DPH, Služby Duševného Vlastníctva a Európska Únia: Komplexný Pohľad

Európska únia (EÚ) neustále pracuje na harmonizácii daňových systémov a podpore podnikania. V tomto kontexte je dôležité rozumieť, ako daň z pridanej hodnoty (DPH) a služby duševného vlastníctva fungujú v rámci EÚ. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tieto oblasti, s dôrazom na slovenské právne predpisy a dostupné grantové programy.

Ochranná Známka Európskej Únie: Vaša Značka Pod Jednou Strechou

Ochranná známka Európskej únie (EÚ) poskytuje ochranu označeniu tovarov alebo služieb na celom území EÚ. Registrácia ochrannej známky EÚ sa uskutočňuje prostredníctvom elektronickej prihlášky.

Výhody ochrannej známky EÚ oproti národnej ochrannej známke:

• Rozsah ochrany: Ochranná známka EÚ platí vo všetkých členských štátoch EÚ, zatiaľ čo národná ochranná známka platí len v jednom štáte.
• Jednoduchosť: Jedna registrácia pokrýva celú EÚ.
• Nákladová efektívnosť: Vzhľadom na rozsah ochrany môže byť ochranná známka EÚ nákladovo efektívnejšia ako viacero národných ochranných známok.

Proces a cena registrácie:

Samotná registrácia ochrannej známky Európskej únie sa uskutočňuje prostredníctvom elektronickej prihlášky. Upozorňujeme, že je dôležité, aby bola podaná prihláška „bezchybná“, nakoľko v prípade nedostatkov môže byť prihláška zamietnutá a v takom prípade sa poplatok 850,- eur nevracia. K úspešnej registrácii budete potrebovať predovšetkým určiť aký druh ochrannej známky chcete zapísať. V praxi sa najčastejšie využívajú slovné alebo obrazové známky, či obrazové známky obsahujúcu slovné prvky. Podobizeň ochrannej známky je potrebné priložiť k prihláške v podobe a kvalite, ktoré sa líšia v závislosti od konkrétneho druhu ochrannej známky. Známka je spôsobilá na zápis iba ak má rozlišovaciu spôsobilosť v rozsahu, aby spotrebiteľ dokázal rozoznať, čoho sa označenie týka. Ďalším krokom je určiť zoznam výrobkov z Niceského triedenia ochranných známok na ktoré sa ochranná známka vzťahuje. Niceské triedenie ochranných známok predstavuje kvázi zoznam rôznych výrobkov v podobe šablón.

Registrácia ochrannej známky Európskej únie nie je náročná. Tento proces si ale vyžaduje dôkladnú prípravu, pri ktorej zanedbaní možno prísť o registračný poplatok.

Fond pre MSP: Podpora pre Duševné Vlastníctvo

EÚ si uvedomuje dôležitosť duševného vlastníctva pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov (MSP). Preto zriadila Fond pre MSP „Ideas Powered for Business“, grantový program, ktorý pomáha MSP so sídlom v EÚ chrániť ich práva duševného vlastníctva.

Prečítajte si tiež: Všetko o DPH pri bezplatnom dodaní

Ako Fond pre MSP funguje:

MSP môžu požiadať o poukazy, ktoré umožňujú čiastočnú refundáciu nákladov súvisiacich s ochranou práv duševného vlastníctva. Za malý a stredný podnik sa považuje ten, ktorý má do 250 zamestnancov a ročný obrat do 50 mil. eur.

Na čo môžete poukazy využiť:

• Náhrada 50 % základných poplatkov za základnú prihlášku ochrannej známky a/alebo dizajnu, poplatkov za vyznačenie a ďalších poplatkov za ďalšie vyznačenie mimo EÚ.
• Náhrada 50 % poplatkov za predbežné udelenie patentu.

Výška podpory:

Granty sú udeľované vo forme dvoch typov poukazov, pričom maximálna výška podpory pre jeden podnik je 750 € na činnosti súvisiace s patentom a 1 500 € na ostatné činnosti. Celková výška podpory pre jeden MSP je teda možná do 2250 €. Nie je možné získať náhradu nákladov za ochrannú známku, dizajn alebo patent, ktoré už boli zapísané/zaregistrované pred podaním žiadosti.

Dôležité upozornenia:

• MSP musí najskôr požiadať o grant a počkať, kým úrad EUIPO rozhodne o jeho udelení a v prípade kladného rozhodnutia o udelení grantu aj zodpovedajúceho poukazu alebo poukazov.
• Grantové prostriedky sú obmedzené.
• Poukazy Fondu pre MSP pokrývajú len oprávnené poplatky za ochranné známky, dizajny alebo patenty alebo výdavky súvisiace s včasnou diagnostikou DV.

