
Univerzity sa tradične zameriavajú na vzdelávanie študentov a vedeckú činnosť, ktorá zahŕňa vytváranie a šírenie nových vedeckých poznatkov. Avšak, v posledných desaťročiach sa aj univerzity začali orientovať na komercializáciu a monetizáciu výsledkov svojho výskumu, čím sa stali významným zdrojom inovácií s komerčným potenciálom. Inovácie sa tak pre univerzity stali aktívami, ktoré môžu generovať zisk.
Proces prenosu poznatkov, znalostí, vedomostí alebo výsledkov výskumu do spoločenskej a hospodárskej praxe sa nazýva transfer technológií. Ak tento transfer vedie aj k finančnému zhodnoteniu, hovoríme o komercializácii. Komercializácia sa najčastejšie realizuje prevodom práv duševného vlastníctva, udelením licencie alebo založením súkromnej spoločnosti (spinoff/spinout).
Univerzity čelia pri transfere technológií viacerým prekážkam, najmä nízkemu stupňu vývoja technológií (TRL). Technológie vytvorené na vedecko-výskumných inštitúciách (VVI) sú zriedka pripravené na priamy vstup na trh a vyžadujú si dodatočné investície na ďalší vývoj, testovanie a podporu v biznis oblasti. V oblasti Life Sciences sú mimoriadne náročné predklinické a klinické testovania a certifikácie.
Pri komercializácii duševného vlastníctva univerzity a iné VVI preferujú licencovanie, ktoré môže byť z dlhodobého hľadiska rentabilnejšie pri súčasnom ponechaní si svojich práv. Predaj práv k predmetu priemyselného vlastníctva sa využíva najmä v prípadoch, keď má technológia nižšie TRL alebo je riziková.
Úspešnosť transferu technológií a výber jeho spôsobu závisí od viacerých faktorov, ako sú vlastnosti vynálezu, jeho konkurenčná výhoda, úroveň TRL, oblasť techniky, robustnosť patentovej ochrany a ochota aktérov znášať riziká. Spôsob komercializácie je vždy výsledkom rokovaní a kompromisov. Dôležité je strategické plánovanie, správne načasovanie podania patentovej prihlášky a určenie spôsobov kontaktovania potenciálnych záujemcov. V oblasti Life Sciences je strategické plánovanie ešte dôležitejšie, keďže nesprávne načasovanie môže zmariť komercializáciu vynálezu.
Prečítajte si tiež: Všetko o DPH pri bezplatnom dodaní
Koncom roka 2022 sa Univerzite Komenského v Bratislave (UK), Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) a Masarykovej univerzite v Brne (MUNI) podarilo formou prevodu práv komercializovať spoločný vynález. Išlo o prvý oficiálny prevod práv duševného vlastníctva v rámci slovenských univerzít. Tento proces si vyžadoval koordinovanú spoluprácu, množstvo rokovaní, plánovania a kompromisov.
Podľa § 11 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch (patentový zákon) je zamestnanec povinný bezodkladne upovedomiť zamestnávateľa o vytvorení vynálezu v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu. Právo na vynález patrí zamestnávateľovi (zamestnanecký režim).
Nová technológia môže byť financovaná z patentového fondu Národného centra transferu technológií SR (PF NCTT SR) a z národného systému podpory transferu technológií.
V zmluve o spolumajiteľstve sa zmluvné strany zaväzujú vynaložiť primerané úsilie na komercializáciu predmetu priemyselného vlastníctva a aktívne vyhľadávať potenciálnych nadobúdateľov licencie.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií neobsahujú osobitné ustanovenia upravujúce nakladanie s duševným vlastníctvom v majetku verejných vysokých škôl. Aktuálna legislatíva neobsahuje špecifické ustanovenia, ktoré by verejné vysoké školy v nakladaní s ich duševným vlastníctvom obmedzovali alebo ho nejakým spôsobom zakazovali.
Prečítajte si tiež: Daň z pridanej hodnoty a nehnuteľnosti
Základom pre vznik nehmotného majetku z účtovného a daňového pohľadu je existencia majetkového práva, resp. práva na riešenie duševného vlastníctva. Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa oceňuje vlastnými nákladmi, ktoré zahŕňajú preukázané priame a nepriame náklady súvisiace s vytvorením nehmotného majetku. Relevantné prípady vzniku duševného vlastníctva na univerzite by mali byť účtovne evidované bez ohľadu na to, či dôjde k ich komercializácii.
Ak UK prevádza právo na riešenie tvoriace predmet duševného vlastníctva vrátane prevodu práv z patentových prihlášok a súčasťou prevodu nie je hmotný substrát, súhlas kolektívnych orgánov UK s týmto krokom nie je potrebný. Iná situácia by bola v prípade komercializácie formou zakladania spinoff.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku, vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania (§ 15 ods. 1 zákona o DPH). Ak je nadobúdateľom súkromná spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, miestom dodania služby je tento členský štát.
