Mentálna Retardácia Podľa MKCH-10: Definícia, Klasifikácia a Aspekty

Úvod

Mentálna retardácia, v súčasnosti častejšie označovaná ako mentálne postihnutie alebo intelektuálna disabilita, je komplexná porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jednotlivca. Táto porucha sa začína počas vývinového obdobia, teda pred 18. rokom života, a prejavuje sa obmedzením intelektových schopností a ťažkosťami v adaptácii na bežné životné situácie. V tomto článku sa zameriame na definíciu mentálnej retardácie podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), jej klasifikáciu, príčiny, ako aj na kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie inteligencie u osôb s mentálnou retardáciou.

Definícia Mentálnej Retardácie

Definície mentálnej retardácie sa v priebehu času vyvíjali a rôzni autori a organizácie k nej pristupujú z rôznych uhlov pohľadu. Niektoré definície uprednostňujú jeden aspekt, najčastejšie hľadisko inteligencie, niekedy etiológiu. Iné definície vychádzajú z viacerých aspektov - aspekty inteligencie, štruktúry inteligencie a aspekty sociálneho prispôsobovania sa.

V terminologickom slovníku UNESCO je uvedené, že mentálna retardácia je celkové zníženie intelektových schopností postihnutého, ktoré vzniklo v priebehu vývinu a ktoré je sprevádzané zníženou schopnosťou orientovať sa v živote.

Podľa D. Krejčířovej je mentálna retardácia závažné postihnutie vývinu rozumových schopností prenatálnej, perinatálnej alebo rano postnatálnej etiológie, ktoré vedie i k významnému obmedzeniu v adaptívnom fungovaní postihnutého dieťaťa či dospelého v jeho sociálnom prostredí.

M. Je definuje mentálnu retardáciu ako súhrnné označenie vrodeného defektu rozumových schopností. Je definovaná ako neschopnosť dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývinu (menej než 70% normy), hoci bol takýto jednotlivec prijateľným spôsobom výchovne stimulovaný. Okrem úrovne inteligencie môžu byť znížené ďalšie schopnosti a vyskytujú sa zmeny v štruktúre osobnosti. Mentálna retardácia sa spája s určitým poškodením, odchylnou štruktúrou alebo odchylným vývinom centrálneho nervového systému.

Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Mentálnu Retardáciu

Klasifikácia Mentálnej Retardácie Podľa MKCH-10

Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) rozdeľuje mentálnu retardáciu do štyroch stupňov podľa závažnosti intelektového deficitu, ktorý sa meria pomocou inteligenčného kvocientu (IQ). Je dôležité si uvedomiť, že číselné hodnoty IQ sú len orientačné a vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ.

Podľa súčasne platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme tieto stupne mentálnej retardácie (Vágnerová, 2000):

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50 - 69): Osoby s ľahkou mentálnou retardáciou sú schopné naučiť sa čítať, písať a počítať na základnej úrovni. Môžu pracovať v nenáročných zamestnaniach a viesť relatívne samostatný život.
• Stredne ťažká retardácia (IQ 35 - 49): Jedinci so stredne ťažkou mentálnou retardáciou majú obmedzené schopnosti v oblasti čítania, písania a počítania. Potrebujú podporu a dohľad pri každodenných činnostiach, ale môžu sa naučiť jednoduché pracovné zručnosti.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20 - 34): Osoby s ťažkou mentálnou retardáciou majú výrazne obmedzené kognitívne schopnosti a vyžadujú si stálu starostlivosť a dohľad. Ich komunikačné schopnosti sú obmedzené a ich schopnosť učiť sa je minimálna.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ 0 - 19): Jedinci s hlbokou mentálnou retardáciou sú úplne závislí na starostlivosti iných. Majú minimálne komunikačné schopnosti a ich kognitívne funkcie sú veľmi obmedzené. Je obvykle spojená s defektom motoriky, poznávacie schopnosti sa skoro vôbec nerozvíjajú, postihnutí môžu diferencovať známe a neznáme podnety a reagovať na ne ako na príjemné alebo nepríjemné, artikulovanú reč nezvládajú.

V zátvorke sú uvedené staré názvy, ktoré sa dnes už nepoužívajú kvôli ich pejoratívnemu významu.

Etiológia Mentálnej Retardácie

Mentálna retardácia sa spája s určitým poškodením, odchylnou štruktúrou alebo odchylným vývinom centrálneho nervového systému. Príčiny sú rôzne. Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín, ktoré často pôsobia vo vzájomnej kombinácii:

• Genetické faktory: Rôzne chromozómové poruchy (napr. Downov syndróm, Fragilný X syndróm).
• Environmentálne faktory: Prenatálne faktory (infekcie, toxické látky, alkohol), perinatálne faktory (nedostatok kyslíka pri pôrode, predčasný pôrod) a postnatálne faktory (infekcie, úrazy hlavy, zanedbávanie).

Kvalitatívne Hodnotenie Inteligencie

Kvalitatívne hodnotenie inteligencie sa týka štruktúry inteligencie a znamená posúdenie miery využiteľnosti zachovanej inteligencie mentálne postihnutých. Zameriava sa na silné a slabé stránky v kognitívnych procesoch, ako sú pamäť, pozornosť, myslenie a reč. Toto hodnotenie pomáha pri vytváraní individuálnych plánov podpory a intervencie.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Socializácia a Výchova Detí s Mentálnou Retardáciou

Deti s mentálnou retardáciou majú radi stereotyp, tzn. uprednostňujú kontakt so známymi ľuďmi a zrozumiteľné situácie. Častý neúspech mentálne postihnutého dieťaťa v nadväzovaní sociálnych kontaktov so širším sociálnym okolím môže podľa Jakabčica a Požára (1996) uňho spôsobiť stratu záujmu o tieto kontakty. Z hľadiska socializácie je preto dôležité pre dieťa jeho včasné zaradenie do primeranej skupiny.

Sú veľmi dlho viazané na matku. Nevedia sa osamostatniť, a preto sa ani nechcú osamostatniť. Pri výchove týchto detí v rodine sú možné dva nevhodné výchovné postupy (Jakabčic, Požár, 1996): prehnaná starostlivosť a predčasná rezignácia. S iným ľuďmi je narušená poruchami reči. Niektoré prejavy správania sa ostatným zdajú čudné, nepríjemné. Komunikácia zdravých dospelých s mentálne postihnutými je menej empatická, schematickejšia, protektívnejšia a obyčajne kratšia.

Liečba a Starostlivosť

Pri liečbe mentálnej retardácie ako komplexnej poruchy spolupracujú lekári, psychológovia, pedagógovia, ale aj rehabilitační a technickí pracovníci. Čím neskôr liečebná starostlivosť začne, tým je menšia pravdepodobnosť kompenzácie porúch. Preto je veľmi dobré začať s liečbou čo najskôr, v prvom roku života dieťaťa.

Je roveň ostatným ľuďom a má také isté práva ako oni. Pri hodnotení poruchy psychického vývinu sa nezdôrazňuje zaostávanie rozumových schopností mentálne retardovaného, ale dôraz sa kladie na charakteristiku rozvoja celej jeho osobnosti (Dolejší, 1978). Aj keď rozumové schopnosti zostávajú obmedzené, nepokladá sa dnes mentálna retardácia za stav nemenný. Do určitej miery možno rozvíjať sociabilitu a usmerniť socializáciu mentálne retardovaného jednotlivca.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

tags: #mentálna #retardácia #mkch #10 #definícia