Príjem prezidenta Slovenskej republiky: Analýza platov, benefitov a náležitostí

Funkcia prezidenta Slovenskej republiky je spojená s rozsiahlymi povinnosťami, zodpovednosťou a právomocami, ktoré sú zakotvené v Ústave SR. Táto pozícia, ktorá je považovaná za najvyššieho ústavného činiteľa, je spojená aj s adekvátnymi odmenami a benefitmi, ktoré sú určené na zabezpečenie reprezentácie štátu na vysokej úrovni.

Protokol a reprezentácia

Protokolárne povinnosti hlavy štátu sú rozsiahle a vyžadujú si prispôsobenie tímu prezidenta jeho osobnosti, postave, veku a úprave vlasov. Každý krok prezidenta, či už ide o prijatia, návštevy alebo komunikáciu s médiami, musí byť vyladený do detailov. Pre ženy platia špecifické pravidlá pre strih šiat a obuv. Minimalizmus a farba šiat umožňujú nosenie šperkov.

Podľa bývalého prezidenta Ivana Gašparoviča je pre prezidenta najdôležitejšie vedieť komunikovať. Rudolf Schuster si oblečenie vyberal sám a nepotreboval poradcu, pretože mal skúsenosti z politiky a vedel, čo sa patrí. Aby bolo zvládanie pravidiel plynulejšie, prezident má nárok na široký tím asistentov a poradcov.

Plat a paušálne náhrady prezidenta SR

K prezidentskej funkcii patria mnohé benefity. Najlukratívnejším z nich je plat, ktorý predstavuje štvornásobok mesačného platu poslanca NR SR. K platu dostáva aj paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura mesačne. Z týchto náhrad si najvyšší ústavný činiteľ platí napríklad osobného asistenta. Spolu s paušálnymi náhradami je tak plat prezidenta SR v súčasnosti necelých 17-tisíc eur mesačne.

Pri cestách do zahraničia, ktoré súvisia s výkonom funkcie prezidenta, dostáva náhrady. Ich výška je určená na 1,5-násobok cestovných náhrad predsedu Národnej rady, na ktorých sa uzniesol parlament. Hlava štátu okrem toho má auto a štátnu ochranku.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Náležitosti po skončení výkonu funkcie

Tieto nároky sú doživotné, teda prezident má služobné auto s plnou nádržou aj po tom, čo sa mu skončí výkon funkcie. Tiež má právo bezplatne využívať primerane vybavený byt. Podľa diplomatického protokolu zostáva doživotne bývalej hlave štátu aj oslovenie a titul prezidenta. Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie.

Po odchode z paláca navyše prezidentom zostáva aj pravidelný príjem. Po skončení výkonu svojej funkcie dostáva prezident doživotný plat vo výške mzdy poslanca Národnej rady. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 bol základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom, ku ktorému si poslanci NR SR pripočítavajú paušálne náhrady. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov.

Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie tejto doživotnej mzdy.

Oficiálne sídla a rezidencie

Hlavy štátu s nástupom do úradu získavajú prístup aj k lukratívnym nehnuteľnostiam a inak tomu nie je ani na Slovensku. Hoci oficiálnym sídlom prezidenta je Grassalkovičov palác v hlavnom meste, ten slúži najmä ako pracovisko a na reprezentatívne účely. Bývať sa v ňom nedá. Podobne je to tak aj s Bratislavským hradom.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová celé obdobie výkonu funkcie bývala vo vlastnom rodinnom dome v Pezinku. Exprezident Kiska býval počas svojho mandátu v štátnej bytovke v bratislavskej diplomatickej štvrti Čmelovec. Bola kúpená pre prezidenta Rudolfa Schustera v roku 2000 za 36 miliónov slovenských korún (približne 1,2 milióna eur). Vila sa nachádza v jednej z najlukratívnejších lokalít Bratislavy. Pozemok má rozlohu 4 300 štvorcových metrov. Schuster bol jediným prezidentom, ktorý v tomto dome býval. Odsťahoval sa v roku 2004, keď vo vile vybuchol kotol. Odvtedy budova chátra. Oprava schátranej nehnuteľnosti by si totiž vyžiadala zhruba milión eur, čo sa bývalému prezidentovi zdalo pridrahé. „Sú tam vlhké steny, vydutá podlaha, deravá strecha, nefunkčné kúrenie.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorú hlavy štátu využívajú najmä na reprezentáciu. Postavený bol v roku 1885 kniežaťom Hohenlohe. V 1935-tom po jeho smrti javorinské panstvo získala Československá republika, následne prešiel pod Tatranský národný park (TANAP) ktorý ho užíval až do nového milénia.

