
Konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) je štatutárnym orgánom, ktorý koná v mene spoločnosti. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou sa vo všeobecnosti riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Avšak, spoločnosť môže s konateľom uzatvoriť aj zmluvu o výkone funkcie podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. V takomto prípade sa primárne aplikuje táto zmluva a ustanovenia o mandátnej zmluve sa použijú len podporne. Tento článok sa zameriava na dodatok k zmluve o výkone funkcie konateľa, jeho obsah a dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.
Konateľ je v zmysle § 133 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka nadväzuje na § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby. Štatutárny orgán je v spoločnosti len jeden, ale každá spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať jedného konateľa ako individuálny štatutárny orgán ale aj viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. V mene spoločnosti je oprávnený konať každý samostatne, pokiaľ sa v spoločenskej zmluve nestanoví, že môžu konať len viacerí (napr. dvaja), a to spoločne a nerozdielne. Spôsob konania konateľov sa zapisuje aj do Obchodného registra v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako povinne zapisovaný údaj a zároveň ide o obligatórnu náležitosť spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka.
Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Konateľom spoločnosti sa môže stať aj cudzí štátny príslušník. Na výkon tejto funkcie konateľ spoločnosti nemusí mať žiadnu špeciálnu kvalifikáciu, avšak musí to byť osoba bezúhonná (nesmie mať zápis v registri trestov) a musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ cudzinec nie je občanom krajiny EÚ alebo OECD, vyžaduje sa, aby mal na území Slovenska pobyt (prechodný alebo trvalý). Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do obchodného registra. Určenie konateľov je obligatórna náležitosť spoločenskej zmluvy. V nej sa presne špecifikujú ich mená a priezviská, rodné čísla a dátumy narodenia. Táto povinnosť sa týka výlučne prvých konateľov. Osoba vykonávajúca funkciu konateľa musí byť bezúhonná.
S výnimkou prvých konateľov, ktorých v procese zakladania ustanovujú do funkcie zakladatelia priamo v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine, o vymenovaní a odvolaní konateľov po vzniku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka) a preto zmeny v týchto osobách už nie je potrebné osobitne vyjadriť v spoločenskej zmluve. K vymenovaniu alebo odvolaniu konateľa sa vyžaduje rozhodnutie jediného spoločníka alebo viacerých spoločníkov (v tomto prípade rozhoduje valné zhromaždenie). Na rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľa stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov. Neexistuje zákonom ustanovené funkčné obdobie (upravuje sa to v spoločenskej zmluve).
Novela Obchodného zákonníka zaviedla povinnosti štatutárnemu orgánu aj po tom, ako skončila jeho funkcia. Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti. Ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. Štatutárny orgán (konateľ) má aj po skončení funkcie povinnosť poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom vykonával túto funkciu.
Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie
Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti za vzniknutý úpadok spoločnosti je upravená v § 66aa Obchodného zákonníka. V predmetnom ustanovení je upravená zodpovednosť veriteľom spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom spoločníka ako ovládanej osoby za podmienky, že svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby (spoločnosti). Ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť k úpadku ovládanej osoby. Správcovia konkurzných podstát majú možnosť voči spoločníkom uplatniť nárok na náhradu škody v rámci konkurzného konania, ktorá bola spôsobená spoločnosti porušením ich povinností. Okrem toho sa zaviedla aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a to voči osobám, ktoré sú návrh povinné podať v mene dlžníka (obchodnej spoločnosti) podľa § 11 ods. Pri podaniach do obchodného registra sa vyžadujú overené podpisy štatutárneho orgánu resp. vedúceho organizačnej zložky.
Zmluva o výkone funkcie konateľa je dôležitý dokument, ktorý upravuje vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom. Umožňuje detailnejšie špecifikovať práva a povinnosti konateľa, ako aj podmienky jeho odmeňovania a iné dôležité aspekty výkonu funkcie.
Zákon neustanovuje presne, čo musí obsahovať zmluva o výkone funkcie konateľa. Spravidla však obsahuje nasledovné:
Dodatok k zmluve o výkone funkcie konateľa slúži na zmenu alebo doplnenie už existujúcej zmluvy. Môže sa použiť na úpravu odmeny, zmenu rozsahu práv a povinností konateľa, alebo na pridanie nových dojednaní, ktoré neboli pôvodne zahrnuté v zmluve.
Existuje mnoho dôvodov, prečo môže byť potrebné uzatvoriť dodatok k zmluve o výkone funkcie konateľa:
Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve
Rovnako ako samotná zmluva o výkone funkcie konateľa, aj dodatok k tejto zmluve musí mať písomnú podobu a musí byť schválený valným zhromaždením spoločnosti. V prípade nedodržania týchto podmienok bude dodatok neplatný.
František bol valným zhromaždením spoločnosti A, s.r.o., zvolený do funkcie konateľa. A, s.r.o. uzatvorí s Františkom písomný dodatok k zmluve o výkone funkcie konateľa. Tento dodatok však neschválilo valné zhromaždenie. Dodatok tak nebude platný.
Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi právnymi vzťahmi, ktoré môžu existovať medzi konateľom a spoločnosťou.
Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je primárne obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa má riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou. Nejde totiž o výkon závislej práce tak, ako to vyplýva zo Zákonníka práce.
Nie je vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Znamená to, že konateľ môže mať uzavreté dve zmluvy napr. zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy a zároveň môže mať uzavretú pracovnú zmluvu, ktorej činnosť je odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.
Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu
V prípade, ak konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň zamestnancom spoločnosti, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako pri iných klasických zamestnancoch t.j. nahlásiť konateľa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a plniť si prípadne ďalšie zákonné povinnosti. Rovnako ako ostatní zamestnanci aj konateľ v pracovnom pomere je povinný platiť odvody, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, rezervný fond a zdravotné poistenie.
Konateľ v spoločnosti môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi a to nielen ako zamestnanec, ale aj výkonnostnou odmenou či podielom na zisku. Môže však nastať aj situácia, že nedostáva odmenu a nie je ani zamestnancom spoločnosti. V prípade, ak bude konateľ dostávať len odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby bol zároveň zamestnancom, má takisto povinnosť platiť odvody: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie.
Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ, ktorý pri výkone svojej funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Pokiaľ má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník ďalej demonštratívne uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti.
Obchodný zákonník obsahuje aj liberačný dôvod, kedy sa konateľ spoločnosti môže takpovediac vyviniť. Zodpovednostné následky nemožno voči konateľovi vyvodiť ani v prípade, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Uvedené sa však neuplatní, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a to ani v prípade, ak konanie schválila dozorná rada.
V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo čo i len obmedzili zodpovednosť konateľa. To isté platí o spoločenskej zmluve či stanovách spoločnosti, ktoré rovnako nemôžu obsahovať takéto obmedzenie.
Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka upravujú tzv. podmienky udelenia absolutória konateľovi. Pre lepšie vysvetlenie, ide o vzdanie sa vzniknutých nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti samej. Môžu však nastať situácie, ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. ak spoločnosť dlžníka nachádza v platobnej neschopnosti), teda sa veritelia majú možnosť obrátiť sa na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala).