Dôkazné bremeno pravdivosti výrokov: Definícia a kontext

Článok sa zaoberá definíciou dôkazného bremena pravdivosti výrokov, najmä v kontexte tlačového zákona a práva na opravu. Skúma, kedy a ako je vydavateľ periodickej tlače povinný uverejniť opravu nepravdivých skutkových tvrdení a aké sú kritériá na posúdenie, či ide o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok.

Právo na opravu a jeho predpoklady

Predpokladom vzniku práva na opravu je nepravdivosť skutkového tvrdenia o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Toto tvrdenie nemusí súčasne zasahovať do cti, dobrej povesti alebo mať negatívny dopad na danú osobu.

Žiadosť o uverejnenie opravy musí byť písomná a podpísaná žiadateľom. Súčasťou žiadosti musí byť návrh znenia opravy, z ktorého musí byť zrejmé, že cieľom opravy je len uviesť nepravdivé skutkové tvrdenie na pravú mieru alebo ho vyvrátiť uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Oprava nemá hodnotiť nepravdivé tvrdenie ani jeho dopad na žiadateľa alebo verejnosť a nesmie obsahovať žiadne názory, komentáre alebo žiadosť o ospravedlnenie vydavateľa.

Ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy. Oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je totiž opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry.

Povinnosti vydavateľa periodickej tlače

Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinní uverejniť opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače, pripravovanom po doručení žiadosti. Oprava musí byť uverejnená v navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Dohoda o znení opravy prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napríklad ak obsahuje ospravedlnenie alebo hodnotiace úsudky žiadateľa. Vydavateľ nie je oprávnený sám zasahovať do obsahu navrhnutého znenia opravy, s výnimkou opravy gramatických chýb.

Agentúra alebo tlačové spravodajstvo nie sú povinní uverejniť opravu len v taxatívne vymedzených prípadoch uvedených v ustanovení § 7 ods. 11.

Dôkazné bremeno a hodnotiace úsudky

V konaní o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú opravu musí žiadateľ preukázať, že o ňom bolo v periodickej tlači uverejnené skutkové tvrdenie. Postačí, ak tvrdí, že skutkové tvrdenie je nepravdivé. Dokazovať to nemusí, dôkazné bremeno znáša vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra.

Vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra môžu neuverejniť opravu len zo zákonných dôvodov. Ak odmietajú uverejniť opravu, musia tvrdiť a preukázať okrem iného, že skutkové tvrdenie je pravdivé. Ide o dôkaz pravdy, teda o dôkaz, ktorý smeruje k preukázaniu pravdivosti skutkového tvrdenia. Subjektívne presvedčenie vydavateľa o „svojej pravde" nie je dôkazom.

K odlíšeniu skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov odvolací súd dodáva, že pokiaľ skutkové tvrdenie popisuje určitý fakt (skutočnosť), objektívne existujúcu realitu, ktorá je aj zistiteľná dokazovaním a pravdivosť ktorej môže byť preverená, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny postoj, názor jeho autora na určitý fakt, na ktorý jeho autor vyjadruje svoj názor, postoj, tak, že tento fakt hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe autorovi vlastných kritérií.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

Príklady z praxe

Príkladom hodnotiaceho úsudku je výrok zamestnanca dcérskej spoločnosti HBP, a.s. L. B., ktorý na otázku, či je stotožnený so zatváraním baní, hovorí, že „ťažiť uhlie, ktoré pomaly nebude mať nijakú výhrevnosť, je zbytočné“. Odvolací súd považuje toto vyjadrenie za úvahu a subjektívny názor zamestnanca, ktorý hodnotí fakt ťaženia uhlia v súvislosti s jeho výhrevnosťou.

Naopak, výrok starostky obce Opatovce nad Nitrou, že obec bude plánovanou ťažobnou činnosťou zničená, obsahuje skutkové tvrdenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konštatáciu existencie určitého faktu, ktorý je prezentovaný ako kategorický a nesporný a ktorý objektívne a preukázateľne existuje nezávisle od toho, kto prejav vo forme skutkového tvrdenia urobil. Pravdivosť, úplnosť a presnosť tohto tvrdenia možno preveriť dokazovaním.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú obranu žalovaného, že v prípade výroku 4/ ide o vyjadrenie respondenta Y. U., starostky obce Opatovce nad Nitrou a preto sa žalobca nemôže domáhať opravy tohto skutkového tvrdenia. Odvolací súd zastáva názor , že autor alebo zdroj nepravdivého skutkového tvrdenia sú z hľadiska práva na opravu irelevantní a nemajú žiadny vplyv na povinnosť vydavateľa uverejniť opravu. Predmetom opravy je aj nepravdivé skutkové tvrdenie prevzaté z iného zdroja, bez ohľadu na to, či je tento zdroj uvedený alebo nie, ako aj nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v informáciách poskytnutými orgánmi verejnej moci, v rozhovore či v listoch čitateľov. Žalovaný ako povinný subjekt sa nemôže exkulpovať ani tvrdením, že pri preberaní článku konal v dobrej viere, lebo ide o objektívnu zodpovednosť.

