
Ukončenie zmluvných vzťahov je bežnou súčasťou podnikateľskej praxe a občianskeho života. Článok sa venuje dohode o zrušení kúpno-predajnej zmluvy, jej aspektom, dôsledkom a vzorovým situáciám.
Pri realitných obchodoch dochádza v praxi k rôznym prípadom, pri ktorých sa situácia jednej zo zmluvných strán môže zmeniť natoľko, že bude chcieť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť. Súčasná platná a účinná legislatíva vychádza pri akýchkoľvek zmluvných vzťahoch zo zásady, ktorá hovorí o tom, že zmluvy sa majú dodržiavať. Je to všeobecná zásada, ktoré hovorí o rešpektovaní uzavretých zmlúv s obsahom, ktorý si medzi sebou dohodli zmluvné strany daného právneho vzťahu. Ukončenie zmluvných vzťahov patrí k bežnej podnikateľskej praxi. Situácie, kedy podnikatelia zvažujú predčasné ukončenie zmlúv so svojimi obchodnými partnermi, nie sú nijak neobvyklé. Nezodpovednosť dodávateľa, vady tovaru, neskoré platenie faktúr a mnohé ďalšie skutočnosti môžu v podnikateľských vzťahoch viesť až k ukončeniu zmluvy.
I keď mnohí považujú odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy za totožný pojem, skutočnosť je úplne iná. V oboch prípadoch sa síce jedná o jednostranný úkon niektorej zo zmluvných strán, avšak zmysel a dôsledky týchto inštitútov sa v mnohých ohľadoch významne líšia.
V prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku - na zmluvu sa potom hľadí tak, akoby ani neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili podľa ustanovení občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (ak spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie). Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.
Príklad: Pri odstúpení od kúpnej zmluvy vzniká na strane kupujúceho povinnosť vrátiť zakúpenú vec, na strane predávajúceho zas povinnosť vrátiť kúpnu cenu, ktorá už bola zaplatená. Zároveň je nutné pripomenúť, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v tých prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi alebo v prípade, že jedna zo strán sa ocitla v omeškaní) alebo ak sa na možnosti odstúpiť od zmluvy strany medzi sebou dohodli (t.j. možnosť odstúpenia zakotvili priamo do zmluvy). V posledne uvedenom prípade je dôležité čo najpresnejšie špecifikovať dôvody, pre ktoré môže druhá strana odstúpiť a prípadne aj lehotu a formu, v akej musí odstúpenie od zmluvy vykonať.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli. Príklad: Zmluvné strany si medzi sebou dohodnú výpovednú lehotu 1 mesiac. Ak bude výpoveď doručená 1. 1., zmluva sa považuje za ukončenú k 2. 2. s tým, že do tejto doby zmluva existovala a bola platná. V dodávkach tovaru či služieb tak strany môžu pokračovať až do polnoci 1. 2., kedy výpovedná lehota uplynie. Ani pri odstúpení od zmluvy ani pri výpovedi zmluvy nie je súhlas druhej strany potrebný. V každom prípade však platí možnosť strán ukončiť zmluvný vzťah tiež dohodou, a to tak, že pôvodný záväzkový vzťah úplne zaniká alebo sa nahradzuje novým. V rámci dohody sa strany môžu dohodnúť na termíne a na podmienkach ukončenia podľa uváženia.
Príklad: V dôsledku poskytnutia lepších zmluvných podmienok sa strany dohodnú na zmene zmluvy s tým, že nová zmluva nahradzuje tú starú. Dňom účinnosti novej zmluvy sa tak stará považuje za ukončenú.
Zatiaľ čo odstúpenie od zmluvy je možné pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú aj neurčitú, vypovedať možno len zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť (napr. opakované dodávky tovaru).
Okrem všeobecne platnej úpravy o výpovedi (§ 582 a násl. občianskeho zákonníka) obchodný zákonník pre niektoré zmluvné typy upravuje zvláštne pravidlá pre vypovedanie zmluvy, stanovuje za akých podmienok je výpoveď možná a aká je výpovedná lehota (napr. zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o úvere…). V prípade, že obchodný zákonník upravuje výpoveď pre niektorý zmluvný typ, má úprava v obchodnom zákonníku prednosť. Ak je v obchodnom zákonníku stanovená kratšia výpovedná lehota ako v občianskom zákonníku (tá je všeobecne trojmesačná), platí táto kratšia.
Právny poriadok stanovuje, že ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy musí byť vykonané písomne, inak sa na takýto úkon hľadí ako na neplatný. Ak však uzatvoríte zmluvu po telefónne (objednáte si tovar ústne), rovnakou formou môžete od zmluvného vzťahu odstúpiť.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti
Obchodný zákonník vo svojom § 355 umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu, aby do zmluvy zahrnuli tiež dohodu o tom, že zmluva sa od počiatku ruší, ak jedna konkrétna alebo ktorákoľvek zo strán oznámi svojmu partnerovi zámer odstúpiť od zmluvy a zároveň zaplatí dohodnutú čiastky ako odstupné. Pritom však platí pravidlo, že odstupné nemožno požadovať, ak bol záväzok zo zmluvy už splnený (dielo, napr. webová stránka, bolo dokončené). Výška odstupného môže byť dohodnutá fixne, percentuálne či takým spôsobom, ktorý je dostatočne určitý.
I keď je možné dohodnúť sa na odstupnom ústne i písomne, v záujme jednoznačného preukázania nároku sa odporúča zachovanie písomnej formy a zakotvenie dohody o odstupnom priamo do zmluvy.
Príklad: Nespokojný odberateľ bez náležitej reklamácie vráti zakúpený tovar dodávateľovi a vyžiada si od neho zaplatenú kúpnu cenu vo výške 10 000 EUR. Dodávateľ na výzvu nereaguje, preto svojho obchodného partnera zažaluje. V spore však nebude úspešný, pretože bez správnej reklamácie sa nemôže dožadovať svojich nárokov, a bez odstúpenia od zmluvy zas bezdôvodného obohatenia. Namiesto vrátenia peňazí tak zaplatí zbytočné trovy konania, presahujúce ďalších 1 000 EUR.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, ak to umožňuje zákon č. 40/1964 Zb. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, ktorým tento prejavuje vôľu túto zmluvu zrušiť a na platnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí tak, ako je to pri iných prejavoch vôle. Pri odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, je dôležité dodržať zákonom prepísanú formu. Ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi právneho vzťahu odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Toto ustanovenie však neobsahuje definíciu pojmu tieseň, preto je pritom potrebné vychádzať zo súdnej praxe. Súdna prax považuje za tieseň napríklad také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery účastníka právneho vzťahu, v ktorých sa tento ocitol z objektívnych príčin a ktoré na neho pôsobia takým spôsobom, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keby nebol v takejto tiesni, tak by zmluvu neuzavrel.
Právna úprava kúpnej zmluvy viaže možnosť odstúpenia od zmluvy najmä na výskyt vád. V praxi však platí, že účastníci zmluvy si môžu dohodnúť aj iné podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy nad rámec zákonnej úpravy, pričom je vždy dôležité, aby boli dôvody na odstúpenie od zmluvy jasne definované.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda
V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy platí, že ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dohodnutej ceny s prihliadnutím na povahu a rozsah vady. Ak sa na nehnuteľnosti dodatočne ukáže, že sú pokazené okná, alebo podlahy, takáto vada nie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy v zmysle zákona, pretože ju možno odstrániť. V prípade, že kedy by predávajúci jasne deklaroval, že nehnuteľnosť nemá žiadne vady a má určité vlastnosti a táto deklarácia by sa neskôr ukála ako nepravdivá, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je vec upotrebiteľná.
TIP: Popri práve na odstúpenie od zmluvy má kupujúci aj právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady, ako aj právo na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení v zmysle § 600 v spojení s § 420 a nasl.
Prevod nehnuteľnosti je obyčajne transakciou, ktorá má dve fázy. Prvou z nich je uzatvorenie príslušnej zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy). Druhou fázou býva registrácia prevodu nehnuteľnosti na príslušnom orgáne (katastrálnom odbore príslušného okresného úradu) (ďalej len „Katastrálny úrad“). K zmene vlastníka nehnuteľnosti teda nestačí uzatvorenie samotnej scudzovacej zmluvy (tzv. právny titul), ale je potrebné aj právoplatné rozhodnutie Katastrálneho úradu, ktorým sa táto zmena povoľuje (tzv. rozhodnutie o povolení vkladu). Ako je to v prípade, ak z určitých dôvodov dôjde k jednostrannému zrušeniu takejto zmluvy? Problematika odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností bola predmetom viacerých diskusií.[1] Neuralgickou bola pritom otázka, či odstúpenie od zmluvy vyvoláva účinky od samotného začiatku a ak áno, či tieto účinky platia voči všetkým osobám (má tzv. vecno-právne účinky) alebo či odstúpenie od zmluvy pôsobí len medzi zmluvnými stranami (má tzv. obligačno-právne účinky). Určitú odpoveď na túto otázku dalo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/229/2010, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností má vecno-právne účinky, avšak s tým, že práva dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti nie sú odstúpením od zmluvy dotknuté. Toto rozhodnutie bolo navyše publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014, teda má povahu judikátu. Význam uvedeného rozhodnutia sa neprejavuje len v tom, že určuje aké účinky má mať odstúpenie od zmluvy, ale tiež v tom, že determinuje postup Katastrálnych úradov v prípadoch jednostranného zrušenia zmluvy.
