Dohoda o urovnaní (Súdny zmier): Vzor a právny rámec

Dohoda o urovnaní, inak nazývaná aj dohoda o pokonávke, a súdny zmier predstavujú dôležité nástroje pre riešenie sporov. Často sa využívajú v situáciách, keď už existuje sporná vec a prebieha súdne konanie. Ide o dva najčastejšie spôsoby, akými sa mimosúdne môže skončiť spor medzi dvoma stranami.

Dohoda o urovnaní

Právna úprava a charakteristika

Dohoda o urovnaní je upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o záväzkovo-právny vzťah, ktorý spôsobuje zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa, avšak doterajší záväzok sa súčasne nahrádza novým záväzkom. Dohoda o urovnaní má dve funkcie a to solučnú (pôvodný záväzok zaniká) a obligačnú funkciu (vzniká nový záväzok, ktorý pôvodný záväzok v dohodnutom rozsahu nahrádza).

Účel a predmet dohody

Účelom dohody o urovnaní je úprava sporných a pochybných práv a povinností medzi stranami. Strany sa snažia vyhnúť možnému sporovému konaniu pred súdom alebo ukončiť existujúci spor. Urovnanie je vlastne vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Ide o nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým.

Ústrednými pojmami sú „spornosť“ a „pochybnosť“, ktoré sa môžu týkať existencie, obsahu či rozsahu záväzku. Pod pojmom spornosť rozumieme situáciu, keď zmluvné strany nevedia nájsť kompromis ohľadom právne významnej skutočnosti. Ak hovoríme o práve, ktoré je pochybné, nie je úplne jasné trvanie či obsah záväzku. Určenie spornosti a pochybnosti je subjektívna kategória, ktorá je závislá výlučne od vôle subjektov záväzkovo-právneho vzťahu. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa však netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

Predmetom urovnania môže byť v zásade akýkoľvek záväzok a jemu zodpovedajúce právo (sporné alebo pochybné). Pri pozitívnom vymedzení dospejeme k záveru, že predmetom urovnania môže byť jednak záväzok zo zmluvy (napr. zo zmluvy o dielo), zo spôsobenej škody (napr. zo škody pri prevádzke motorového vozidla), z bezdôvodného obohatenia, ale aj z iných právnych dôvodov. Urovnaním možno nahradiť celý záväzok, ale aj len vybrané práva a povinnosti. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené, kedy a pod.). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl.

Prečítajte si tiež: Podmienky a aspekty dohody o urovnaní

Forma a náležitosti dohody

Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa aj dohoda o urovnaní uzavrieť písomne. To isté platí aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu. Ak sa nahrádza písomný záväzok, aj nový záväzok musí byť v písomnej forme. Z obsahu nového záväzku má byť zrejmé, v akom rozsahu sa pôvodný záväzok nahrádza. V prípade nerešpektovania predpísanej formy bude dohoda o urovnaní považovaná za absolútne neplatnú v zmysle § 40 ods. Okrem vyššie uvedených náležitostí Občiansky zákonník nevyžaduje žiadne iné osobitnosti.

Podľa § 587 Občianskeho zákonníka aj za predpokladu, že dôjde k vyhláseniu strán o tom, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba toho právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi stranami spornosť alebo pochybnosť. To sa neuplatní, ak by z obsahu urovnania nepochybne vyplývalo, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

Omyl a dobromyseľnosť

Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. Ak je urovnanie dojednané dobromyseľne, podľa § 586 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestráca platnosť ani vtedy, keď dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohody právo v nej uvedené v čase dojednania nemala, a to aj v prípade existencie objektívnej skutočnosti, ktorá preukazuje, že niektorá zo strán právo nemá. Ak by teda jeden z účastníkov uzavrel dohodu o urovnaní a zároveň by mal vedomosť o tom, že jeho právo neexistuje, podmienka dobromyseľnosti by nebola splnená.

Dohoda o urovnaní a obchodné záväzkové vzťahy

Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú právnu úpravu dohody o urovnaní, preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikujú aj na obchodné záväzkovo-právne vzťahy. Ostatné právne otázky, ktoré súvisia s dohodou o urovnaní, ako napr. otázka premlčania či náhrady škody, sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Tu rovnako ako v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že sa písomná forma vyžaduje vždy, ak je pôvodný záväzok v písomnej forme alebo ak ide o záväzok premlčaný, avšak k tomu pribúda obligatórne písomná forma aj v prípade ak jeden z účastníkov prejaví pri rokovaní vôľu, aby sa pokonávka uzavrela písomne.

Súdny zmier

Právna úprava a charakteristika

Problematika súdneho zmieru je upravená predovšetkým v Občianskom súdnom poriadku, a to v jeho ustanoveniach § 99. Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. Zmier podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má povahu dvojstranného dispozitívneho úkonu účastníkov konania, ktorým si upravujú svoje práva a povinnosti.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Priebeh konania a schvaľovanie zmieru

Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Takúto výzvu často súd zasiela stranám písomne, aby sa mu vyjadrili do termínu pojednávania.

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia o neschválení súdneho zmieru pokračuje v konaní. Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Štandardne býva súčasťou zmieru aj dohoda o náhrade trov konania.

Zmierovacie konanie je veľmi dôležité aj z hľadiska už zaplateného súdneho poplatku. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Zrušenie uznesenia o schválení zmieru

Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Zmier stráca účinky právoplatného rozsudku vtedy, ak je rozsudkom rozhodnuté, že uznesenie o schválení zmieru sa zrušuje. Súd však môže zrušiť uznesenie o schválení zmieru len vtedy, ak je zmier neplatný podľa hmotného práva, pričom predpokladom je, že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval.

Po zrušení uznesenia o schválení zmieru nastáva rovnaká situácia ako v prípade, keby k jeho schváleniu nedošlo. Vec sa vracia do štádia, v akom bola pred schválením zmieru. Súd pokračuje v pôvodnom konaní s pôvodnými účastníkmi konania.

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

Dôsledky súdneho zmieru

Z hľadiska procesných dôsledkov má však nenapadnutý a platný zmier účinky rozsudku. Aj z tohto dôvodu sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli. Súd nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.

Vzťah dohody o urovnaní a súdneho zmieru

Dohoda o urovnaní sporných alebo pochybných práv môže byť v súdnom konaní základom zmieru. Zmier možno v zmysle § 170 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov uzavrieť už pri tzv. predbežnom prejednaní sporu. Nie je vylúčené ani uzavretie zmieru v zmysle § 148 CSP. Uzatvorenie dohody o urovnaní nemusí z procesného hľadiska automaticky viesť k uzatvoreniu zmieru.

Alternatívy k dohode o urovnaní a súdnemu zmieru

Dohoda o zániku záväzku je častým spôsobom ukončenia mediačného konania, predmetom ktorého je právny spor. Takáto záväzná mediačná dohoda je plne vykonateľná. Protistrane je možné navrhnúť mediáciu, a to vo vlastnej réžii alebo o tento úkon je možné požiadať mediátora, ktorý protistrane zašle výzvu na mediáciu a pokúsi sa dojednať podmienky začatia mediácie.

Veriteľ s dlžníkom sa môže dohodnúť, že ich doterajší záväzok nahradia záväzkom novým (novácia). Tým pádom pôvodný záväzok zanikne a dlžník bude musieť splniť záväzok nový. Dlžník a veriteľ sa môžu dohodnúť, že sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa. Veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje, pričom nemusí vzniknúť nový záväzok (dissolúcia).

tags: #dohoda #o #urovnaní #sudny #zmier #vzor