Atestácie pedagogických a odborných zamestnancov v kontexte zákona č. 317/2009 Z. z.

Tento článok sa zaoberá problematikou atestácií pedagogických a odborných zamestnancov v Slovenskej republike, s dôrazom na zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Analyzuje relevantné právne predpisy a ich zmeny, ktoré ovplyvňujú kvalifikačný rast a odmeňovanie týchto zamestnancov.

Kontinuálne vzdelávanie a prípravné atestačné vzdelávanie

Kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov predstavuje dôležitý nástroj pre ich profesijný rozvoj. Medzi rôznymi formami kontinuálneho vzdelávania sa nachádza aj prípravné atestačné vzdelávanie, ktoré je špecificky určené pre pedagogických a odborných zamestnancov s cieľom pripraviť ich na vykonanie I. alebo II. atestácie po získaní 30 kreditov.

Náročnosť ukončovania kontinuálneho vzdelávania, vrátane prípravného atestačného vzdelávania, sa odvíja od jeho celkovej náročnosti. Ukončovanie môže mať rôzne formy, od záverečnej prezentácie pred ostatnými účastníkmi a lektorom až po záverečnú prezentáciu pred trojčlennou skúšobnou komisiou.

Uznávanie ďalšieho vzdelávania ako náhrada kvalifikačných skúšok

Ustanovenie § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z. definuje podmienky, za ktorých sa ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov uznáva ako náhrada prvej alebo druhej kvalifikačnej skúšky, ak bolo ukončené po 1. septembri 2009. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia je nevyhnutné určiť, čo sa považuje za „ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov“, ktoré bolo uznávané podľa predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 317/2009 Z. z., konkrétne podľa § 9 ods. 1 Legislatívy MŠ SR č. 41/1996 Z. z.

Podľa § 9 ods. 1 Legislatívy MŠ SR č. 41/1996 Z. z. sa za relevantné považuje:

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

• Získanie titulu po vykonaní štátnej rigoróznej skúšky alebo bez vykonania štátnej rigoróznej skúšky absolventom s výbornými študijnými výsledkami, štátnou záverečnou skúškou s výborným prospechom a absolvovaním štúdia s vyznamenaním, alebo získanie titulu na vysokých školách a fakultách podľa predpisov platných pred 1. septembrom 1996.
• Absolvovanie postgraduálneho štúdia zakončeného záverečnou skúškou pred skúšobnou komisiou podľa predpisov platných pred 1. septembrom 1996.

Dôležité je zdôrazniť, že nie všetky formy ďalšieho vzdelávania sú automaticky považované za náhradu kvalifikačných skúšok. Pre určenie, ktoré formy vzdelávania to sú, je potrebné odvolávať sa na vyhlášku MŠ SR č. 42/1996 Z. z., ktorá definovala ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

V kontexte § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z. možno za ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktoré sa podľa predchádzajúcich predpisov považovalo za náhradu prvej kvalifikačnej skúšky, považovať len špecializačné inovačné štúdium, špecializačné kvalifikačné štúdium a rozširujúce štúdium. Získanie titulu po rigoróznej skúške, doplňujúce pedagogické štúdium, tvorba učebných pomôcok, autorstvo učebníc a pedagogické čítanie sa za takéto vzdelávanie nepovažujú, a teda nemožno ich, s použitím ustanovenia § 61 ods. 11 zákona č. 317/2009 Z. z., po 1. septembri 2009 uznať ako náhradu prvej kvalifikačnej skúšky.

Podľa § 9 ods. 2 Legislatívy MŠ SR č. 41/1996 Z. z. po desiatich rokoch pedagogickej praxe a po absolvovaní prvej kvalifikačnej skúšky alebo po uznaní náhrady prvej kvalifikačnej skúšky podľa ods. 1, mohol pedagogický zamestnanec vykonať druhú kvalifikačnú skúšku.

Ak bola pedagogickému zamestnancovi pred účinnosťou zákona č. 317/2009 Z. z. priznaná náhrada druhej kvalifikačnej skúšky podľa § 9 ods. 2 citovanej Legislatívy, považuje sa takýto zamestnanec od 1. septembra 2009 za zamestnanca s vykonanou druhou kvalifikačnou skúškou.

Vplyv kvalifikačných predpokladov na odmeňovanie

Zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch v § 6 definuje kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej a odbornej činnosti. Tieto predpoklady musia byť splnené pre prijatie do pracovného pomeru a počas celého trvania výkonu činnosti. Spĺňanie kvalifikačných predpokladov je kľúčové pre odmeňovanie, určenie kariérového stupňa a zaradenie do platovej triedy. Zamestnávatelia sú povinní prijímať do pracovného pomeru len zamestnancov, ktorí spĺňajú tieto predpoklady, ktoré sú podrobne rozpracované vo vyhláške MŠ SR č. 437/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 170/2010 Z. z. a vyhlášky č. 366/2010 Z. z. Osobitné kvalifikačné požiadavky sú členené podľa kategórií zamestnancov, stupňa vzdelania a v prípade učiteľov aj podľa vyučovaných predmetov.