Ako požiadať o grant:

1. MSP si musí vytvoriť účet v rámci fondu pre MSP.
2. Ak je zástupca alebo bude využívať služby zástupcu, musí vyplniť dokument „Čestné vyhlásenie“.
3. Po preskúmaní žiadosti hodnotiaca komisia bude informovať uchádzačov o výsledku, ktorým môže byť: udelenie grantu, žiadosť o ďalšie informácie alebo zamietnutie.
4. Žiadateľ dostane s kladným rozhodnutím o udelení grantu aj zodpovedajúce poukazy (rozhodnutia o udelení grantu).
5. Platnosť poukazov je 4 mesiace. Táto lehota sa môže predĺžiť o ďalšie 2 mesiace, ak o to požiada podnik počas posledných 30 dní pôvodného 4-mesačného obdobia.
6. Pred uplynutím platnosti musí MSP požiadať aspoň o jednu činnosť a zaplatiť za ňu.
7. Po prijatí grantu, zaplatení aspoň za jednu činnosť, ktorú si žiadateľ vybral, a odoslaní formulára na náhradu (s priložením požadovaného dokladu o zaplatení) sa poukazy aktivujú.
8. V prípade poukazu 2 (patenty): od okamihu aktivácie poukazu 12-mesačné obdobie na zaplatenie a požiadanie o náhradu dodatočných poplatkov súvisiacich s činnosťami, o ktoré predtým podnik požiadal.

DPH a Cezhraničné Služby: Čo Potrebujete Vedieť

Podnikatelia vstupujú počas svojej podnikateľskej činnosti do veľkého množstva záväzkov. Častý právny titul pre vznik veľkej časti z nich sú zmluvy. Vzhľadom na prevažujúcu otvorenosť svetovej ekonomiky a pevne etablovaný jednotný vnútorný trh Európskej únie s voľným pohybom tovaru, služieb, osôb a kapitálu existuje pre tuzemského podnikateľa veľký počet príležitostí ako uzatvárať kontrakty aj so zahraničnými subjektami. Každodenný život podnikateľa je spojený s nákupom tovarov a služieb. Oprava auta, preprava, právne alebo daňové poradenstvo, inzercia alebo iné formy reklamy sú bežné príklady služieb nevyhnutných pre realizáciu podnikateľskej činnosti.Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sa každá osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť považuje za zdaniteľnú osobu. Predmetom dane z pridanej hodnoty je poskytnutie služby v tuzemsku za protihodnotu uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, t.j. poskytnutá služba sa týka predmetu podnikania zdaniteľnej osoby. Ak slovenský podnikateľ poskytuje službu slovenskému odberateľovi, prípadné zdanenie predmetu predaja má na starosti slovenský dodávateľ. Pri cezhraničnom predaji môže za určitých okolností nastať prenos daňovej povinnosti na odberateľa.

Základné pravidlá pre určenie miesta dodania služby:

Stanovenie povinnosti zdanenia prijatej služby dodanej zahraničnou osobou vychádza zo skutočnosti, či slovenský príjemca služby je zdaniteľnou osobou (podnikateľský subjekt) alebo nezdaniteľnou osobou (nepodnikateľský subjekt). Na základe toho sa následne určí miesto dodania služby. Základné pravidlo pre stanovenie miesta dodania služby upravuje § 15 zákona o DPH.

• § 15 ods. 1: Miesto dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania. Ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde sa prevádzkareň nachádza.
• § 15 ods. 2: Miesto dodania služby nezdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ sídlo alebo miesto podnikania. Ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa, miestom dodania služby je miesto, kde sa prevádzkareň nachádza.

Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby (§ 16 zákona o DPH):

Pre správne určenie daňovej povinnosti je navyše nevyhnutné zohľadniť existenciu výnimiek zo základného pravidla. Osobitné pravidlá pre určenie miesta dodania služby taxatívne vymedzujú ustanovenia § 16 zákona o DPH. Ide o nasledovné služby:

Prečítajte si tiež: Daň z pridanej hodnoty a nehnuteľnosti

• služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť,
• krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov,
• dodanie kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb spojených so vstupom,
• osobnú prepravu,
• prepravu tovaru nezdaniteľnej osobe,
• doplnkové služby pri preprave tovaru (nakládka, vykládka, prekládka tovaru) dodané nezdaniteľnej osobe,
• ocenenie hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku pre nezdaniteľnú osobu,
• reštauračné a stravovacie služby,
• sprostredkovanie dodania tovaru alebo služby nezdaniteľnej osobe,
• elektronické služby a telekomunikačné služby dodané zahraničnou osobou z tretieho štátu nezdaniteľnej osobe.

