Dohoda o Vyporiadaní BSM po Rozvode: Družstevný Byt a Alternatívy

S rozvodom manželstva prichádza nevyhnutnosť majetkového vyporiadania, ktoré sa týka majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Slovenský Občiansky zákonník upravuje vznik, obsah, rozsah a zánik BSM. Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zaniká aj BSM. Manželstvo zaniká smrťou, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, alebo rozvodom. Rozvod je prípustný len v odôvodnených prípadoch. V tomto článku sa zameriame na najdôležitejšie aspekty vyporiadania BSM, s ktorými sa najčastejšie stretávame, so zameraním na situáciu družstevného bytu.

Spôsoby Vyporiadania BSM

Zánik BSM automaticky vyžaduje jeho vyporiadanie. Občiansky zákonník definuje tri spôsoby, ako to možno dosiahnuť:

1. Dohoda manželov
2. Rozhodnutie súdu
3. Vyporiadanie BSM priamo zo zákona

Dohoda Manželov

Ideálne je, ak sa manželia dohodnú na vyporiadaní BSM. Dohoda je najmenej finančne náročná a najrýchlejšia. Nemusí ju schváliť súd, ale musí sa týkať všetkého majetku v BSM. Ak dohoda nepokrýva všetok majetok, jeden z manželov môže žiadať súdne vyporiadanie zvyšného majetku, čím sa pôvodná dohoda zneplatní.

Pokiaľ ide o formálnu stránku dohody, zákon vyžaduje písomnú formu len vtedy, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľný majetok. Avšak, pre právnu istotu je vhodné uzatvoriť dohodu vždy v písomnej forme, ideálne do troch rokov od zániku manželstva. Po uplynutí tejto lehoty nastupuje vyporiadanie priamo zo zákona. Manželia by si mali navzájom vydať písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Rozhodnutie Súdu

Ak sa manželia nedohodnú, BSM vyporiada súd. Táto cesta je časovo náročná a finančne nákladná. Súd zisťuje rozsah a hodnotu spoločného majetku, pričom ak sa manželia nedohodnú na hodnote vecí, súd určí hodnotu majetku znaleckým posudkom, čo zvyšuje náklady.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Súd vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké (§ 150 OZ). Každý z manželov má právo na náhradu toho, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Súd prihliada aj na záujmy maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ak hodnota vecí rozdelených medzi manželov nie je rovnaká, súd uloží tomu, kto nadobudol veci vo vyššej hodnote, aby druhému z manželov poskytol finančnú náhradu.

Vyporiadanie zo Zákona

Ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k dohode alebo súdnemu vyporiadaniu, nastupuje fikcia vyporiadania zo zákona. To znamená, že hnuteľné veci sa vyporiadajú podľa stavu, v akom ich každý z manželov užíva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti ako výlučný vlastník. Ostatné hnuteľné veci a nehnuteľné veci sa stávajú podielovým spoluvlastníctvom, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Občiansky zákonník neupravuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Najvyšší súd SR však poukázal na to, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom je, že vznikli za trvania BSM a existujú v dobe zániku manželstva.

Špecifiká Vyporiadania Družstevného Bytu

Pri vyporiadaní BSM po rozvode, kde je súčasťou majetku družstevný byt, je potrebné zohľadniť špecifické aspekty tohto typu bývania. Družstevný byt nie je priamo vo vlastníctve člena družstva, ale členstvo v družstve je spojené s právom užívať byt.

Členstvo v Družstve a Práva s Tým Spojené

S rozvodom manželstva je potrebné riešiť aj otázku členstva v bytovom družstve. Ak boli obaja manželia členmi družstva, je potrebné rozhodnúť, kto zostane členom a bude mať právo užívať byt. Toto rozhodnutie by malo byť súčasťou dohody o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutia súdu.

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

Finančné Vyrovnanie

Ak jeden z manželov nadobudol členské práva a povinnosti v družstve počas trvania manželstva, je potrebné zohľadniť hodnotu týchto práv pri vyporiadaní BSM. Hodnota členského podielu v družstve, ktorý bol nadobudnutý počas manželstva, spadá do BSM a mala by byť spravodlivo rozdelená. To môže znamenať, že jeden z manželov bude musieť vyplatiť druhému finančnú náhradu za jeho podiel na hodnote družstevného bytu.

