Právny Stav Dodatku a Vysvetlenie v Obchodnom Práve Slovenskej Republiky

Úvod

Obchodné právo Slovenskej republiky prešlo viacerými novelizáciami, ktoré sa dotkli aj úpravy obchodného mena a jeho používania. Tento článok sa zameriava na právny stav dodatku k obchodnému menu, jeho význam a dôsledky pre podnikateľov. Článok zohľadňuje zmeny v legislatíve, najmä novelizácie Obchodného zákonníka a zákona o živnostenskom podnikaní.

Definícia Podnikateľa a Obchodného Mena

Podnikateľ je všeobecne vymedzený v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Obchodné meno je názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti (§ 8 Obchodného zákonníka). Musí byť zapísané v príslušnej evidencii (obchodný register, živnostenský register, príp. iná evidencia) v súlade so zákonom. Podnikatelia sa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti voči tretím osobám prezentujú a identifikujú svojím obchodným menom.

Povinnosti Podnikateľa pri Používaní Obchodného Mena

Posledná novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2001, sa dotkla úpravy povinností podnikateľa v súvislosti s používaním obchodného mena pri prevádzkovaní živnosti, ako aj povinností podnikateľa tak vo vzťahu k živnostenskému zákonu, ako aj osobitným predpisom. Novelizované ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov určuje podnikateľovi povinnosť pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Obchodné meno, ktoré identifikuje podnikateľa, musí byť uvádzané vo všetkých právne významných vzťahoch v tom znení, ktoré je zapísané v príslušnej evidencii. Vyplýva to z novelizovaného ustanovenia § 30 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré výslovne ustanovuje povinnosť podnikateľa pri prevádzkovaní živnosti používať obchodné meno zapísané v živnostenskom registri.

Dodatok k Obchodnému Menu: Odlišujúci Prvok

Novela Obchodného zákonníka zdôrazňuje odlišujúci dodatok a jeho obsahovú spolupatričnosť k obchodnému menu. Obchodné meno podnikateľa podľa § 10 ods. 1 Obchodného zákonníka nesmie byť zameniteľné (zvukovo) s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

Prečítajte si tiež: Právny status

V prípade fyzickej osoby sa odlišujúci dodatok charakterizuje najmä osobou alebo druhom podnikania. Vo vzťahu doplnku obchodného mena u právnickej osoby je rozhodujúca právna forma.

Typy Dodatkov

1. Osobný dodatok: Napríklad akademické tituly ("Ing.", "JUDr."), alebo slová ako "starší", "mladší", "syn". Obchodné meno podnikateľa v tomto prípade môže znieť napr. "Milan Kováč, starší", "Peter Polák, syn".
2. Vecný dodatok: Slúži k bližšiemu označeniu podnikateľskej činnosti, napr. "geodet", "kaderníčka", "zámočník", "kníhkupec" a pod. Obchodné meno podnikateľa bude v tomto prípade znieť napr. takto: "Kaderníčka - Mária Kováčová".
3. Fantazijné prvky: Napr. "Aqua Image" a pod.

Použitie dodatku k obchodnému menu podnikateľa - fyzickej osoby, sa teda používa za účelom odlíšenia podnikateľa od iného podnikateľa, ktorý je už zapísaný v príslušnej evidencii pod rovnakým obchodným menom. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach neurčuje, či má byť dodatok k obchodnému menu podnikateľa uvedený pred alebo za obchodným menom, preto je ho možné uviesť aj pred menom a priezviskom podnikateľa.

Príklady Dodatkov v Praxi

• Fyzická osoba: "Ján Novák - stolár", "Anna Malá - preklady".
• Právnická osoba: Ak existujú dve firmy s názvom "CBA" v Košiciach, jedna ako s.r.o. a druhá ako a.s., nestačí ich odlíšiť len právnou formou. Správne by bolo napr.: "CBA - ABC, s.r.o., Košice" a "CBA, a.s., Košice".

Zmeny v Mieste Podnikania a Sídle

Do 31. 12. 2001 Obchodný zákonník v § 2 ods. 3 definoval miesto podnikania fyzickej osoby ako adresu, ktorá je ako miesto podnikania zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri alebo v inej evidencii. Od 1. 1. 2002 sa miestom podnikania fyzickej osoby rozumie adresa, z ktorej je podnik fyzickej osoby riadený. Za sídlo právnickej osoby sa od 1. 1. 2002 považuje adresa, z ktorej je činnosť právnickej osoby riadená.

Obchodné Meno Fyzickej Osoby

Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Z uvedeného vyplýva, že jeho obsahom je celé meno a priezvisko, nielen počiatočné písmeno krstného mena a nielen samotné priezvisko. Nemôžu sa používať zdrobneniny či hovorové mená, pseudonymy a pod. Meno a priezvisko musí byť v obchodnom mene fyzickej osoby uvedené tak, ako naozaj znie. V súlade so zákonom by nebolo obchodné meno v tvare napr. "M. Kováčová".