Katastrálne úrady by mali v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy požiada o zápis svojho vlastníckeho práva, doručiť odstúpenie od zmluvy druhej zmluvnej strane (kupujúcemu) a vyzvať ju, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či s odstúpením súhlasí. Súčasne, Katastrálny úrad poučí kupujúceho, že ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote príslušnú žalobu, inak dôjde k zapísaniu vlastníckeho práva pôvodného majiteľa. Ak dôjde k včasnému preukázaniu podania žaloby, Katastrálny úrad záznam nevykoná, ale na liste vlastníctva vyznačí plombu o začatom záznamovom konaní. V prípade, ak je kupujúci pasívny a odstúpenie od zmluvy nenamieta, Katastrálny úrad zapíše záznamom vlastnícke právo pôvodného majiteľa. Skutočnosť, že si Katastrálne úrady osvojili vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu SR, potvrdzuje nielen prax týchto úradov, ale aj stanoviská Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej „Úrad“), ktoré na uvedený judikát v Katastrálnom bulletine[4] opakovane odkazujú a potvrdzujú správnosť postupu Katastrálnych úradov.
Podľa vyššie uvedeného stanoviska je však potrebné rozlišovať okamih, kedy dôjde k odstúpeniu od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy predtým ako Katastrálny úrad rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva, kupujúci by mal podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy až potom, čo je kupujúci zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Podľa uvedeného názoru by sa malo rovnako postupovať aj v prípade zrušenia darovacej zmluvy.
Súčasný postup Katastrálnych úradov však podľa nášho názoru koliduje s niektorými procesnými zásadami.
Jedným z dôsledkov rekodifikácie civilného procesu je obmedzenie možnosti podávať určovacie žaloby, ktorými sa namieta (ne)platnosť právneho úkonu. Tejto neplatnosti sa možno dovolávať len v prípade, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu.[5] Zo zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ani z iného predpisu však takáto možnosť nevyplýva. Pri striktne formalistickom výklade by kupujúci nemal možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva.
Sme však toho názoru, že žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by mala byť prípustná z dôvodu, že v opačnom prípade by kupujúci nemal žiadny účinný procesný nástroj na ochranu svojho práva.
Jedinou prípustnou žalobou by mohla byť žaloba o určenie vlastníckeho práva. Jej podaniu však bráni skutočnosť, že kupujúci nie je, v prípade odstúpenia od zmluvy doručeného predtým ako Katastrálny úrad povolí vklad, vlastníkom nehnuteľnosti (vlastníkom sa stáva až právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu). Z uvedeného dôvodu nemôže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva vo svoj prospech (nebol by aktívne legitimovaný na podanie žaloby). Ak by mal kupujúci čakať na to, že predávajúci bude opätovne zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, bol by tým s najväčšou pravdepodobnosťou zmarený preventívny účel určovacej žaloby.[6]
Pokiaľ teda kupujúci nemôže podať žalobu o určenie vlastníckeho práva (pretože ešte nie je vlastník), zamietnutím žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by došlo k odňatiu spravodlivosti, čo je v právnom štáte neprípustné.[7] Navyše, okruh žalôb je v Civilnom sporovom poriadku uvedený len demonštratívne, teda ani z uvedeného nemožno namietať neprípustnosť takejto žaloby.[8]
Ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde v čase, keď je kupujúci už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento, podľa praxe Katastrálnych úradov, podať žalobu o určenie vlastníckeho práva voči pôvodnému predávajúcemu. V čase podania takejto žaloby by kupujúci, ktorý je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, mal podať žalobu voči predávajúcemu, ktorý tam zapísaný nie je.