Prevod Členských Práv

Prevod členských práv a povinností v družstve podlieha schváleniu bytového družstva. Je dôležité overiť si stanovy družstva a zistiť, aké sú podmienky pre prevod členstva. V niektorých prípadoch môže družstvo vyžadovať súhlas všetkých členov rodiny, ktorí žijú v byte.

Praktické Príklady a Riešenia

Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko praktických príkladov a riešení:

1. Dohoda o prenechaní družstevného bytu: Manželia sa dohodnú, že jeden z nich prenechá svoje členské práva a povinnosti v družstve druhému manželovi. Súčasťou dohody je aj finančné vyrovnanie, kde manžel, ktorý prenecháva byt, dostane od druhého manžela náhradu za svoj podiel.
2. Súdne rozhodnutie o užívaní družstevného bytu: Ak sa manželia nedohodnú, súd môže rozhodnúť, ktorý z manželov bude mať právo užívať družstevný byt. Súd prihliadne na záujmy maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu.
3. Predaj členského podielu: Ak ani jeden z manželov nemá záujem o užívanie družstevného bytu, môžu sa dohodnúť na predaji členského podielu tretej osobe. Získané finančné prostriedky sa rozdelia medzi manželov podľa ich podielov.

Dohoda o Zúžení BSM

Ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov upravuje v ustanovení § 143a možnosti modifikácie bezpodielového spoluvlastníctva, teda tzv. dohody, ktorými je možné upraviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo zákonných ustanovení vyplýva možnosť uzatvoriť viacero druhov dohôd. Najčastejšie dochádza k rozšíreniu bezpodielového spoluvlastníctva, k dohode o vzniku bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva či k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva.

Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) je jednou z možností, ako môžu manželia modifikovať BSM. Každá dohoda o zúžení BSM musí spĺňať všeobecné predpoklady, nedodržanie ktorých je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohody podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka nemôžu zasahovať do existujúcich vlastníckych práv.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda

Dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujúc vlastnícke vzťahy. Dovolávanie sa dohody voči tretím osobám - manželia sa môžu tejto dohody dovolávať voči tretím osobám len v tom prípade, ak bola dohoda o zúžení BSM tretej osoby známa. Dohodu o zúžení BSM je možné uzatvoriť výlučne počas trvania manželstva, z čoho je pri použití argumentu a contrario vylúčené jej uzatvorenie pred manželstvom ako istá forma predmanželskej zmluvy (ktorú právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje uzatvoriť). Dohoda o zúžení BSM musí mať obligatórne formu notárskej zápisnice podľa ustanovenie § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších právnych predpisov. Pri nedodržaní zákonom stanovenej formy by sme museli považovať tento právny úkon za absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 40 ods. Dohoda o zúžení BSM sa nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM.

Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych vzťahov manželov založených pred jej uzavretím. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 31.07.2007, spisová značka: 2 Sž - o - KS 93/2006). Ak teda vlastnia manželia nehnuteľnosť, ktorá je už v BSM, nie je možné tento majetok vylúčiť dohodou o zúžení BSM notárskou zápisnicou. Vylúčenie by prichádzalo do úvahy, keby sa manželia rozhodli kúpiť nehnuteľnosť, ktorú ešte nenadobudli. Retroaktivita je vylúčená z dôvodu ochrany dobromyseľnosti tretích osôb, ktoré vstupujú do právnych vzťahov s manželmi. Z uvedeného vyplýva, že ak si manželia počas trvania manželstva zakúpili spoločný pozemok, nemôžu následne tento pozemok dohodou o zúžení BSM vylúčiť z BSM. Podstatou dohody o zúžení BSM je zúžiť rozsah BSM v porovnaní s rozsahom, ktorý ustanovuje Občiansky zákonník.

