Dodatok C: Život a História obce Veľká Suchá

V nasledujúcom článku sa ponoríme do bohatej histórie obce Veľká Suchá, pričom využijeme dostupné informácie a dobové kontexty, aby sme vytvorili ucelený obraz o živote v tejto obci od jej založenia až po novodobé dejiny. Cieľom je priblížiť čitateľovi nielen historické fakty, ale aj každodenný život obyvateľov, ich zvyky, tradície a výzvy, ktorým čelili.

Úvod do Kroniky: Zložitosť a Krása Dejín

Zostavenie dejín obce Veľká Suchá predstavovalo náročnú úlohu, najmä vzhľadom na stratu pôvodných kroník pri požiaroch a počas vojnových udalostí. Prvá kronika zhorela pri veľkom požiari, ďalšia zmizla pravdepodobne za vojny v roku 1945. Vzhľadom na to, že v danom období sa neviedli žiadne záznamy, rekonštrukcia historických udalostí si vyžadovala rozsiahly výskum a opieranie sa o rôzne dostupné materiály. Nápomocné boli aj informácie zo susednej obce Pondelok, najmä v oblasti cirkevných dejín.

Milujte Svoju Rodnú Dedinku

Každý by mal poznať a aktívne sa zaujímať o históriu obce, v ktorej sa narodil, žije a pracuje. Rodná dedinka je každému milá a vzácna. Preto by si mali všetci vážiť a zveľaďovať svoju rodnú dedinku a čítať túto kroniku s láskou a opravdivým záujmom.

Spoluzbudovanosť obcí Veľká Suchá a Pondelok

Od určitého roku je jeden miestny národný výbor (skrat. MNV) pre Veľkú Suchú a Pondelok. Obe tieto obce odpradávna ležali tesne vedľa seba a sú spoluzbudované. Medzi nimi nie je umelá hranica. Ich spoluzbudovanosť je taká, že z dvoch majiteľov na jednom dvore jeden patril do obce Veľká Suchá, druhý zasa do obce Pondelok.

Pomenovanie obce Gemerské Dechtáre

V roku 1960 bol obci Veľká Suchá úradne pridelený názov Gemerské Dechtáre. Tento názov bol navrhnutý pracovníkom Gemerského múzea. V XV. storočí sa obec volala Nagy Szucha. V roku 1960 nešlo len o premenovanie, ale na nové pomenovanie obce. Miestni obyvatelia sa s týmto názvom nikdy nestotožnili a nikdy ho nepoužívali. Preto po roku 1990 sa vrátili k pôvodnému názvu.

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

Náboženské Vierovyznanie a Spolunažívanie

Obe obce, Veľká Suchá a Pondelok, išli vlastnou cestou a rozdeľovalo ich hlavne náboženské vierovyznanie. Veľká Suchá bola čisto katolícka a Pondelok zasa evanjelický. Ale i napriek tomu nemožno tvrdiť, že by pospolitý ľud zvádzal boj a nešváry medzi sebou. Manželské zväzky sa uzavierali.

Spoločné Školstvo

V roku 1945 boli zlúčené školy Pondelok a Veľká Suchá, obidve cirkevné školy, pod jedno riaditeľstvo. Prvým riaditeľom sa stal Ján Škrabák.

Obdobie Po Oslobodení

Výraznejší obrat k lepšiemu nastal po oslobodení v roku 1945. Nástupom spoločenského zriadenia - socializmu, nastalo obdobie nových, lepších a spravodlivejších medziľudských vzťahov. Mládeži sa naskytla nebývalá možnosť odborného a politického rastu i možnosti sebarealizácie. Boli zriadené miestne národné výbory.

Samostatné Dejiny a Tradície

Obe tieto obce majú svoje vlastné dejiny, spôsoby a tradície. Veľká Suchá nemá žiadne osady v Malohonte. Dejiny MNV Gemerské Dechtáre, t.j. od roku 1960, sú obsiahnuté v knihe vlastných dejín. Navyše, obec Selce ostáva naďalej ako samostatná politická obec a ponecháva si doterajší svoj názov.

Zemepánske Rodiny a Ich Vplyv

V obci Veľká Suchá, ako i v priľahlých obciach a osadách vládli zemské rodiny (zemepáni): Jákoffy, Jánoky, Jakab, Nolten, Otrokóczi, Török, Kovács. Rodina Jakoffy de Hrachovo et Nagyszuha dávno vládla nad Hrachovom a Veľkou Suchou. Praotcom rodiny bol Jakó. O jeho synovi Móka je prvá zmienka z konca XII. storočia. Rodokmeň možno zostaviť od Jána Jakoffyho, ktorý žil na konci XII. storočia. Posledným mužským potomkom bol František Jakoffy, kapitán muránskeho hradu, (zomrel v roku 1639).

