Dôkazné bremeno pri preukazovaní investícií a odpočítaní DPH na Slovensku

Daň z pridanej hodnoty (DPH) je významný zdroj príjmu do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a kľúčový prvok v hospodárskych procesoch. Funguje na princípe, že podnikatelia odvádzajú daň v každom kroku dodávateľského reťazca. Aby sa predišlo dvojitému zdaneniu a zjednodušila daňová zaťaženosť, legislatíva umožňuje podnikateľom odpočet DPH. Tento článok sa zameriava na formálne a hmotnoprávne podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH, vychádzajúc z národnej a európskej legislatívy, a na dôkazné bremeno pri preukazovaní investícií.

Harmonizácia DPH v Európskej únii

V rámci Európskej únie je DPH harmonizovaná Smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Táto smernica zavádza jednotný systém DPH v celej Únii, čím sa zabezpečuje, že nedôjde k narušeniu jednotného trhu rôznymi národnými verziami predpisov o DPH. Ako konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky, k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie. Slovenská republika transponovala túto smernicu do svojho právneho poriadku zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.

Právo na odpočet DPH a zásada neutrality

Právo na odpočítanie DPH vo všeobecnosti zodpovedá zásade neutrálneho dopadu DPH na podnikateľa, ktorá je jednou z hlavných zásad systému DPH. Tento inštitút je základom pre fungovanie DPH v ekonomike, pričom jeho primárnym cieľom je, okrem zabránenia dvojitého zdanenia aj zaistenie, aby daň za tovar alebo službu bola reálne uhradená len v konečnom štádiu, t. j. pri predaji konečnému spotrebiteľovi. Právo na odpočítanie DPH má pritom možnosť si uplatniť len platiteľ dane.

Podľa judikatúry Súdneho dvora a slovenských súdov môže byť odpočítanie dane obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia formálnych a hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) a nasl. smernice Rady 2006/112/ES a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH

Medzi hmotnoprávne podmienky patrí, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň a že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie. Pokiaľ uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Status dodávateľa

Prvou a jednou z najzložitejších hmotnoprávnych podmienok je, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň, t. j. status dodávateľa. Jedným zo základných pojmov súvisiaci s podmienkou statusu dodávateľa je pojem zdaniteľná osoba. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, avšak môže ňou byť aj osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na účely podnikania, ak vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjmy. Ďalším z dôležitých pojmov pre uplatnenie podmienky statusu dodávateľa na odpočet DPH je pojem platiteľ dane podľa zákona o DPH. Platiteľom dane je osoba, ktorá je registrovaná pre DPH podľa § 4 zákona o DPH.

Platiteľom DPH sa stáva osoba (fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba), ktorá splní určité podmienky podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Ak za predchádzajúci kalendárny rok hodnota dodaných tovarov a služieb bez DPH presiahne 50 000 €, osoba sa stáva platiteľom DPH. Ak v bežnom kalendárnom roku hodnota dodaných tovarov a služieb presiahne 62 500 €, zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom DPH. Zároveň je nutné podotknúť, že platiteľom DPH sa podnikateľ stáva v momente, keď splní podmienky na registráciu, či už povinnú alebo dobrovoľnú.

V súvislosti so statusom dodávateľa, zákon o DPH v ustanoveniach § 49 a § 51 pracuje v súvislosti s nárokom na odpočet DPH a podmienkou statusu dodávateľa, s pojmom platiteľ dane. Uvedené nastáva z dôvodu, že Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES, v kontexte ktorej, niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES oslobodzuje od DPH (§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Práve preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru resp. služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Faktická existencia plnenia

Druhou hmotnoprávnou podmienkou pre možnosť odpočítania dane zdaniteľnou osobou je, že predmetné plnenie fakticky existuje, čo znamená, že nejde o fiktívne plnenie. Táto podmienka sa zvyčajne označuje aj ako materiálna podmienka, resp. materiálna existencia plnenia. Predpokladom jej splnenia je preukázanie, že tovar alebo služba, ktorá je predmetom faktúry bola aj reálne dodaná v rozsahu deklarovanom zdaniteľnou osobou, ktorá si uplatňuje odpočítanie DPH.

Podľa Nálezu Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 241/07-44, z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že je povinnosťou zdaniteľnej osoby predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane, pričom samotná existencia faktúry a zmluvných dokladov nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Príkladom môže zdaniteľná osoba plnenie deklarovať (podľa charakteru plnenia) napríklad stavebným denníkom, súpisom prác, prepravnými dokladmi, výpoveďami svedkov a iné. Avšak za stavu, keď zdaniteľná osoba nepreukázala skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach a doklady, ktoré predložila nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, nebolo tak preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok.

Dôkazné bremeno pri preukazovaní investícií

Dôkazné bremeno pri preukazovaní investícií leží na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH. To znamená, že podnikateľ musí byť schopný preukázať, že investície boli reálne uskutočnené a že spĺňajú všetky zákonné podmienky pre odpočet DPH. V prípade sporu so správcom dane je podnikateľ povinný predložiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia.

Elektronická evidencia jázd a 100% odpočet DPH pri firemných vozidlách od roku 2026

Podnikatelia, ktorí si chcú uplatniť 100 % odpočet DPH z nákupu a prevádzky vozidla, budú musieť vedieť preukázať výlučné využívanie vozidla na podnikanie. Od 1. 1. 2026 sa menia pravidlá hry. Ak nebudete vedieť preukázať výlučne podnikateľské využitie vozidla hodnovernými elektronicky vedenými záznamami, môže vám vzniknúť nárok len na krátený odpočet. Po novom je možné si ho uplatniť vtedy, ak viete preukázať, že vozidlo slúžilo výhradne na podnikanie. Dôkazné bremeno je na strane podnikateľa. Úrady vyžadujú exaktné dáta, ktoré musia byť obsiahnuté v elektronicky vedených záznamoch podľa zákona. To v praxi znamená, že si môžete uplatniť len polovicu DPH z nákupu vozidla, pohonných hmôt a servisu.

Nová právna úprava, platná od 1. 1. 2026, je súčasťou novely Zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (konkrétne prechodného ustanovenia § 85n).

Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody

tags: #dokazne #bremeno #preukazovanie #investicii