Manželia sa môžu týmto spôsobom dohodnúť, že veci, ktoré by inak patrili do BSM, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov napr. vyplatený príjem je štandardne predmetom BSM, avšak manželia sa môžu dohodnúť práve dohodou o zúžení BSM, že tento príjem bude výlučným vlastníctvom manžela, ktorému je vyplatený. Obdobne je možné dohodou zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že veci, ktoré by inak boli predmetom BSM budú predmetom podielového spoluvlastníctva. Napríklad kúpou rodinného domu za peniaze patriace do BSM by sa manželia stali bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Pokiaľ by však vopred uzatvorili dohodu o zúžení BSM, ktorej obsahom by bolo, že všetky nehnuteľnosti manželia nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, nebude rodinný dom patriť do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do podielového spoluvlastníctva. K zúženiu BSM môže dôjsť hneď po uzavretí manželstva alebo kedykoľvek neskôr počas jeho trvania. Pokiaľ chcú manželia zúžiť BSM hneď po uzavretím manželstva, ide o jednoduchší spôsob, nakoľko je veľký predpoklad, že nebudú mať v bezpodielovom spoluvlastníctve ešte takmer nič. Dohoda o zúžení BSM nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Na základe tejto dohody musí byť následne uzatvorená niektorá zo scudzovacích zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (napr. kúpna zmluva, zámenná zmluva), ktoré sú právnymi titulmi, na základe ktorých nadobudne niektorý z manželov výlučne vlastníctvo k veci, prípadne obaja manželia založia spoluvlastnícky vzťah.

Ak manželia uzavrú dohodu o zúžení BSM, ktorej predmetom bude, že lesnú pôdu, ktorú si v budúcnosti zakúpia budú mať v podielovom spoluvlastníctve, samotná kúpa lesnej pôdy bude vyžadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy (titulus) a vklad do katastra (modus) na vznik podielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ by dohoda o zúžení BSM manželov ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, bolo by jej možné za podmienok stanovených v § 42a Občianskeho zákonníka odporovať, a v prípade úspechu veriteľa by bola voči nemu právne neúčinná. Keďže zúženie BSM Občiansky zákonník vyžaduje formu notárskej zápisnice, bude potrebné počítať s výdavkami na jej spísanie. Hlavným obmedzením zúženia BSM je skutočnosť, že manželia nemôžu BSM úplne vylúčiť.

Zúženie BSM sa v praxi pomerne často využíva v prípade, ak si chcel jeden z manželov na trvania manželstva zobrať úver v banke výlučne na seba. V týchto prípadoch bude banka od žiadateľa o úver, ktorý je ženatý / vydatá žiadať predloženie dohody o zúžení BSM, ktorá musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Obsahom dohody o zúžení BSM môže byť aj skutočnosť, že všetky veci nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy, prípadne kúpnej zmluvy s vopred určeným obsahom, budú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, prípadne v podielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Kúpnou zmluvou sa môže nadobudnúť tak hnuteľná vec ako aj nehnuteľnosť. Dohodu o zúžení BSM môže v praxi vypracovať iba notár vo forme notárskej zápisnice. Uvádzame aj dva protichodné názory k otázke, či je možné určiť predmet zúžemia BSM aj všeobecne.

Dohody o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spoluvlastníctva sa týkajú majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve ako takého a nemôžu sa týkať individuálne určenej veci. Vychádzame z toho, že prvá veta ustanovenia § 143a ods. 1 OZ hovorí o „rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva“. Z toho dôvodu by dohoda mala mať druhový charakter. Uvádzame aj jeden rozsudok: „Odvolací soud se ztotožnil s výkladem dohody o zúžení bezpodílového spoluvlastnictví účastníků ze dne 28. listopadu 1994. Uvedl, že z této dohody jednoznačně a určitě vyplývá, že „projevem vůle obou účastníků bylo, aby výlučným vlastnictvím žalobkyně byly veškeré nemovitosti, tedy nejenom nemovitosti, které účastníci mohli vlastnit ke dni uzavření dohody, ale i nemovitosti nabyté v budoucnu“. Nepřisvědčil výkladu žalovaného, že smyslem dohody bylo řešit pouze rozestavěnou chatu. Jazykovým a systematickým výkladem, kdy v textu je užit budoucí čas [„výlučným vlastnictvím jmenované (žalobkyně) budou všechny nemovitosti“], lze dovodit, že účelem dohody bylo řešit vlastnické vztahy k nemovitostem nabytým v budoucnu. Takový výklad je v souladu s ustálenou judikaturou obecných soudů i Ústavního soudu České republiky (dále „Ústavní soud“). Podle stanoviska pléna Ústavního soudu ze dne 10. září 1996, sp. zn. Pl. ÚS - st. 2/96, „dohody podle § 143a obč. zák. lze uzavírat jen ohledně majetku, který má být v budoucnu trvale nabyt“. Stejný názor Ústavní soud vyslovil v nálezu ve věci sp. zn. I. ÚS 86/95. Uzavření kupní smlouvy ze dne 19. listopadu 1997 oběma účastníky je tak v rozporu s jejich ujednáním v dohodě ze dne 28.