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Rodina Jánoky a Získanie Hrachova

Rodina Janoky de Jánok et Nagyszuha pochádza tiež, ako rodina Jakoffy z pokolenia Hont - Pazman. Praotec bol Dera starší. Členov tejto rodiny Demetrius bol v roku 1391 vesprémskym biskupom, Ladislav v roku 1347 prebošt. Michal a Gašpar vlastnili majetky v Zalužanoch, Vaľkove a Harmaci. Gašpar III. si vzal za manželku Katarínu Jakoffyovú a tak získal i Hrachovo, kde jeho syn Gašpar IV. dal postaviť kostol (v roku 1692). Jeho syn (prezývaný Vlk) bol v roku 1693 vicišpánom hontianskej stolice a Žigmund, narodený v roku 1721, bol tiež v tej hodnosti, neskôr bol senátorom Františka Rákoczyho. Žigmundov syn Ladislav (zomrel okolo roku 1740) bol posledným mužským potomkom tejto rodiny.

Posledné Pánske Rodiny a Ich Osudy

Život obyvateľov Veľkej Suchej bol úzko spätý so životom uvedených zemepánov. Posledné panské rodiny na Suchej boli Jakabovci, Noltenovci a Kovácsovci. Jakabovci skorej vymreli a nenechali potomka. Z majetku Noltenovcov sa časti zachovali až doteraz. U Kovácsov bol zvláštny zostup nadol. Postupne predával majetok, napokon predal i dom na školu (i dnes je v ňom škola) a odišiel do Rimavskej Soboty. Tam žil z podpory príbuzných. Pán Kovács bol istý čas i v múzeu zamestnaný (kustód - hospodár). M. Bodický v svojich Pamätiach zmieňuje sa o ňom. Mal vraj peknú knižnicu rôznych kníh. Mal vraj i mnoho latinských zákonníkov, celé tripartitum Verböcziho. Istý človek utrúsil zasa poznámku: Posledný potomok panskej rodiny Nolten sa priženil do panskej rodiny Kovácsovej. Mal jedného syna, ktorý v mladom veku umrel. Tak zanikli obe rodiny - Kovács i Nolten. Istú čiastku odkúpil Ján Cíper, ktorý došiel bývať zo Sučian.

Pôvod Pomenovania Obce

Pri rozvádzaní rodokmeňa rodín zemepánov sa pátralo i v pôvode pomenovania obce. Žiadnych písomných podkladov niet. V starých cirkevných listinách z roku 1332 sa spomína Suha, v roku 1460 Nagy Szuha. Pravdepodobne preto, že v staroslovienčine slovo „ suchý “ znamená  mokrý  ( spomeňme si na rieku Szuha patak, Szuha völd ). Zrejme, že pre malú úrodnosť a pre nedostatok vody na suchej pôde na sušinu ju pomenovali týmto menom.

Vznik Obce a Jej Rozvoj

Obec Veľká Suchá vznikla iste tak, ako iné obce, zo zemianskej osady. Jej prvé sídlisko bolo v priestoroch dnešnej parcely Kopánca. Obyvatelia sa živili roľníctvom, chovom dobytka, remeslom - kováčstvom, kolárstvom, tkáčstvom, mlynárstvom a pod. Postupne sa roztiahla obec južným smerom do priestorov parcely Gašparka.

Pliagy, Požiare a Ťažkosti Každodenného Života

V minulosti boli životy ľudí ohrozované nielen prírodnými katastrofami, ale aj chorobami a epidémiami. Vzhľadom na slabú hygienu, bytovú a kultúrnu úroveň poddaného ľudu, sa šírili rôzne choroby a epidémie. Lekárov na dedine nebolo a nebývalo zvykom volať k nemocnému lekára z mesta. Ľudia si pomáhali, ako vedeli, babskými radami, niekedy i šarlatánstvom.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu

Mor, Cholera a Iné Epidémie

Podľa záznamov boli v obci tri takéto hromadné pliagy. Prvý záznam je z roku 1708, kedy v našej obci vypukol mor. Niet záznamov o počte zomrelých na mor, no iste ich bolo hodne. V roku 1824 vypukla znova cholera. Vtedy zomrelo v obci okolo 30 ľudí. Posledná cholera, ešte prudšia, prepukla v roku 1873. Vtedy v obciach Veľká Suchá a Pondelok zomrelo vyše sto ľudí.

