Dohovor, Charta a Zmluva: Rozdiely a Vzájomné Pôsobenie v Právnom Systéme Slovenskej Republiky

Úvod

Právny systém Slovenskej republiky je komplexný a viacvrstvový, ovplyvnený nielen vnútroštátnymi normami, ale aj medzinárodnými dohovormi a právom Európskej únie. V tomto kontexte sa často stretávame s pojmami ako dohovor, charta a zmluva, ktoré majú v právnom prostredí špecifický význam a odlišné právne účinky. Cieľom tohto článku je analyzovať rozdiely medzi týmito právnymi nástrojmi, najmä so zameraním na ich vplyv na vnútroštátne právo Slovenskej republiky a ich vzájomné pôsobenie v kontexte ochrany základných práv a slobôd.

Doložky prednosti v Ústave Slovenskej Republiky

Ústava Slovenskej republiky upravuje vzťah medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a všeobecne záväznými právnymi predpismi prijatými orgánmi medzinárodných a nadnárodných organizácií prostredníctvom doložiek prednosti. Tieto doložky však nie sú jednotné pre všetky medzinárodné a nadnárodné organizácie. V Ústave nájdeme tri hlavné doložky prednosti:

1. Doložka prednosti vo vzťahu k právu Európskej únie (Čl. 7 ods. 2): Táto doložka zabezpečuje prednosť komunitárneho a úniového práva pred zákonmi Slovenskej republiky.
2. Doložka prednosti vo vzťahu k medzinárodným dohovorom uvedeným v Čl. 7 ods. 4 (Čl. 7 ods. 5): Táto doložka sa týka medzinárodných dohovorov, prijatých orgánmi medzinárodných a nadnárodných organizácií.
3. Doložka prednosti vo vzťahu k medzinárodným dohovorom o ľudských právach a základných slobodách (Čl. 154c ods. 1): Táto doložka sa vzťahuje na dohovory, ktoré Československý štát alebo neskôr Slovenská republika ratifikovala najneskôr 30. júna 2001.

Všetky tri doložky prednosti zaručujú medzinárodnému a nadnárodnému právu prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, avšak nie pred samotnou Ústavou.

Názory Ústavného Súdu Slovenskej Republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil osobitné postavenie medzinárodných zmlúv o ľudských právach v systéme prameňov práva Slovenskej republiky. Podľa názoru Ústavného súdu majú tieto zmluvy za podmienok ustanovených v Ústave prednosť pred zákonmi, ale nie pred Ústavou. Práva a slobody zaručené medzinárodnými zmluvami majú podporný význam pri výklade Ústavy. Ústavu nemožno interpretovať spôsobom, ktorý by zakladal porušenie medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ak je Slovenská republika jej účastníkom.

Druhy Doložiek Prednosti a Ich Účinky

Ústava rozlišuje dva druhy doložiek prednosti. V prvom prípade právny účinok doložky prednosti vzniká ex constitutione, pretože medzinárodný dohovor spĺňa podmienky určené v Čl. 154c ods. 1 Ústavy, alebo preto, lebo ide o právne záväzný akt Európskych spoločenstiev alebo Európskej únie podľa Čl. 7 ods. 2. V druhom prípade právny účinok doložky prednosti nenastáva ex constitutione.

Prečítajte si tiež: Práva osôb so zdravotným postihnutím

Doložky prednosti s účinkom ex constitutione sa ďalej členia na dve podskupiny:

• Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky vždy.
• Medzinárodné dohovory s prednosťou podľa Čl. 154c ods. 1.

Ústava priznáva všetkým medzinárodným zmluvám a nadnárodnému úniovému právu prednosť pred slovenským právom v zhodnej kvalite. To môže spôsobiť problém v dôsledku rozdielnych ustanovení v jednotlivých dohovoroch, najmä v rozsahu ochrany základných práv.

Dohovor, Charta a Zmluva: Špecifické Príklady a Rozdiely

Európsky Dohovor o Ľudských Právach

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je medzinárodná zmluva Rady Európy, ktorá zaručuje základné ľudské práva a slobody jednotlivcom v členských štátoch. Adresátmi právnych noriem nie sú štáty, ale fyzické osoby (FO) a právnické osoby (PO). Dohovor má pôsobnosť takmer na celom území Európy. Do roku 1998 boli garantmi obsahu Dohovoru Európska komisia pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Dohovor obsahuje katalóg základných práv, vrátane:

• Práva na život
• Zákazu mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu
• Zákazu otroctva, nevoľníctva a nútených prác
• Zákazu spätnej účinnosti trestného zákona
• Procesných právnych garancií zabezpečených princípom Rule of Law

Charta Základných Práv Európskej Únie

Charta základných práv Európskej únie je dokument, ktorý zoskupuje najdôležitejšie osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva občanov Európskej únie a osôb s pobytom na jej území.

Prečítajte si tiež: Prednosť medzinárodných dohôd

V porovnaní s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd neexistuje aplikačná prednosť Charty. Pokiaľ Charta obsahuje práva zodpovedajúce právam zaručeným v Dohovore, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký, ktorý im prikladá Dohovor. Ani na základe princípu komunitárneho práva pred vnútroštátnym nemôže byť vylúčená väzba národných orgánov na Európsky dohovor v oblasti pôsobnosti SES a SEÚ.

Na základe prenosti má Charta zásadne nárok používania vo vnútroštátnom právnom režime. To nevylučuje platnosť národných základných práv, napriek tomu musia byť rešpektované zásady Charty, pokiaľ sa odlišujú od národnej ústavy. Ak dôjde ku konfliktu týchto právnych prameňov, je potrebné prijať riešenie, ku ktorému dospel ESD vo veci Internationale Handelsgeselshcaft, kde ESD dovolil prednosť komunitárnej úpravy. V praxi to znamená nutnosť ústavného súdu prijať a aplikovať doktrínu Solange II.

Zmluvy Európskej Únie

Zmluvy Európskej únie sú základnými právnymi aktmi, na ktorých je založená Európska únia. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Zmluva o Európskej únii (ZEÚ)
• Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)

Tieto zmluvy upravujú ciele, právomoci a inštitucionálny rámec Európskej únie. Právo EÚ sa nadraďuje nad vnútroštátne právo aktmi aplikácie práva, ktoré produkuje Súdny dvor Európskej únie.

Vzťah Medzinárodného a Vnútroštátneho Práva

Vzťah medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom je komplexný a dynamický. Hoci existujú globalizačné tendencie a všeobecne akceptované rozširovanie vplyvu medzinárodného práva, z vnútroštátneho pohľadu prevláda preferovanie vnútroštátneho práva, resp. štátnej suverenity. Ústavy moderných demokratických štátov spravidla pripúšťajú len nadradenosť prirodzeného práva.

Prečítajte si tiež: Dôležité zmluvné doložky v Rímskom dohovore

Základom vnútroštátneho právneho poriadku je ústavné právo. V podmienkach meniaceho sa a zložitého pôsobenia národných štátov v nadnárodných a medzinárodných spoločenstvách sa ústavné právo musí modifikovať tak, aby nepôsobilo kontraproduktívne k zámerom včleneným do európskeho a medzinárodného práva.

Základné Práva a Slobody v Kontexte Rôznych Právnych Systémov

Osobitnú kapitolu v zložitom stave právnych poriadkov píšu základné práva a slobody. Existuje globálny systém vymedzený Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, popri ňom kontinentálne právo Rady Európy spojené predovšetkým s Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách, úniové právo a vnútroštátne ústavné právo.

tags: #dohovor #charta #zmluva #rozdiely