V literatúre a aplikačnej praxi sa vyskytujú rôzne názory na to, či sa dohoda podľa § 143a ods. 1 OZ môže týkať iba jednotlivých konkrétnych častí majetku (ad concretum) alebo iba všeobecnej zmeny rozšírenia alebo zúženia predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vymedzeného v § 143 OZ (ad abstractum). Na jednej strane sa argumentuje znením tohto zákonného ustanovenia a úmyslom zákonodarcu umožniť modifikáciu iba všeobecne vo vzťahu k zákonnému vymedzeniu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa uvedeného výkladu je neprípustné takúto dohodu formulovať konkrétne. Dohoda uzatvorená podľa § 143a OZ môže mať za následok iba rozšírenie alebo zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý je upravený v § 143 OZ a nemôže sa vzťahovať iba na individuálne určené časti majetku. Zástancovia opačného názoru považujú uvedený výklad za neprípustne reštriktívny s poukazom na to, že občianske právo je založené na princípe zmluvnej voľnosti, ktorý môže byť obmedzený iba zákonom, a nie povahou veci a ktorý preto pripúšťa dohodou podľa § 143a OZ upraviť aj práva a povinnosti manželov vo vzťahu k jednotlivým veciam. Domnievame sa, že je namieste vychádzať z princípu zmluvnej autonómie v oblasti majetkových vzťahov medzi manželmi, a preto žiaduce pripustiť výklad, podľa ktorého manželia môžu rozsah bezpodielového spoluvlastníctva upraviť zmluvne odlišne od zákona aj vo vzťahu k jednotlivým individuálne určeným majetkovým hodnotám. Český zákonodarca v novelizovanom znení § 143a občanského zákoníka po novele vykonanej zákonom č. 91/1998 Sb. umožnil dohodou mezi manželmi upraviť aj len jednotlivé majetkové hodnoty a dokonca pripustil, aby manželia mohli zmeniť rozsah svojho majetku nielen pokiaľ ide o majetkové hodnoty nadobudnuté v budúcnosti, ale aj vo vzťahu k veciam, ktoré už tvoria ich spoločný majetok; zároveň sa legislatívne pripustila možnosť obdobnou formou upraviť aj budúce majetkové vzťahy muža a ženy, ktorí ešte len chcú uzavrieť manželstvo (tzv. predmanželská zmluva). Ústavný súd ČR, I. ÚS 86/1995: Dohoda podle § 143a ObčZ se netýká jednotlivých částí majetku, nýbrž znamená toliko rozšíření nebo zúžení obecného rozsahu bezpodílového spoluvlastnictví manželů, který je upraven v § 143 ObčZ. Dohoda podle § 143a ObčZ se může týkat jen majetku nabytého v budoucnu (tedy po uzavření této dohody), nemůže však zahrnovat majetek, který byl nabyt před jejím uzavřením. Prírastky a úžitky k veci nepatriacej do BSM z dôvodu výlučného vlastníctva jedného manžela súčasťou BSM sú. Najvyšší súd Českej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 07.03.2015 sp. zn. 22 Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM:„Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů. „Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria výnosy z obchodného podielu. Všetky príjmy plynúce z obchodného podielu budú teda za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným zo zdrojov BSM. Na základe notárskej zápisnice by sa z bezpodielového spoluvlastníctva mohli vyňať napr.

tags: #dohoda #o #vysporiadaní #BSM #po #rozvode