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Kariérový rast a atestácie

Kariérový rast pedagogických a odborných zamestnancov je zabezpečený v rámci príslušnej kategórie. Začínajúci zamestnanec je povinný absolvovať adaptačné vzdelávanie, pri ktorého ukončení preukazuje potrebné profesijné kompetencie. Postup do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nie je časovo obmedzený, ale podmienkou je úspešné ukončenie adaptačného vzdelávania. Kategória zamestnanca, v ktorej sa kontinuálne vzdeláva a vykoná atestáciu, je rozhodujúca pre jeho ďalší kariérový rast.

Zložky platu pedagogických zamestnancov

Plat pedagogických zamestnancov pozostáva z viacerých zložiek, ktoré sú definované zákonom č. 553/2003 Z. z. Medzi tieto zložky patria:

• Tarifný plat
• Osobný plat
• Príplatok za riadenie
• Príplatok za zastupovanie
• Osobný príplatok
• Platová kompenzácia za sťažený výkon práce
• Príplatok za prácu v krízovej oblasti
• Príplatok za zmennosť
• Príplatok za výkon špecializovanej činnosti
• Kreditový príplatok
• Výkonnostný príplatok
• Príplatok za služobné motorové vozidlo
• Príplatok za praktickú prípravu
• Príplatok za prácu v noci
• Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu
• Príplatok za prácu vo sviatok
• Plat za prácu nadčas
• Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku
• Odmena
• Príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi
• Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia
• Rozdiel podľa § 32f ods. 13 alebo § 32j
• Príplatok za profesijný rozvoj
• Príplatok riaditeľa školy

Funkčný plat je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 6 až 9, rozdielu podľa § 32f ods. 13 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u), v) a x). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2. Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a. Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

Kreditový príplatok

Rozlišovanie pojmov získavanie, priznávanie a uznávanie kreditov je v aplikačnej praxi často problematické. Každý z týchto pojmov má v oblasti kreditov iný význam a je potrebné ich rozlišovať. Pedagogický alebo odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej alebo odbornej činnosti (podmienka troch rokov činnosti je stanovená od 1. januára 2012) môže požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania. Od 1. januára 2012 kredity za uvedené aktivity priznáva riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi s najmenej trojročnou pedagogickou alebo odbornou praxou osvedčenie o získaní 60 kreditov podľa smernice MŠVVaŠ SR č. Podmienkou na získanie kreditov pritom nie je skutočnosť, či zamestnávateľ štátnu jazykovú skúšku od zamestnanca vyžaduje na splnenie kvalifikačných predpokladov alebo či zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec štátnu jazykovú skúšku „nepotrebuje“ k výkonu svojej činnosti.

Kredity nemožno získať za vzdelávanie, ktorým pedagogický zamestnanec získava špeciálno-pedagogickú spôsobilosť rozširujúcim štúdiom na vysokej škole alebo zamestnanec so stredným vzdelaním ukončeným maturitou získa špeciálno-pedagogickú spôsobilosť formou pomaturitného kvalifikačného štúdia. Rovnako nemožno získať kredity ani za vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti (DPŠ). Toto vzdelávanie nie je považované za rozširujúce štúdium.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu

Kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti priznáva od 1. januára 2012 riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorý vydá pedagogickému alebo odbornému zamestnancovi osvedčenie o počte získaných kreditov. Kredity možno priznať iba za tie aktivity, ktoré sú konkrétne v § 47 ods. 1 písm. e) uvedené. Nemôžu to byť žiadne iné aktivity na základe posúdenia riaditeľom. Pri autorstve alebo spoluautorstve je potrebné zamerať dôraz na slovné spojenie „schválených alebo odporúčaných“ učebných pomôcok. Podmienkou priznania kreditov je doloženie schvaľovacej alebo odporúčacej doložky MŠVVaŠ SR v súlade s § 13 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 37/2009 Z. z. (školský zákon).

Zaraďovanie do platových tried

Správne určenie platovej triedy je druhým nevyhnutným krokom k správnemu odmeňovaniu pedagogických a odborných zamestnancov. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie. Od 1. novembra 2009 podľa novelizovaného znenia § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní toto neplatí pre pedagogického zamestnanca, odborného zamestnanca, vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca, ktorí sa do platovej triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu (zákona č. 317/2009 Z. z.).

Do platových tried sa zaraďujú pedagogickí a odborní zamestnanci od 1. novembra 2009 podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 423/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z. Pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon svojej činnosti, sa zaradia do kariérových stupňov a následne podľa kariérových stupňov sa zaradia do platových tried.

