Dva návrhy na zmenu odpadovej legislatívy: Prehodnotenie rezervy na skládky a financovanie triedeného zberu

V slovenskom parlamente sa aktuálne nachádzajú dva návrhy na zmenu legislatívy týkajúcej sa odpadového hospodárstva. Tieto návrhy prichádzajú krátko po tom, čo parlament len začiatkom októbra schválil rozsiahlu novelu zákona o odpadoch. Hoci sa očakáva, že nové návrhy prejdú v parlamente zatiaľ len prvým čítaním, otvárajú dôležité otázky týkajúce sa financovania a prevádzkovania skládok a triedeného zberu. Dva návrhy na zmenu odpadovej legislatívy predložil opozičný poslanec Michal Sabo (PS).

Októbrová novela zákona o odpadoch

Pripomeňme, že októbrová novela zákona o odpadoch priniesla najmä nové právomoci pre Ministerstvo životného prostredia SR pri riešení opustených skládok, zmenila pravidlá pre prevádzkovateľov skládok či výrobcov fotovoltických panelov a zasiahla aj do plánu odpadového hospodárstva. Účinnosť novely je naplánovaná na 1. januára 2026.

Dva návrhy poslanca Michala Saba

Poslanec Michal Sabo (PS) predložil dva návrhy, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty odpadového hospodárstva. Prvý návrh sa týka využitia účelovej finančnej rezervy na uzatvorenie a rekultiváciu skládok. Druhý návrh sa dotýka viacerých oblastí, vrátane financovania triedeného zberu a nákladov samospráv.

Pravidelné prehodnocovanie nákladov pri skládkach

Prevádzkovatelia skládok odpadov sú povinní vytvárať počas životnosti skládky finančnú rezervu na jej uzatvorenie, rekultiváciu a následnú starostlivosť. Táto rezerva vychádza z predpokladanej výšky nákladov na tieto činnosti. Problémom je, že tento predpoklad sa vytvára v čase, keď skládka svoju činnosť len začína, a teda nemusí odrážať neskoršie reálne náklady.

Poslanec Sabo preto navrhuje, aby prevádzkovatelia skládok prehodnocovali tieto predpokladané náklady každých päť rokov, a to na základe nového, aktualizovaného projektu. „Prehodnotené náklady následne použije Ministerstvo životného prostredia SR na výpočet výšky príspevku do účelovej finančnej rezervy. Tým sa zabezpečí, že výsledná suma účelovej finančnej rezervy bude v čase uzatvárania skládky oveľa bližšie skutočnej potrebe,“ vysvetlil poslanec v návrhu.

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby účelová finančná rezerva čo najlepšie zodpovedala skutočnej výške nákladov na uzatvorenie a rekultiváciu skládky. Zároveň má zabezpečiť, aby mohli prevádzkovatelia rekultivovať skládky z tejto účelovej finančnej rezervy riadne a včas.

Sabo poukazuje na to, že účelová finančná rezerva sa vytvára na účte v Štátnej pokladnici a jej použitie pri uzatváraní skládky musí potvrdiť ministerstvo životného prostredia.

„Kým prevádzkovateľovi skládky plynie lehota na jej uzavretie, ministerstvo nemá ustanovenú žiadnu lehotu na uvoľnenie potrebných finančných prostriedkov prevádzkovateľovi. V praxi to znamená, že aj keď prevádzkovateľ v súlade so zákonom vytvoril účelovú finančnú rezervu, musí rekultiváciu uhradiť z iných vlastných prostriedkov a jeho prostriedky, ktoré počas prevádzky skládky odvádzal na štátny účet, dostáva s oneskorením. Z tohto dôvodu sa navrhuje právna úprava, že ministerstvo uvoľní prostriedky účelovej finančnej rezervy najneskôr do 30 dní odo dňa vydania potvrdenia,“ priblížil predkladateľ.

Zmeny v rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV)

Druhý návrh novely zákona o odpadoch, ktorý predložil poslanec Sabo, sa týka rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Ide o rovnaký návrh, aký predložil do parlamentu koncom septembra.

Aj v aktuálne predloženom návrhu sa zameral na štyri oblasti zmien. Jedna časť sa týka financovania nákladov na triedenie, zber a recykláciu triedených odpadov, ktoré spadajú pod RZV. Sabo navrhuje, aby sa RZV týkala výrobkov zo všetkých druhov plastov.

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Poslanec poukázal na to, že v súčasnosti sa za takzvaný neobalový výrobok pre RZV považuje produkt vyrobený len z niektorých druhov plastov. To má za následok, že hoci produkt končí v komunálnom odpade, výrobca alebo distribútor neprispieva do systému RZV a nehradí náklady spojené so zberom, triedením a recykláciou tohto odpadu.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu

tags: #dodatok #k #zákonu #o #komunálnom #odpade