Ak UK koná v postavení zdaniteľnej osoby a dodáva službu zdaniteľnej osobe z iného členského štátu, uplatní prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia. Plnenie nepodlieha slovenskej sadzbe dane z pridanej hodnoty, ale prenosu daňovej povinnosti (§ 74 ods. 1 písm. j) zákona o DPH).
Podľa § 17 ods. 4 zákona o vysokých školách je pri predaji dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku verejná vysoká škola povinná previesť všetky finančné prostriedky z jeho predaja na samostatný bankový účet verejnej vysokej školy vedený v Štátnej pokladnici. Zároveň je potrebné zohľadniť všetky zákonné a skoršie zmluvné povinnosti, ktorými je UK viazaná.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy - kompostéry
Na základe zmluvy o združení Národné centrum transferu technológií SR (zmluva o NCTT SR) vznikla UK povinnosť odviesť do PF poplatok vo výške 10 % z príjmov z úspešne realizovanej komercializácie podporenej technológie za účelom prispenia k dosiahnutiu jeho dlhodobej samofinancovateľnosti.
Suma „očistená“ o zákonné a zmluvné povinnosti UK môže byť predmetom rozhodovania SR UK. UK sa zaviazala akékoľvek zisky získané v dôsledku podpory a úspešnej komercializácie technológie na základe zmluvy o NCTT SR opätovne investovať do svojej hlavnej činnosti, ktorou je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
§ 11 ods. 7 patentového zákona zakotvuje právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie, ak primeraná odmena nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím zamestnaneckého vynálezu. Dodatočné vyrovnanie sa pôvodkyni vypláca na základe dohody o dodatočnom vyrovnaní.
Vzhľadom na to, že predmetom prevodu boli práva k zamestnaneckému vynálezu vytvorenému počas pracovnej doby pôvodkyne vynálezu, ide v tomto prípade o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
V rámci monitoringu príjmov z hospodárskej činnosti v dôsledku podpory na základe zmluvy o NCTT SR a úspešnej komercializácie podporených predmetov priemyselného vlastníctva je UK povinná zdokladovať reinvestovanie príjmu vygenerovaného prevodom duševného vlastníctva do svojich hlavných činností.
V súčasnosti platné pravidlá upravujúce tzv. zásielkový predaj tovaru v rámci EÚ do značnej miery nenapĺňajú zásadu zdanenia v mieste spotreby. Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zadefinovaniu predaja tovaru na diaľku a k zmene pravidiel pre určenie miesta dodania takého tovaru. Navrhuje sa vecné rozšírenie dobrovoľných osobitných úprav uplatňovania dane uvedených v § 68a a 68b zákona o DPH. Taktiež sa navrhuje zrušenie oslobodenia od dane pri dovoze zásielok, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur. Za účelom zvýšenia dobrovoľnosti plnenia daňových povinností sa navrhuje zavedenie novej dobrovoľnej osobitnej úpravy, prostredníctvom ktorej si budú môcť zdaniteľné osoby plniť povinnosti týkajúce sa podávania daňového priznania a platenia dane len v jednom členskom štáte, tzv. one stop shop (OSS).
Článok 90 ods. 1 smernice 2006/112/ES ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby. Ak sa pohľadávka platiteľa dane za dodanie tovaru alebo služby stane nevymožiteľnou a platiteľ dane uplatní právo na zníženie základu dane, navrhuje sa v súlade s článkom 185 ods.
Navrhovaná právna úprava pozitívne ovplyvní podnikateľské prostredie z dôvodu zníženia administratívnej záťaže platiteľov dane resp. zdaniteľných osôb, ktoré sa rozhodnú uplatňovať niektorú z osobitných úprav. Osoby uplatňujúce osobitné úpravy budú podávať iba jedno daňové priznanie v jednom členskom štáte EÚ za všetky dodania v celej EÚ. Zahraničným osobám, ktoré budú uplatňovať osobitnú úpravu, sa zruší povinnosť registrácie podľa § 6 zákona o DPH. Zmena právnej úpravy týkajúcej sa opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby v prípadoch, keď dodávateľovi nie je úplne alebo čiastočne zaplatené za dodaný tovar alebo službu, bude mať pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, pretože umožní platiteľom dane znížiť základ dane o sumu nevymožiteľnej pohľadávky.