Absencia oficiálnej rezidencie

Absencia oficiálnej rezidencie sa ťahá od vzniku Slovenskej republiky. Keď sa Československo rozdelilo, Česi nadviazali na tradíciu sídiel československých prezidentov, trvajúcu už od roku 1918, teda vzniku Československa. Prezident mal teda k dispozícii Hradčany, ako letné reprezentačné sídlo sa určili Lány a Topoľčianky. A keď sa stal po revolúcii československým prezidentom Václav Havel, mal tieto nehnuteľnosti takpovediac pripravené. Slovensko však tieto možnosti nemalo. Nastal teda problém. Bratislavský hrad nebol v takom dobrom stave ako Hradčany, rekonštruoval sa. Grasalkovičov palác, ktorý sa určil ako sídlo, tiež prechádzal opravami.

Nevyužitou príležitosťou zostali Topoľčianky. Hoci medzi ich výhody patrí reprezentatívna lokalita, krátka vzdialenosť od hlavného mesta, čo umožňuje prijímať aj zahraničné návštevy, medzi prezidentské sídla sa nezaradili. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Navštevovali ho však aj Tiso, Beneš, Gottwald či Zápotocký. Prezident Ivan Gašparovič počas svojho pôsobenia prišiel s návrhom, aby nehnuteľnosť vzala pod správu prezidentská kancelária, nikdy sa to však nestretlo s realitou.

Právomoci prezidenta SR

Právomoci prezidenta Slovenskej republiky sú vymedzené v Ústave SR a zákone. Má v právomoci rozpustiť parlament, pokiaľ v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil programové vyhlásenie, nebola vláde vyslovená dôvera, ak nebol dlhšie ako tri mesiace uznášaniaschopný alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu. Vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu, rektorov vysokých škôl, vysokoškolských profesorov, či generálov. Rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti. Udeľuje štátne vyznamenania, či amnestie. Vyhlasuje referendum alebo môže na návrh vlády vyhlásiť výnimočný, núdzový či vojnový stav.

Porovnanie s inými krajinami

Platy bývalých prezidentov sú v jednotlivých krajinách upravené rôzne. Vo väčšine štátov ich stanovuje zákon, a to v percentuálnom pomere k platu úradujúcej hlavy štátu. V Slovenskej republike plat bývalému prezidentovi upravuje zákon z roku 1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Podľa exprezidenta SR Michala Kováča napríklad v Maďarsku, Nemecku, ale aj inde majú bývalí prezidenti taký istý plat ako úradujúci prezident, pričom plat je zdaňovaný a valorizovaný. Macedónsky prezident po skončení funkcie má právo na prezidentský dôchodok, ktorého výška je totožná s výškou platu úradujúcej hlavy štátu a prostriedky na výplatu prezidentského dôchodku zabezpečuje republikový rozpočet. Podľa zákona Macedónskej republiky v prípade exprezidentovej smrti tento dôchodok, znížený o 30 percent, užíva jeho manželka. Taktiež exprezidentove maloleté deti, a to až do ukončenia ich vzdelania, čo znamená do dosiahnutia 26. roku veku. V Portugalsku poberá bývalý prezident 80 percent z príjmu úradujúceho, v Rumunsku 75 a vo Fínsku 60 percent. V Grécku poberá bývalý prezident 50 percent z príjmu úradujúceho prezidenta, respektíve dvojnásobok platu poslanca parlamentu. Vo väčšine krajín v prípade úmrtia exprezidenta patrí manželke 50 percent jeho platu. Manželky bývalých hláv štátov sú držiteľkami diplomatických pasov.

V porovnaní s tým na Slovensku v súčasnosti nie sú riešené náležitosti vdovského dôchodku po úmrtí bývalého prezidenta. Manželka exprezidenta nevlastní diplomatický pas, pričom predchádzajúci jej odobrali. Okrem toho štát vo viacerých krajinách poskytuje exprezidentom aj iné náležitosti, k dispozícii majú napríklad ochrannú službu a šoféra. V Maďarsku, Fínsku, Portugalsku, Rumunsku a inde majú od štátu pridelený byt alebo rezidenciu, čo v SR zatiaľ tiež neexistuje.

tags: #dochodok #prezidenta #Slovensko