Keďže list vlastníctva predstavuje verejnú listinu,[9] platí prezumpcia, že to, čo je na liste vlastníctva uvedené, sa považuje za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.[10] Pravdivosť verejnej listiny sa predpokladá a nepreukazuje, preukazuje sa len nepravdivosť (nesprávnosť).[11] Na popretie správnosti verejnej listiny sa vyžaduje tiež predloženie relevantných dôkazov tým, kto túto listinu namieta.[12] Preto je úlohou predávajúceho preukázať, že kupujúci nie je vlastníkom nehnuteľnosti, teda, že list vlastníctva ako verejná listina nie je pravdivá.
Na strane druhej, odstúpenie od zmluvy zo strany predávajúceho predstavuje súkromnú listinu, ktorá má nižšiu dôkaznú hodnotu ako list vlastníctva. Na popretie správnosti súkromnej listiny postačuje jednoduché popretie druhou stranou. V prípade popretia pravdivosti súkromnej listiny (odstúpenia od zmluvy) sa vyžaduje, aby sa preukázala jej pravdivosť, pričom dôkazné bremeno leží na tom, kto túto listinu predložil.[13] Pravdivosť tejto listiny by mal preto preukázať predávajúci, keďže on sa na základe odstúpenia od zmluvy dovoláva svojho vlastníckeho práva.[14]
Kupujúci sa tak dostáva do paradoxnej situácie, že má preukazovať pravdivosť verejnej listiny, ktorá sa predpokladá a je v jeho prospech a naopak, má preukazovať nepravdivosť súkromnej listiny, ktorá je v jeho neprospech. Dôkazná sila súkromnej listiny je tak povýšená nad správnosť verejnej listiny. Tento postup je v priamom rozpore so zásadou rozdelenia dôkazného bremena a tzv. negatívnou dôkaznou teóriou.[15]
Z hľadiska uplatňovania vyššie uvedených princípov by mal Katastrálny úrad vyzvať kupujúceho, aby sa vyjadril k odstúpeniu od zmluvy. Ak by kupujúci odstúpenie od zmluvy namietal, bolo by úlohou predávajúceho podať žalobu a preukázať, že odstúpenie od zmluvy (súkromná listina) je platné a údaje na liste vlastníctva (verejná listina) nie sú zapísané správne.
Vlastnícke právo kupujúceho je potvrdené rozhodnutím Katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva, teda rozhodnutím správneho orgánu. Ide teda o správny akt, pri ktorom platí prezumpcia jeho správnosti, teda rozhodnutie Katastrálneho úradu sa považuje za správne a bezvadné, pokiaľ nie je úradným postupom zrušené alebo zmenené.[16] Odstúpenie od zmluvy ako súkromná listina nie je, podľa nášho názoru, samo o sebe spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia Katastrálneho úradu.
Kupujúci sa v prípade podania žaloby ocitá v situácii, kedy musí preukazovať správnosť rozhodnutia správneho orgánu (ktoré nebolo ani zrušené, ani zmenené), namiesto predávajúceho, ktorý by mal spochybňovať túto správnosť.
Podľa názoru Úradu by sa takto malo postupovať aj v prípade, ak dôjde k odvolaniu darovania.[17] Teda pokiaľ darca vyzve obdarovaného na vrátenie daru a následne požiada Katastrálny úrad o zápis svojho vlastníckeho práva, je Katastrálny úrad povinný vyzvať obdarovaného, či s vrátením daru súhlasí alebo ho v opačnom prípade vyzvať, aby podal v určenej lehote žalobu, buď o určenie neplatnosti výzvy na vrátenie daru (ak obdarovaný ešte nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti), alebo o určenie vlastníckeho práva (ak obdarovaný je už zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti). Katastrálny úrad súčasne poučí obdarovaného o následkoch nepodania žaloby.
Vychádza sa z právneho názoru potvrdeného judikatúrou Najvyššieho súdu SR, že k zániku darovacej zmluvy dochádza doručením výzvy na vrátenie daru,[18] ktorá vyvoláva obdobné účinky ako odstúpenie od zmluvy.
Súčasný postup Katastrálnych úradov pri odvolaní darovania však naráža na tie isté limity ako je tomu v prípade odstúpenia od zmluvy. Bežnou praxou totižto je, že v prípade, ak obdarovaný odmieta dar vydať, je darca povinný podať žalobu o vydanie veci, vypratanie nehnuteľnosti, resp. o určenie vlastníckeho práva.[19] V takomto konaní je na darcovi dôkazné bremeno, aby preukázal, že sa obdarovaný správa voči nemu spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy.