Novela Zákonníka práce a jej dopad na pracovné zmluvy

Novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. novembra 2022 priniesla viaceré zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré sa dotkli aj ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa vzniku pracovného pomeru. V dôsledku týchto zmien by školy a školské zariadenia mali prispôsobiť proces prijímania nových zamestnancov novej legislatíve.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Pracovný pomer ako zmluvný vzťah predpokladá, že obsah pracovnej zmluvy je tvorený vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorými sú zamestnávateľ a zamestnanec. V praxi tomu tak vždy nie je. Dôvodom je skutočnosť, že zamestnanec je v postavení slabšej zmluvnej strany. Toto postavenie vyplýva z pozície zamestnávateľa, ktorý disponuje voľným pracovným miestom a zamestnanca, ktorý je spravidla len jedným z viacerých vhodných uchádzačov o prácu. V praxi sa tak často stáva, že zamestnanec len prijíma podmienky predostreté zamestnávateľom v pracovnej zmluve.

Dôležitým aspektom pracovného pomeru ako zmluvného vzťahu je aj skutočnosť, že dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno meniť len so súhlasom oboch zmluvných strán. Po novom Zákonník práce vyslovene upravuje, že pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V tomto prípade ide len o formálnu zmenu, lebo identifikačné údaje, resp. označenie zamestnanca a zamestnávateľa bolo aj doteraz samozrejmosťou pri uzatváraní pracovných zmlúv. Pri identifikačných údajoch zamestnávateľa netreba zabúdať, že v prípade škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity je zamestnávateľom zriaďovateľ. Pri školách s organizačnými zložkami, resp.

Druh práce nemožno zamieňať s pracovnou náplňou. Pracovná náplň nie je povinným dokumentom. Pracovná náplň nemusí vyplývať len zo samostatného dokumentu označeného ako pracovná náplň, ale konkrétne povinnosti zamestnanca môžu vyplývať z vnútorných predpisov podľa druhu práce, ktorý zamestnanec vykonáva. Príklad: Učiteľovi nemožno v rámci pracovnej náplne nariadiť, aby v čase letných prázdnin, keď nemá dostatok dovolenky, sa staral o záhradku, ktorú má škola v areáli a využíva ju na výchovno-vzdelávací proces so žiakmi (napr. Stručná charakteristika druhu práce v prostredí škôl a školských zariadení vyplýva z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (napr. V pracovnej zmluve môžu byť uvedené dva druhy práce kumulatívne (napr. školník a vodič) alebo môžu byť vykonávané dva druhy práce na základe dvoch pracovných pomerov. V tomto prípade platí, že zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Pri zadefinovaní miesta výkonu práce treba zohľadňovať konkrétne pomery školy alebo školského zariadenia (organizačné zložky, elokované pracoviská atď.). Príklad: Ako príklad možno uviesť školu, ktorá má aj elokované pracovisko v rovnakom meste, kde sídli aj škola. V pracovnej zmluve možno uviesť aj viac miest výkonu práce.

Dohodnutý deň nástupu do práce je dňom kedy vzniká pracovný pomer. Tento deň je dôležitý aj vo vzťahu k niektorým povinnostiam zamestnávateľa (napr.

Pre školy a školské zariadenia, ktoré pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platí ustanovenie § 4 ods. 7 uvedeného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy. V praxi zamestnávatelia označujú dokument, ktorým zamestnancovi oznamujú plat ako oznámenie o výške a zložení funkčného platu alebo platový dekrét. Zákon však neoznačuje presný názov tohto dokumentu, preto ho možno označiť akýmkoľvek vhodným názvom a dôležité je, aby v ňom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti. V týchto prípadoch sa preto neuplatní ustanovenie § 43 ods. 1 písm.

Ak škola alebo školské zariadenie nepostupujú pri odmeňovaní zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., tak podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy sú aj mzdové podmienky. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

Novinkou je, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či ďalšie pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dohodne so zamestnancom v pracovnej zmluve alebo ich zamestnancovi poskytne formou písomnej informácie. Ak budú tieto ďalšie podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, možno ich v budúcnosti meniť len formou dodatku k pracovnej zmluve, čo vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Ak zamestnávateľ poskytol vyššie uvedené podmienky prostredníctvom písomnej informácie, je povinný pri zmene týchto pracovných podmienok a podmienok zamestnávania poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o zmenených pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania a o zmenených údajoch bez zbytočného odkladu, najneskôr však v deň nadobudnutia účinnosti zmeny.

Zákonník práce upravuje aj formu poskytovania písomných informácií. Ak ide o informáciu, ktorá sa podľa pracovnoprávnych predpisov…

tags: #dodatok #k #zákonu #317/2009 #o #pedagogických