Podnikateľský subjekt musí najskôr zistiť, či daný typ dodávanej služby neupravuje niektoré z osobitných pravidiel a až následne môže pristúpiť k určeniu miesta dodania služby podľa základného pravidla.

Príklady:

• Príklad 1: Slovenský podnikateľ (platiteľ DPH) si u českého podnikateľa (platiteľa DPH v ČR), znalca v oblasti stavebníctva, objednal vypracovanie znaleckého posudku týkajúceho sa technického stavu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Českej republike. Vypracovanie znaleckého posudku je službou vzťahujúcou sa na nehnuteľnosť. Miesto dodania tejto služby upravuje osobitné pravidlo. Podľa zákona o DPH (§ 16 ods.1) miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza, t.j. Česká republika. Službu je povinný zdaniť dodávateľ sadzbou dane platnou v Českej republike.
• Príklad 2: Slovenský podnikateľ (platiteľ DPH) si u českej advokátskej kancelárie (platiteľa DPH v ČR) objednal právne poradenstvo. Tento typ služby nespadá pod žiadnu službu z osobitných pravidiel. Miestom dodania služby je podľa základného pravidla (§ 15 ods.1) miesto, kde má príjemca služby sídlo, t.j. v Slovenskej republike. Daňová povinnosť sa prenáša na slovenského odberateľa, ktorý je povinný prijatú službu zdaniť 20%-tnou sadzbou DPH.

Zdanenie prijatej služby zo zahraničia a registrácia pre DPH:

Zdanenie prijatej služby zo zahraničia sa týka zdaniteľných osôb a právnických osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, ale ktorým vznikla v minulosti povinnosť registrácie pre DPH z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.Dôležitá je skutočnosť, že podnikateľ je povinný zdaniť prijatú službu zo zahraničia bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom DPH (ak miesto dodania služby je v tuzemsku).

Zdanenie prijatej služby platiteľom DPH:

Podnikateľ, ktorý za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol obrat 49 790 eur je povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Daňový úrad mu pridelí identifikačné číslo pre daň (ďalej len „IČ DPH“) a dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa stáva platiteľom DPH. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj podnikateľ, ktorý ešte nedosiahol stanovený obrat. Podnikateľ je povinný prijatú službu zo zahraničia zdaniť sadzbou DPH platnou v Slovenskej republike a ako platiteľ DPH má zároveň aj nárok na odpočet dane z predmetného dodania. Ak podnikateľ (platiteľ DPH) nie je povinný krátiť daň koeficientom pre pomerné odpočítavanie DPH (§ 50 zákona o DPH), uplatnená daň na výstupe sa rovná odpočtu dane na vstupe a výsledný vzťah voči štátnemu rozpočtu je nulový.

Príklad: Slovenský podnikateľ (platiteľ DPH) si v máji 2014 u nemeckého podnikateľa (platiteľa DPH v DE) objednal prepravu tovaru z Nemecka do Rakúska. Miestom dodania služby je podľa základného pravidla Slovenská republika. Nemecký dodávateľ vystavil slovenskému odberateľovi faktúru v sume 500 eur bez DPH. Slovenský podnikateľ bol povinný zdaniť prijatú službu 20%-tnou sadzbou dane a ako platiteľ DPH mal súčasne nárok na 20%-tný odpočet dane. To znamená, že mu pri prijatí služby vznikol záväzok voči daňovému úradu vo výške 100 eur a súčasne mal nárok na odpočet dane v tej istej výške.

Zdanenie prijatej služby neplatiteľom DPH:

Podnikateľ je povinný zdaniť prijatú službu aj v prípade, že nie je platiteľom DPH. Ak podnikateľ (neplatiteľ DPH) má v pláne prijať službu z členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) s miestom dodania podľa základného pravidla v tuzemsku (§ 15 ods. 1), je povinný registrovať sa pre DPH ešte pred samotným prijatím služby (§ 7a). Daňový úrad mu do 7 dní odo dňa doručenia žiadosti vydá osvedčenie o registrácii pre daň s prideleným identifikačným číslom pre DPH, ale podnikateľ sa nestáva platiteľom DPH. Podnikateľ je povinný z prijatej služby odviesť daň, nemá však nárok na odpočet dane z prijatej služby.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy - kompostéry

Príklad: Slovenský podnikateľ (neplatiteľ DPH) uzavrel v júli 2014 s českým podnikateľom (platiteľom DPH v ČR) dohodu o poskytovaní reklamných služieb v Českej republike. Dňa 31.8.2014 vystavil český podnikateľ slovenskému odberateľovi faktúru za dodávku reklamných služieb, za mesiac august 2014, v sume 500 eur bez DPH. Slovenský podnikateľ podal v mesiaci júl daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH. Prijatím služby vznikla slovenskému odberateľovi daňová povinnosť vo výške 20% zo základu dane (100 eur), nemal však nárok na odpočet dane z prijatej služby. Slovenský podnikateľ podal dňa 25.9.2014 daňové priznanie k DPH a uhradil daňovú povinnosť. Suma 100 eur, ktorú by si platiteľ dane mohol, v daňovom priznaní k DPH, uplatniť ako odpočet dane, je pre neplatiteľa DPH, v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), daňovým výdavkom.