Kto môže uplatniť právo na opravu

Právo na opravu môže uplatniť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba. Aktívne vecne legitimovanou osobou je však len taká osoba, ktorú možno presne určiť, a to na základe skutkového tvrdenia, ktoré sa namieta. Nie je potrebné, aby bola osoba označená presne menom a priezviskom, alebo presným názvom (obchodným menom). Postačí, ak na základe namietaného skutkového tvrdenia nevznikajú žiadne pochybnosti o identite osoby, ktorej sa namietané skutkové tvrdenie dotýka.

Odvolací súd zastáva názor, že zohľadnením väzby nadpisu (Téma Hornonitrianske bane), úvodu článku (Hornonitrianske bane Prievidza) na vecný obsah a text článku je potrebné konštatovať, že celý článok sa venuje žalobcovi - Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., v skratke HBP , keď v obsahu článku je žalobca na viacerých miestach priamo spomenutý svojím celým svojim názvom Hornonitrianske bane Prievidza ,názvom Hornonitrianska bane, resp. skratkou HBP (napr.nastranenastrane11predmetného vydania periodika celkovo 5 krát, na strane 12 celkovo 7 krát), ktorá skutočnosť predstavuje jednoznačný charakteristický znak a identifikátor žalobcu.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody

Dôvody, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu

Dôvody, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 7 ods. 6 Tlačového zákona. Jedným z dôvodov kedy nie je daná povinnosť vydavateľa uverejniť opravu je v zmysle písm. c) citovaného ustanovenia § 7 ods. 6 skutočnosť, že vydavateľ periodickej tlače predtým, ako mu bola doručená žiadosť o uverejnenie opravy, uverejnili opravu z vlastného podnetu alebo na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods.

Oprava na webovom portáli

Odvolací súd v prvom rade poukazuje nato, že Článok bol na portály uverejnený až dňa 17.7.2018 a žalovaný nepreukázal uverejnenie opravy na spomínanom webovom portáli, keď za preukázanie opravy nie je možné považovať len to, že suma 26€ za MWh bola prečiarknutá a bola uvedená nová suma 4,3559 €. Nadovšetko takýmto spôsobom nemohla byť oprava výroku 3/ tak ako to uvádza žalovaný skonzumovaná pretože vydavateľ periodickej tlače je v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona povinný uverejniť tlačovú opravu v rovnakej periodickej tlači ako bola navrhnutá alebo dohodnutá v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením "oprava". Uvedené náležitosti v danom prípade uverejneným na webovom portáli neboli v žiadnom prípade dodržené, keď v prípade webového portálu nejde o periodickú tlač za ktorú je možné považovať noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku (§ 2 ods. 1 tlačového zákona). Vydanie periodickej tlače je súbor rovnakých alebo iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače (§ 2 ods. 2 tlačového zákona). Nakoľko periodickou tlačovou sú vydania (výtlačky), periodickou tlačovou nie je obsah internetových informačných serverov.

Náležitosti textu opravy

Podľa názoru odvolacieho súdu požadovaný text opráv vo vzťahu k výrokom 2/,3/,5 (k textu opravy vzhľadom na charakter výrok 1/ ako hodnotiace úsudku nie je potrebné sa ďalej vyjadrovať) zodpovedá ustanoveniam Tlačového zákona (požadovaný text opráv obsahuje najmä popis nepravdivého skutkového tvrdenia, konštatovanie, že skutkové tvrdenie je nepravdivé a uvedenie pravdivého skutkového tvrdenia) a tieto rovnako sledujú účel práva na opravu v zmysle Tlačového zákona. Namietané skutkové tvrdenie môže žiadateľ citovať a vtedy je popis jednoznačný. Namietané skutkové tvrdenie môže však žiadateľ popísať aj inak obšírnejšie a môže ho dokonca aj parafrázovať. Ak teda žalobca nepravdivé skutkové tvrdenia v žiadosti o opravu popísal viacerými slovami ako je samostatné nepravdivé skutkové tvrdenie (čo je aj daný prípad pri výrokoch 2/,5/) neznamená to, že takéto znenie opravy nemá náležitosti v zmysle § 7 ods.

Nadovšetko odvolací súd zastáva názor, že ak by ak súčasťou žiadosti o opravu boli aj hodnotiace úsudky, ospravedlnenia žiadateľa o uverejnenie opravy (čo nie je daný prípad), t.j. ak by návrh znenia opravy nezodpovedal svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra sú povinný v zmysle § 7 ods. 5 Tlačového zákona dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy, nakoľko oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa alebo tlačovej agentúry. Predmetná Dohoda v zmysle tlačového zákona prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy.

tags: #dokazne #bremeno #pravdivost #vyrokov #definicia