INESS to ukazuje, že do ČR odchádzajú najväčšie talenty Slovenska, a to v každej príjmovej kategórii. U susedov vlani pracovalo vyše 845-tisíc ľudí zo zahraničia a Slováci sú spomedzi nich druhou najpočetnejšou skupinou (viac ako 220-tisíc zamestnancov). Takmer tretinu z nich - vyše 70-tisíc ľudí - tvoria zamestnanci na riadiacich pozíciách, špecialisti, technickí a odborní pracovníci - teda ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vysokou kvalifikáciou. Našinci na českom pracovnom trhu vynikajú. Ako jediní v porovnaní s inými cudzincami zarábajú priemerne viac ako domáci. Kým mediánové platy občanov Poľska, Rumunska a Bulharska sú porovnateľné s príjmami domácich zamestnancov, naši spoluobčania rebríčku bez konkurencie dominujú.

tags: #dochodok #platy #v #Česku #porovnanie