Ak podnikateľ (neplatiteľ DPH) prijíma službu s miestom dodania podľa osobitných pravidiel v tuzemsku (§ 16) alebo prijíma službu od dodávateľa z tretej krajiny s miestom dodania v tuzemsku, nevzniká mu povinnosť registrácie pre DPH. Napriek tomu je podnikateľ povinný prijatú službu zdaniť a podať daňové priznanie.

Príklad: Slovenský podnikateľ (neplatiteľ DPH) si 5.8.2014 u švajčiarskeho predajcu zakúpil softvérový modul za cenu 2000 CHF. Miestom dodania služby je Slovenská republika (§15 ods. 1). Osobou povinnou platiť daň je slovenský odberateľ, ktorému prijatím tejto služby nevznikla povinnosť registrácie pre DPH (dodávateľ má sídlo v tretej krajine). Slovenský podnikateľ podal dňa 25.9.2014 daňové priznanie k DPH, v ktorom namiesto identifikačného čísla pre DPH, uviedol svoje daňové identifikačné číslo. V daňovom priznaní vykázal daňovú povinnosť prepočítanú na menu euro kurzom zo dňa predchádzajúceho vzniku daňovej povinnosti (4.8.2014) a v termíne podania daňového priznania daňovú povinnosť uhradil. Podnikateľ nemal nárok na odpočet DPH, ale táto daň je preňho, v súlade so zákonom o dani z príjmov, daňovým výdavkom.

V prípade, že podnikateľ je registrovaný pre daň z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu Európskej únie (§ 7), nepodáva registráciu pre DPH. Podnikateľ prijatú službu zdaní pod už prideleným IČ DPH.

Podanie daňového priznania:

Platiteľ DPH je povinný podať daňové priznanie k DPH do 25 dní po ukončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok. Neplatiteľ DPH registrovaný pre DPH z dôvodu prijatia služby od dodávateľa z iného členského štátu (§ 7a), respektíve nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (§ 7) a neplatiteľ DPH, ktorému nevznikla povinnosť registrácie pre DPH, je povinný podať daňové priznanie za kalendárny mesiac v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z prijatej služby, a to do 25 dní od konca tohto mesiaca. V prípade, že neplatiteľ DPH vykáže v daňovom priznaní daň na úhradu v sume nižšej ako 5 eur, nie je povinný uhradiť daňovú povinnosť. Ak neplatiteľovi DPH za kalendárny mesiac nevznikla daňová povinnosť, daňové priznanie nepodáva.

Kontrolný výkaz:

Podľa zákona o DPH je platiteľ DPH povinný okrem daňového priznania podávať aj kontrolný výkaz. Neplatitelia DPH v prípade vzniku daňovej povinnosti pri prijatí služby zo zahraničia kontrolný výkaz nepodávajú.

Osobitná Úprava Jednotného Kontaktného Miesta (OSS)

Zdaniteľné osoby, ktoré v EÚ dodávajú tovar alebo služby pre konečných zákazníkov, si môžu zvoliť uplatňovanie osobitnej úpravy jednotného kontaktného miesta podľa § 68a až § 68c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a daň súvisiacu s týmito transakciami priznať a odviesť iba v jednom členskom štáte (tzv. OSS). Táto úprava zjednodušuje proces priznávania a platenia DPH pre podniky, ktoré pôsobia v rôznych členských štátoch EÚ.

Zmeny v Uplatňovaní DPH pri Elektronickom Obchodovaní

Od júla dochádza k zásadným zmenám uplatňovania pravidiel DPH pri elektronickom obchodovaní s tovarom. Zmeny sa týkajú hlavne tzv. zásielkového predaja tovaru uskutočňovaného v rámci EÚ a dovozu zásielok nízkej hodnoty z tretích štátov (do 22 €). K uvedenému dátumu sa ruší oslobodenie od dane pri dovoze týchto zásielok, v dôsledku čoho sa zavádzajú nové pravidlá upravujúce predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov a nová osobitná úprava pre uľahčenie zdaňovania týchto transakcií.

Medzinárodná Pomoc a Spolupráca pri Správe Daní

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3.

tags: #sluzby #dusevne #vlastnictvo #DPH #Europska #unia