Požiare Ako Hromadné Nešťastia

Okrem chorôb a epidémií boli pohromou pre obyvateľstvo požiare. Tie boli príčinou hromadných škôd, nešťastí, biedy a hladu. V dávnych dobách boli príbytky a hospodárske staviská vystavené z dreva, pokryté slamou, alebo drevenou šindľou. Vzniklé požiare sa ľahko rozšírili po celej dedine. Veľký požiar vypukol vo Veľkej Suchej 24. júna 1795, kedy vyhorela celá obec. Dňa 27. apríla 1811 zasa vypukol požiar v Pondelku. Zavinili ho malé deti, ktoré sa hrali s ohňom. Tomuto požiaru padlo za obeť 20 domov i s hospodárskymi staviskami. Roky 1838 - 1839 sú zaznamenané ako celá séria ohňov, ktoré striedavo prepukli v obciach Veľká Suchá - Pondelok. Zlomyselní a bezcitní ľudia z pomsty, alebo zo závisti podpálili viaceré staviska vo Veľkej Suchej i v Pondelku. Možno, že požiar zavinili i potulní žobráci, vandrovníci, ktorí zvykli nocovať v stohoch slamy, alebo senníkoch.

Husiti v Regióne a Ich Vplyv

V XV. storočí prichádzajú na Slovensko husiti. Prišli aj do nášho kraja. Je domnienka, ale nepodložená písomnými dôkazmi, že na kopci hrádku (v chotári Pondelka) mali svoju pozorovateľňu. Odtiaľ kontrolovali cestu na Rimavskú Sobotu, Tisovec a na Muráň. Ďalej kontrolovali cesty do Gemera, obce nižšie Rimavskej Soboty a smer západný Poltár a obce v Novohrade.

Jazykové Zaujímavosti a Dialekt

V miestnom dialekte sa vyskytujú slová slovenského, českého, maďarského, nemeckého, rómskeho a rumunského pôvodu. Niektoré slová sú staroslovienske (napr. česky dýlive). Ďalším zaujímavým faktom je, že číslovka 40 (štyridsať) sa hovorí "meru", v ruštine zasa "sorok". Pravdepodobne prevzali túto číselnú desiatku takto odlišne pomenovali od starých platobných židovských mier. Mera = 40 priehradí zrna, alebo múky. Právo 40.

Husiti a Ich Pozorovateľňa

V jednom cirkevnom zázname z roku 1595 sa spomína veľkosuchánska evanjelická cirkev a jej farár Vavrinec Lošan. Ten šíril pokrokové náhľady. Takéto spôsoby sa podaktorým zemepánom iste nepozdávali, lebo v ďalšom zázname z roku 1629 sa zasa spomína, že na katolícku vieru sa vrátili všetci Zalužanci, Sučanci a Jelené. Od roku 1630 sa Pondelok stáva farnosťou evanjelickej cirkvi a to zásluhou zemepána Jakoffy Ferencza, ktorý ostal verný reformácii.

Kaštiele v Pondelku a Ich Majitelia

Najstarší kaštieľ prináležal rodine Malatinský de Rimabrezó et Pongyelok. Druhý kaštieľ po Darvassovcoch odkúpil Biesz Elemér, ktorý bol posledný statkár na Pondelku, zomrel v roku 1936 - pochovaný je v cintoríne v Rimavskej Sobote. Tretí kaštieľ patril rodine Róthovcom, po nich zdedil Talabér z Jagra (mal za manželku Polgárovskú, podľa matky Malatinskú). Syn Talabéra bol lekárnik, ktorý sa ako gymnazista utopil v Dunaji. Pochovaný je v hrobke rodiny Malatinských. Krátko po jeho smrti zomrel i Talabér, len je pochovaný na dvore kaštieľa a hrob bol zarovnaný zo zemou, také bolo jeho prianie. Biesz Elemér prišiel na dražbu a prišiel o všetko.

Poľnohospodárstvo a Chov Dobytka

Pôda v okolí Veľkej Suchej je kopcovitá. Pestoval sa tu jačmeň, ovos, zemiaky, kukurica, krmná repa - burgyňa, tekvice. Ďatelina bola veľmi obľúbená (niekedy i zmiešaná s horčicou). S obľubou pestovali i technické plodiny - konope, ľan. Najmä konopám sa tu veľmi dobre darilo (odtiaľ je názov parciel Konopnice). Konope sa spracúvali domácim spôsobom. Drieky konopí sa v jeseni trhali a sušili (len zaparili). Potom ich namáčali do vody a nechali 2-3 týždne.

Chov Dobytka a Tradície

Chov dobytka má svoje tradície. Chovali sa kone, kravy, junce i voly. Kravy dovážali až zo zadunajska - Bonyhádu (vraj ozdravieť fajtu). Majetnejší chovali aj ovce. Dobytok i ošípané pásli najskôr samostatne, neskôr pásli pastieri. Pastiera kráv a ročného statku volali kraviar, pastiera ošípaných gondáš. Posledný pastier ošípaných (gondáš) podľa Urbárskej knihy bol v roku 1848.

