
Tento článok sa zaoberá problematikou dôkazného bremena pri ústnej zmluve o dielo v slovenskom právnom prostredí. Zameriava sa na analýzu právnych aspektov, praktických príkladov a odporúčaní pre podnikateľov a spotrebiteľov s cieľom minimalizovať riziká spojené s ústnymi dohodami.
V slovenskom právnom poriadku platí princíp neformálnosti, čo znamená, že zmluvy možno uzatvárať aj ústne, pokiaľ zákon pre daný typ zmluvy nevyžaduje písomnú formu. Ústna zmluva je platná a záväzná, ak sú splnené základné náležitosti právneho úkonu, t.j. prejav vôle smerujúci k vzniku právneho vzťahu. Problémy však nastávajú pri dokazovaní obsahu a existencie takejto zmluvy, najmä v prípade sporu.
Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku (§ 631 a nasl.) a v Obchodnom zákonníku (§ 536 a nasl.). Podľa Občianskeho zákonníka sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Obchodný zákonník definuje zmluvu o dielo obdobne, avšak s dôrazom na podnikateľský charakter vzťahu.
Pre platnosť zmluvy o dielo je nevyhnutné, aby obsahovala určenie zmluvných strán, predmetu diela a ceny. Pri ústnej zmluve je dôležité, aby boli tieto náležitosti preukázateľné, čo môže byť v prípade sporu problematické.
Dôkazné bremeno spočíva na strane, ktorá v súdnom konaní niečo tvrdí. V prípade sporu o ústnu zmluvu o dielo je na žalobcovi (napr. zhotoviteľovi), aby preukázal, že zmluva bola uzatvorená, aký bol jej obsah a že si splnil svoje povinnosti. Žalovaný (napr. objednávateľ) môže namietať neexistenciu zmluvy, odlišný obsah alebo nesplnenie povinností zo strany zhotoviteľa.
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
Pri dokazovaní existencie a obsahu ústnej zmluvy o dielo možno použiť rôzne dôkazné prostriedky, ako napr.:
Pri ústnej dohode môže vzniknúť problém s určením času, kedy prechádza nebezpečenstvo škody, ktorá na tovare môže vzniknúť, na kupujúceho. Vyriešenie tejto otázky bude vždy na súde a dokazovaní, či bude možné z výpovedí a skutočností, za akých k uzatvoreniu zmluvy prišlo, určiť, kedy prešlo nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho.
Spoločnosť Maľujem s.r.o. pracuje na výstavbe bytového domu. Realizátor stavby, firma Staviame byty s.r.o., má uzatvorenú zmluvu o dielo so spoločnosťou Maľujem s.r.o., ktorej predmetom je uskutočnenie prác (maľovanie) v určených priestoroch objektu. Zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení zmluvy o dielo, ktorú majú v písomnej forme s ďalšími náležitosťami. Následne však Staviame byty s.r.o. požiada spoločnosť Maľujeme s.r.o. o práce navyše (vymaľovanie nových podkrovných bytov), ktoré nie sú zahrnuté v existujúcej zmluve o dielo. Dodatok sa nevyhotoví, a to aj z dôvodu, že konateľ je chorý a je sklz na dokončení stavby, čiže treba to rýchlo urobiť. Spoločnosť Maľujem s.r.o. dielo vykoná a podkrovné byty vymaľuje. Následne vystaví faktúru so splatnosťou 30 dní a zašle svojmu zmluvnému partnerovi.
Spoločnosť Staviame byty s.r.o. odmieta zaplatiť faktúru s tvrdením, že si žiadne dielo nad rámec zmluvne dohodnutého plnenia neobjednala. Spoločnosť Maľujeme s.r.o. môže preukázať existenciu ústnej zmluvy svedeckými výpoveďami zamestnancov, fotografiami a videozáznamami vykonaných prác, zápismi v stavebnom denníku a výpoveďou stavebného dozoru. Súd by mal priznať navrhovateľovi jeho nárok a tiež, že zmluva skutočne vznikla a bola naplnená. Otázka bude už iba výška plnenia za dodané dielo. Tu by súd mohol vychádzať aj z pôvodnej zmluvy o dielo a ceny tam uvedenej. Pri pochybnostiach (napríklad odlišný podklad stien podkrovných bytov alebo zložitejšie pracovné podmienky) môže súd určiť cenu diela na základe znaleckého posudku.
Spoločnosť Jedlo s.r.o. si objedná od spoločnosti Rajčiny s.r.o. sto kilogramov rajčín. Objednávateľ tovaru objednané rajčiny potrebuje na organizovanie spoločenskej akcie a prípravu jedál. Počas času, keď je tovar na ceste, zistí spoločnosť Jedlo s.r.o., že potrebuje navyše ďalších 20 kilogramov, a tak telefonicky požiada svojho zmluvného partnera, či je možné tento objem dodať. Spoločnosť Rajčiny s.r.o. rozváža objednaný tovar aj iným zákazníkom, a tak nemá problém šofér vyložiť požadovaných 20 kilogramov s tým, že pošle faktúru na 120 kilogramov. Následne spoločnosť Jedlo s.r.o. pošle faktúru na 120 kilogramov, pretože sa domnieva, že ústna dohoda o navýšení dodávky o ďalších 20 kilogramov je platná a nič nebráni tomu, aby bola zaplatená suma na 120 kilogramov rajčín.
Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene
Na strane spoločnosti Jedlo s.r.o. však ochota nie je a tvrdí, že dostala objednaný tovar, čo bolo 100 kilogramov rajčín a žiadne ústne navýšenie tejto objednávky nebolo. V tomto prípade je dôkazné bremeno na strane dodávateľa (Rajčiny s.r.o.), ktorý musí preukázať, že tých 20 kilogramov navyše skutočne vyložil u objednávateľa. Tvrdenie šoféra, že vyložil 20 kilogramov, môže mať rovnakú váhu ako tvrdenie zamestnanca odberateľa, že prevzal iba 100 kilogramov a nie 120 kilogramov, ako tvrdí šofér spoločnosti Rajčiny s.r.o. Preto je odporúčané, aby si šofér dodávateľa nechal aspoň potvrdiť, že tých 20 kilogramov navyše prevzal zamestnanec spoločnosti Jedlo s.r.o.
Právna úprava zmluvy o sprostredkovaní je upravená jednak v ustanoveniach §§ 774 a nasl. Občianského zákonníka (ďalej iba "OZ"), kde platí, že ust. Obč. Pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov je upravená v ustanoveniach §§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka /napr. zmluva uzatváraná medzi podnikateľmi navzájom, resp. účastníkmi podľa ust. § 261 Obchod. zákonníka ako je napr. Právna úprava zmluvy o sprostredkovaní obsiahnutá v ust. §§ 774 a nasl. Obč. Záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu.
V zásade platí v zmysle ust. Obč. zákonníka , že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.
Platí, že písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Vychádzať je potrebné z postavenia účastníkov zmluvy a či neuzatvorením zmluvy v písomnej forme nedôjde k nepriaznivým dôsledkom, ktoré môžu mať za následok jej neplatnosť.
Aj keď OZ nehovorí o písomnej forme zmluvy o sprostredkovaní ako o podmienke jej platnosti, je potrebné myslieť aj na možné prípadné spory a nedorozumenia, ktoré zo sebou prináša ústna forma a preukazovanie jej obsahu v prípade súdneho sporu.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody