Dôkazné bremeno prokurátora a odmietnutie obžaloby v trestnom konaní

Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z.) na Slovensku podlieha častým novelizáciám. Od roku 2006 bol novelizovaný už 23-krát, zatiaľ čo predchádzajúci Trestný poriadok (č. 141/1961 Zb.) bol za 43 rokov novelizovaný 34-krát. Napriek tomu sa efektivita trestného konania nezlepšuje. Tento príspevok predkladá na diskusiu problémy s efektivitou, najmä v predsúdnom/prípravnom konaní, a navrhuje možné riešenia.

Účel trestného konania a úloha prokurátora

Účelom trestného konania je zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov pri rešpektovaní základných práv. V konaní vystupujú štát (zastúpený policajtom a prokurátorom) a trestne stíhaná osoba. Ak bola trestným činom spôsobená škoda, vstupuje do konania aj poškodený. Aj keď zákon umožňuje súdu uložiť obžalovanému náhradu škody poškodenému, prax je taká, že poškodení sú často odkazovaní na občianske súdne konanie. Poškodený má právo uplatňovať svoje práva, a preto sa od neho očakáva, že bude aktívny a bude chrániť svoje záujmy. Štát mu má vytvárať podmienky a poskytovať informácie.

Prípravné konanie a jeho efektivita

Cieľom rekodifikácie Trestného poriadku v roku 2005 bolo zrýchlenie predsúdneho konania prenesením dokazovania na súd, kde sa mali dôkazy vykonávať kontradiktórnym spôsobom. Pozitívom rekodifikácie bolo zavedenie odklonov (dohoda o vine a treste, zmier, podmienečné zastavenie trestného stíhania). Prípravné konanie sa však aj naďalej vykonáva v širokom rozsahu, čo je spôsobené nejednoznačnou právnou úpravou a tendenciou súdov odmietať obžalobu a vracať veci prokurátorovi pre závažné procesné chyby. Prípravné konanie nemá byť kontradiktórne, má byť vykonávané pod dozorom prokurátora a pod kontrolou sudcu pre prípravné konanie. Proti rozhodnutiam o odmietnutí obžaloby nie je možné podať mimoriadny opravný prostriedok, čo sťažuje zjednotenie pohľadu na aplikáciu tohto ustanovenia.

Povinnosti prokurátora pred podaním obžaloby

Prokurátor je povinný zistiť skutkový stav veci a z neho vychádzať pri rozhodnutí o podaní obžaloby. Postup prokurátora predpokladá dostatočné objasnenie veci, aby bolo zrejmé, že:

• Skutok sa stal.
• Skutok vykazuje znaky trestného činu.
• Skutok spáchal obvinený.
• Nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Stanovisko Najvyššieho súdu SR k použiteľnosti dôkazov

Najvyšší súd SR zjednotil rozdielnu aplikáciu ustanovení o použiteľnosti dôkazov v konaní pred súdom vo svojom stanovisku Tpj 63/2009 zo 7.12.2009. Obžaloba môže byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vznesením obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania "vo veci". Ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom, je nevyhnutné svedka vypočuť až po vznesení obvinenia. Výnimkou sú výpovede svedkov, ktoré majú charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, a výpovede svedkov mladších ako 15 rokov. Ak obvinený žiada zopakovať výsluchy svedkov, je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aby rozhodli o potrebe kontradiktórneho výsluchu. Na spravodlivé súdne konanie postačuje výsluch svedka v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom.

Návrhy na úpravu prípravného konania

Súčasný stav právnej úpravy prípravného konania má značné rezervy, preto navrhujeme jeho úpravy. Cieľom je priznať osobe podozrivej/obvinenej právo na obhajobu a prítomnosť obhajcu na úkonoch a eliminovať opakovanie úkonov vykonaných v predsúdnom konaní.

Dôvody odmietnutia obžaloby súdom

Súd odmietne obžalobu, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak obžaloba nespĺňa predpísané náležitosti. Dôvodom na odmietnutie obžaloby je aj to, ak neboli splnené podmienky pre podanie obžaloby podľa § 209 ods. 1 Tr. por. Dôvodom na odmietnutie obžaloby je napríklad aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

Náležitosti obžaloby

Obžaloba musí spĺňať náležitosti uvedené v § 235 Tr. poriadku. Musí obsahovať:

• Označenie súdu, ktorému je určená.
• Označenie prokurátora, ktorý ju podal.
• Meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko a iné údaje obvineného.
• Opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, ako aj právnu kvalifikáciu tohto skutku.
• Dôkazy, o ktoré sa obžaloba opiera.
• Návrh na trest.
• Odôvodnenie obžaloby.

V odôvodnení obžaloby musí prokurátor uviesť, prečo podáva obžalobu, aké dôkazy svedčia o vine obvineného a ako sa vyrovnal s obhajobou obvineného.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

Dôkazné bremeno prokurátora

Prokurátor má v konaní pred súdom dôkazné bremeno v otázke viny. Musí preukázať, že obvinený spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný. Ak prokurátor neunesie dôkazné bremeno, súd obžalovaného oslobodí.

Postavenie prokurátora v trestnom konaní

Prokuratúra je samostatný orgán ochrany práva. Prokurátor má v trestnom konaní špecifické postavenie. V prípravnom konaní vykonáva dozor nad činnosťou polície, v konaní pred súdom zastupuje obžalobu. Prokurátor má povinnosť stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ale ak záujem na nestíhaní prevyšuje záujem na stíhaní, má právo páchateľov nestíhať.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody

tags: #dôkazné #bremeno #prokurátora #a #odmietnutie #obžaloby