Hrnčiarstvo a Výroba Kachlí

V obci boli hrnčiari, ktorí dovážali hlinu zo susedného chotára obce Pondelok. Hlinu kopali a dovážali. Ostávajú iba spomienky. Posledná baňa odstavená v roku 1942 bola u Ondreja Kojnoka - Kikín. Najmenší, asi 3 litrový hrniec mal meno "poseden". Tento názov dostal, údajne, podľa toho, že sa predával nasypaním sedem krát kukuricou. "Želárnik" - asi 5 litrový. Peňažník sa používal na uskladnenie zrna, predával sa - za peniaze. Najväčší bol "hlaveník" a vmestilo sa do neho asi 60 litrov (celá kila). Používali ich na donášanie vody, vína, ale hlavne ašesavice.

Domáca Výroba a Remeslá

Ženy tkali plátno z konopí a ľanu. Cigánky z rodu Oláha vedeli utkať šnúry na uteráky. Do ašesavice sa dával ľah do ašesavice, aby sa rýchlejšie naplnil. "Špunty" ( ľud. "špuntejk"), to boli hlinené nádoby - džbány, pôvodne sa používali na spúšťanie vína, smotany i taveného masla. "Gastovanie" - kupaštrou.

Výroba Škridlíc a Válovcov

V obci boli úvahy o možnostiach využitia výbornej suroviny - hliny (hapoka, hutovka i kaolín) na výrobu strešnej kritiny - škridlíc a válovcov. Škridľovňu na výrobu škridlíc postavil malokupec a obchodník so Suchej Jozef Gajdár v rokoch 1890 - 1915. Táto bola vybudovaná v chotári obce Pondelok pri Novom salaši. Pracovali tu ľudia z Veľkej Suchej (väčšinou cigáni), ale len v lete. Majiteľne nechávali podnikateľovi. Keď v roku 1912 stavali trať Rimavská Sobota - Poltár, robotníci bývali na salaši.

Kachliarska Továreň a Jej Osud

V Pondelku bola postavená aj továreň na výrobu hlinených - keramických kachlí. Vystavil ju pondelský zemepán Roth, ktorý si povolal majstrov až z Moravy (v roku 1769). Prácu v tejto továrni viedol znamenitý majster - kachliar Trejtler, ktorý organizoval celú výrobu, menovite: kopanie a výber suroviny, technológia kvasenia a miešania, formovanie a vypaľovanie. Majster Trejtler rýchle zbohatol a vybudoval novú, modernú továreň v Miškolci a pondelskú zlikvidoval. Svoje kachliarske tajomstvo nezveril nikomu, ani snáď oň nikto nestál. Neskôr, v roku 1908, postavil továreň na výrobu škridlíc a válovcov Biesz Elemér, statkár z Pondelka.

Zbudovanie Obce a Prisťahovalectvo

Veľká Suchá pôvodne ležala v priestoroch parcely Gašparka - Adjustácia a Pondelok v priestoroch Baláčka - Kopanica. Neskôr sa obec presťahovala do priestorov dnešnej obce Veľká Suchá a Pondelok. Dôvodom boli časté požiare a tiež z dôvodov nedostatku vody pre napájanie dobytka. Keď po požiari v roku 1795 vyhorela celá obec Veľká Suchá, niektorí obyvatelia odišli bývať do okolitých obcí, iní sa zasa prisťahovali. Začali stavať miesto drevených domkov - murované. Povolávali majstrov na výstavbu až z Liptova, kde murovanie kameňom veľmi dobre ovládali.

Najrozšírenejšie Rodiny a Prisťahovalci

Medzi najrozšírenejšie rodiny v obci patrili Kojnokovci, ktorí tvorili skoro polovicu obce, potom Talánovci, Perčejovci a Némethovci. Pre odlíšenie sa používali rôzne prijímenia. Bolo veľkou cťou a pochvalou rodinám, ktoré sa držali pohromade a vedeli gazdovať spolu. Uhríkovci zasa pochádzajú z Trhanovej.

Doba Po Roku 1900 a Maďarizácia

Doba po roku 1900 prináša celému Slovenskému národu, teda i Sucháncom, ťažké skúšky. Slováci sa stávajú novým národom. Maďarizácia sa týka všetkého, nielen náboženstva. V školách sa vyučuje len maďarsky. Deťom v škole sa nedovoľuje používať materinský jazyk ani v súkromnom rozhovore. V roku 1907 boli vydané Appónyiho školské zákony.

#

tags: #dodatok #c #4 #bytove #druzstvo #marta