Podnikateľ je povinný vyvíjať svoju podnikateľskú činnosť pod jedným obchodným menom, aj keď jednotlivé činnosti vykonáva v niekoľkých prevádzkach. Pokiaľ ide o ženu podnikateľku, musí v obchodnom mene, ktoré vytvára pri začatí podnikania, použiť také priezvisko, ktoré jej podľa práva prináleží. To znamená, že vydatá žena nesmie použiť v obchodnom mene svoje priezvisko za slobodna, ovdovená či rozvedená žena, ktorá sa znova vydala, nesmie použiť priezvisko svojho prvého, resp. predchádzajúceho manžela. Pokiaľ žena - podnikateľka v priebehu podnikania zmení svoje meno, môže používať v obchodnom mene aj svoje skoršie meno s dodatkom obsahujúcim meno nové. Vyplýva to zo znenia § 11 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedené však platí pre podnikateľov -- fyzické osoby, všeobecne. Je tým zabezpečená možnosť využitia dobrého obchodného mena podnikateľa.

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

Dedičstvo a Prevod Obchodného Mena

Obchodný zákonník upravuje i situáciu v prípade smrti podnikateľa - fyzickej osoby vo vzťahu k obchodnému menu. Podľa § 11 ods. 1 Obchodného zákonníka kto zdedí podnik po podnikateľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podnikať pod doterajším obchodným menom s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu.

V praxi nie je nijako výnimočná situácia, kedy sa medzi podnikateľmi - fyzickými osobami predáva podnik, resp. časť podniku podľa § 476 Obchodného zákonníka. I v tomto prípade má ďalšie používanie obchodného mena rozhodujúci význam tak pre predávajúceho, ako aj pre kupujúceho. Obchodný zákonník v § 481 ods. 2 ustanovuje, že ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní. Ide o kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka. Pokiaľ si zmluvné strany túto možnosť neupravia a na prevode obchodného mena sa v zmluve konkrétne nedohodnú, kupujúcemu nevzniká právo používať obchodné meno predávajúceho. Ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá je upravená na opačnom predpoklade, ako úprava obsiahnutá v § 481 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Sankcie za Porušenie Povinností

Používanie obchodného mena v správnom znení, teda tak, ako je zapísané v obchodnom alebo živnostenskom registri alebo v inej evidencii, má právny význam i v obchodnom styku medzi podnikateľmi, kedy sú obchodní partneri v niektorých prípadoch nútení svoje vzájomné kontraktačné vzťahy riešiť prostredníctvom súdu. Nesprávne označenie podnikateľa - fyzickej osoby je chybou podania.

Novela zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní umožňuje správnemu orgánu za porušenie povinnosti zakotvenej v § 30 ods. 5 tejto právnej normy uložiť podnikateľovi podľa § 65a ods. 3 písm. e) pokutu až do výšky 20 000 Sk. Od účinnosti novely Obchodného zákonníka sa pod sankciou bude musieť na všetkých obchodných dokumentoch uvádzať viacero podstatných údajov týkajúcich sa podnikateľa, ktoré sú presne vymedzené v novom ustanovení § 3a Obchodného zákonníka, a medzi ktoré patrí i obchodné meno podnikateľa.

Prechodné Ustanovenia

Novela Obchodného zákonníka v ustanovení § 768c ods. 2 ustanovila fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, a majú k 1. januáru 2002 rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, ktorý získal oprávnenie na podnikanie skôr, povinnosť do 1. januára 2003 doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku týkajúceho sa mena alebo druhu podnikania tak, aby obchodné mená boli odlíšiteľné.

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Dodatky Pracovnej Zmluvy

Formálnu stránku dodatkov pracovnej zmluvy vrátane otázky ich číslovania nerieši ani Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ani Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.), ktorý dopĺňa úpravu právnych úkonov vo všeobecných ustanoveniach Zákonníka práce (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce). Jedinou formálnou podmienkou je rovnako ako pri pracovnej zmluve písomná forma.

Dodatok o zmene pracovnej zmluvy je dvojstranný právny úkon uzatvorený na základe súhlasu zamestnávateľa a zamestnanca. Zákon sa zaoberá otázkou platnosti právnych úkonov predovšetkým z hľadiska obsahu. Aby bol dodatok platný, je potrebné, aby sa účastníci dohodli na jeho obsahu, aby ho urobili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a nie v omyle. Neplatnou by bola taká dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ak by sa ňou zamestnanec vzdal svojich práv.

Číslovanie dodatkov má význam najmä z hľadiska prehľadnosti a identifikovateľnosti obsahu. Ak dodatok nemá číslo, je potrebné, aby mal iný údaj, podľa ktorého sa ľahko odlíši od ďalších dodatkov. Takýmto údajom je predovšetkým dátum uzatvorenia dodatku. Ak zamestnávateľ doteraz dodatky nečísloval, nemusí tak urobiť ani pri tom nasledujúcom. Dôležité je uviesť, odkedy a v čom má zmena pracovného pomeru nastať a dátum uzatvorenia dodatku. Zamestnávateľ môže, ale nemusí uvádzať dátum uzatvorenia poslednej dohody o zmene pracovnej zmluvy, pretože terajšia zmena sa nemusí týkať toho, čo sa dohodlo v poslednom dodatku.

tags: #právny #stav #dodatok #vysvetlenie