Ochrana duševného vlastníctva je kľúčová pre zabezpečenie dlhodobého úspechu a konkurencieschopnosti e-shopu. Ak máte originálne produkty, logo, názov obchodu, alebo unikátny dizajn webstránky, je nevyhnutné chrániť ich pred kopírovaním a zneužitím. Od 03.02.2025 je sprístupnená možnosť požiadať o dotáciu z grantu EÚ pre účely ochrany duševného vlastníctva. Dotácia z grantu EÚ je určená pre malé a stredné podniky (podniky s menej ako 250 zamestnancami a ročným obratom do 50 mil. EUR alebo ročnou bilanciou do 43 mil. EUR). Služba IP Scan poskytuje možnosť nechať si vykonať analýzu duševného vlastníctva Vašej spoločnosti certifikovaným poskytovateľom. Podpora z grantu EÚ je poskytovaná formou náhrady za vynaložené náklady prostredníctvom poukazov (voucherov).
Pri poskytovaní služieb medzi členskými štátmi Európskej únie, ako aj v rámci obchodovania s tretími štátmi zohráva kľúčovú úlohu mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, tzv. reverse charge. Základné pravidlo pre určenie miesta dodania služby medzi zdaniteľnými osobami vyplýva z § 15 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty („zákon o DPH“). V praxi to znamená, že ak slovenský podnikateľ prijme službu od dodávateľa z iného členského štátu Európskej únie alebo z tretieho štátu a ide o bežnú službu, napríklad reklamnú, poradenskú či IT službu, za miesto dodania sa považuje Slovensko. V takom prípade je slovenský príjemca povinný službu tzv. zdaniť. Zákon však obsahuje viacero výnimiek, pri ktorých sa miesto dodania neurčuje podľa sídla príjemcu. Týka sa to napríklad služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti, kultúrnych alebo športových podujatí, prepravy osôb, krátkodobého prenájmu dopravných prostriedkov či niektorých elektronických služieb poskytovaných nezdaniteľným osobám.
Článok 196 sa zároveň vzťahuje aj na prípady, keď zdaniteľná osoba prijíma služby uvedené v ďalších článkoch smernice, ak sú dodávané zo zahraničia. Sprostredkovateľské služby (čl. služby v súvislosti s nehnuteľnosťami (čl. prepravu tovaru a s tým súvisiace služby (čl. oceňovanie hmotného hnuteľného majetku a práce na ňom (čl.
Dňa 12. septembra 2024 bolo zverejnené vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2024/2399, ktoré upravuje používanie formulárov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Od tohto dátumu je potrebné podávať všetky žiadosti o prijatie opatrenia, zmeny alebo predĺženia výlučne elektronicky cez portál IP Enforcement Portal (IPEP). Používatelia môžu žiadosti podpísať buď digitálne, alebo fyzicky.
Finančnému riaditeľstvu SR (§ 12 zákona č. písomne alebo elektronicky; ak sa žiadosť podáva elektronicky, treba ju doplniť písomne najneskôr do troch pracovných dní. Na žiadosti, ktoré neboli takto doplnené v tejto lehote, sa neprihliada (§ 13 ods. 1 zákona č. prostredníctvom formulára podľa čl. 6 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]; žiadosť musí obsahovať informácie, ktoré sa v nej vyžadujú. Vzor žiadosti podľa čl. 6 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno] je uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. v štátnom jazyku, pričom ak je žiadosť podaná v inom jazyku ako v štátnom jazyku, k žiadosti sa pripojí jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka (§ 13 ods. 2 zákona č. v dvoch vyhotoveniach (čl. 2 nariadenia (EÚ) č. spolu s dokladmi poskytujúcimi dôkaz, že žiadateľ je oprávnený podať žiadosť (čl. 6 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. spolu s dokladom o oprávnení osoby vystupovať ako zástupca, ak žiadateľ podáva žiadosť prostredníctvom zástupcu (čl. 6 ods. 3 písm. d) nariadenia (EÚ) č. spolu so zoznamom práv alebo práva duševného vlastníctva, ktoré sa majú presadzovať (čl. 6 ods. 3 písm. e) nariadenia (EÚ) č. spolu s informáciami nevyhnutnými na to, aby colné orgány mohli ľahko identifikovať predmetný tovar (čl. 6 ods.3 písm. h) nariadenia (EÚ) č.
Finančné riaditeľstvo SR do tridsiatich pracovných dní od doručenia žiadosti oznámi žiadateľovi svoje rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí žiadosti (čl. 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Finančné riaditeľstvo SR pri schvaľovaní žiadosti určí lehotu, počas ktorej majú colné orgány SR prijať opatrenie. Táto lehota začína plynúť dňom, ktorým nadobúda účinnosť rozhodnutie o schválení žiadosti a jej trvanie neprekročí jeden rok odo dňa nasledujúceho po dátume prijatia (čl. 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Po uplynutí lehoty, počas ktorej majú colné orgány SR prijať opatrenie, môže Finančné riaditeľstvo SR, ktoré prijalo prvotné rozhodnutie, na žiadosť držiteľa rozhodnutia túto lehotu predĺžiť (čl. 12 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]). Vzor žiadosti o predĺženie lehoty opatrenia podľa čl. 12 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 [nové okno]je uvedený v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1352/2013 [nové okno]. Držiteľ rozhodnutia je povinný bezodkladne oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR ktorúkoľvek zo skutočností uvedených v čl. 15 nariadenia (EÚ) č.
Finančnému riaditeľstvu SR (§ 3 ods. 2 zákona č. písomne alebo elektronicky; ak sa táto žiadosť podáva elektronicky, treba ju doplniť písomne najneskôr do troch pracovných dní. Na žiadosť, ktorá nebola doplnená v tejto lehote, sa neprihliada (§ 3 ods. 2 zákona č. na tlačive, ktorého vzor je ustanovený v prílohe č.1 k vyhláške č. 490/2013 Z. v štátnom jazyku (§ 3 ods. 5 zákona č. 486/2013 [nové okno]), pričom ak je žiadosť podaná v inom jazyku ako v štátnom jazyku, k žiadosti sa pripojí jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka (§ 13 ods. 2 zákona č. v dvoch vyhotoveniach (§ 3 ods. 2 zákona č. spolu s dokladom, ktorým sa preukazuje, že žiadateľ je oprávnenou osobou (§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. spolu s dokladom preukazujúcim oprávnenie konať ako zástupca, ak sa žiadosť podáva prostredníctvom zástupcu (§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
Ak žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu spĺňa všetky náležitosti, Finančné riaditeľstvo SR vyznačí schválenie žiadosti na oboch vyhotoveniach žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu. Schválená žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu sa považuje za vykonateľné rozhodnutie (§ 4 ods. 1 zákona č. 486/2013 [nové okno]). Colné úrady prijímajú opatrenia na domácom trhu počas dvoch rokov odo dňa vydania rozhodnutia. Na základe žiadosti držiteľa rozhodnutia možno túto dobu predĺžiť o ďalšie dva roky, a to aj opakovane (§ 4 ods. 2 zákona č. 486/2013 [nové okno]). Žiadosť o predĺženie doby uplatňovania rozhodnutia sa podáva na tlačive, ktorého vzor je ustanovený v prílohe č. 2 k vyhláške č. 490/2013 Z. z. [nové okno] Finančné riaditeľstvo vydá rozhodnutie do 30 pracovných dní odo dňa podania žiadosti o prijatie opatrenia na domácom trhu (§ 4 ods. 7 zákona č.
Do zoznamu acquis na rok 2004 bola zaradená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva s tým, že určený termín jej transponovania Slovenská republika akceptovala (29. apríla 2006). Smernica sleduje zjednocovanie národných právnych úprav pri vymáhaní práv duševného vlastníctva všeobecne a dotýka sa predovšetkým autorského práva a práv s autorským právom súvisiacich a práv priemyselného vlastníctva. Významnou mierou sa dotýka aj občianskeho súdneho konania. Cieľom smernice je odstrániť existujúce rozdiely v právnych úpravách pri vymáhaní práv duševného vlastníctva členských štátov EÚ, ktoré predstavujú významnú prekážku rozvoja vnútorného trhu, a zabraňovať falzifikovaniu, pirátstvu a ďalšiemu porušovaniu práv duševného vlastníctva.
Predmetná smernica vychádza z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctvu (Agreement on Trade - Related Aspects of Intellectual Property Rights (TRIPS)) uzatvorenej v rámci Dohody o svetovej obchodnej organizácii (WTO). Dohoda TRIPS prvý krát na medzinárodnej úrovni upravuje záväzky členských štátov, ktoré sa majú prijať v oblasti vymožiteľnosti/vynucovania práva, a to tak v správnom a civilnom, ako aj v trestnom konaní. Dohodu TRIPS Slovenská republika uplatňuje od 1996, a preto legislatíva duševného vlastníctva a priemyselného vlastníctva už obsahuje viacero jej ustanovení.
S ohľadom na prierezový charakter tejto smernice sa Ministerstvo kultúry SR (gestor), Ministerstvo spravodlivosti SR (spolugestor) a Úrad priemyselného vlastníctva SR dohodli, že pripravovaná právna úprava bude pozostávať z novelizácií príslušných predpisov, z ktorých každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti s tým, že Ministerstvo kultúry SR ako gestor zodpovedá za prebratie smernice a vypracovanie tabuľky zhody k pripravovanému návrhu zákona.
tags: #služby #duševného #vlastníctva #DPH #smernica