Pri uplatnení postupu Katastrálnych úradov sa však obdarovaný ocitá v situácii, kedy musí preukazovať, že dobré mravy hrubo neporušil a znášať dôkazné bremeno v tomto smere. Uvedený postup je však v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou, podľa ktorej nie je možné požadovať preukázanie neexistenciu skutočnosti, ktorá má trvalý charakter (obdarovaný by musel preukazovať, že dobré mravy hrubo neporušil).[20] Rovnako tento názor nezastáva ani odborná literatúra, ktorá uvádza povinnosť darcu podať v takomto prípade žalobu.[21]
Keďže postup katastrálnych úradov vychádza z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na zmenu tohto postupu bude zrejme potrebná zmena legislatívy, resp. zmena judikatúry, ktorá by mala vziať na zreteľ aj procesné dôsledky ďalšieho postupu Katastrálnych úradov.
Odstúpenie od kúpnej zmluvy motorového vozidla je častou témou, preto sa pozrieme na niektoré špecifické prípady a otázky.
Otázka: Odstúpenie od kúpnej zmluvy na auto
Dobrý deň, je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy na auto, pokiaľ po kúpe auta bolo zistené, že je poškodená určitá súčiastka na aute, ktorá aj podľa technika musela byť poškodená už pred kúpou, ale predávajúci mi to nepovedal, pretože vraj to nevedel a dokonca ani jeho servisný technik o ničom takom nevedel. Nejde potom o prípad tvrdenia proti tvrdeniu, kde nie je možné nič dosiahnuť?
Odpoveď: Od každej zmluvy je možné odstúpiť iba v prípade, ak to umožňuje samotná kúpna zmluva alebo zákon. Vo Vašom prípade bude dôležité posúdiť, či o tejto vade predávajúci mohol vedieť. Na túto otázku bude vedieť odpoveď Váš servisný technik, ktorý Vám môže povedať, či o tejto vade mohol, prípadne musel predávajúci vedieť (sú vady, ktoré nie je možné si nevšimnúť, avšak sú aj vady, ktoré sa dajú odhaliť iba po dôkladnej kontrole). Ak Váš technik uvedie, že o vade musel predávajúci vedieť, musel Vám o tejto vade povedať. Podľa zisteného stavu bude možné posúdiť, či Vám vzniká právo na odstúpenie od zmluvy.
Otázka: Dobrý deň, pred dvoma rokmi som si kúpila nové vozidlo. Pri kúpe ma informovali, že auto je vhodné do mesta a na krátke trasy, pretože je dieselové. Takéto vozidlo som aj hľadala, keďže som predajcovi opísala svoju bežnú dennú rutinu. V júli minulého roka sa mi zobrazila výzva na servis a výmenu oleja. Po príchode do servisu mi oznámili, že ide o degradáciu oleja, pretože auto nie je vhodné na bežné mestské cesty ani na krátke trasy. Počas servisu mi povedali, že budeme sledovať, ako sa situácia bude ďalej vyvíjať a kedy bude opäť potrebná výmena oleja. Neuplynulo ani pol roka, najazdila som menej ako 10 000 km a výmena oleja je opäť nutná.
Odpoveď: Vo vašom prípade je potrebné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za vady predanej veci (§ 619 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa zákona je predávajúci zodpovedný za to, že predaná vec má vlastnosti, ktoré si kupujúci a predávajúci dohodli, prípadne vlastnosti, ktoré predávajúci alebo výrobca opísal, alebo ktoré kupujúci očakával vzhľadom na povahu veci a na základe reklamy. Ak vám predávajúci výslovne tvrdil, že vozidlo je vhodné na mestskú prevádzku a krátke trasy, pričom v skutočnosti nie je, ide o vadu, ktorá spočíva v nesúlade skutočných vlastností vozidla s tým, čo bolo dohodnuté alebo prezentované. Podstatnou vadou je taká vada, ktorá bráni riadnemu užívaniu veci podľa zmluvy alebo účelu, na ktorý bola vec kúpená. Ak by sa preukázalo, že vozidlo nie je objektívne vhodné na bežnú mestskú prevádzku a krátke trasy, pričom ste ho na tento účel kupovali a predávajúci vás o tom uistil, mohlo by ísť o podstatnú vadu. Je dôležité, aby ste vadu reklamovali bez zbytočného odkladu po tom, čo ste ju zistili. Ak ste už vadu reklamovali a predávajúci ju neodstránil alebo sa vada opakuje, môžete uplatniť právo na odstúpenie od zmluvy.
#