
Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že dlh jednoducho zmizne, ak sa naň dostatočne dlho zabudne. Avšak, dlhy nikdy nezmiznú samy od seba. Ak sa chcete vyhnúť ich plateniu, je nutné splniť určité podmienky. Jednou z týchto podmienok je premlčanie dlhu.
K premlčaniu dochádza po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorej má veriteľ možnosť vymáhať svoj nárok. Funguje to tak, že po uplynutí určitej doby (obvykle troch rokov) už veriteľ nemôže svoju pohľadávku vymáhať právnou cestou. To však neznamená, že dlh prestane existovať - len sa stane nevynútiteľným a je na dlžníkovi, či svoj záväzok splní.
Na Slovensku sa premlčacie lehoty riadia Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb.). Všeobecná premlčacia lehota je tri roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Na Slovensku platí pre väčšinu pohľadávok všeobecná premlčacia lehota tri roky. Nie vždy však dôjde k premlčaniu dlhu po troch rokoch. Okrem všeobecnej premlčacej lehoty existujú aj situácie, keď zákon stanovuje zvláštne premlčacie lehoty, ktoré sú dlhšie alebo kratšie v závislosti od povahy konkrétnej pohľadávky.
Premlčacia lehota môže byť zmluvne upravená, avšak iba v prípade obchodnoprávnych vzťahov (§ 401 Obchodného zákonníka), kde si môžu strany dohodnúť jej predĺženie alebo skrátenie.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti
Premlčacia lehota pohľadávky sa v niektorých prípadoch môže prerušiť alebo pozastaviť. V praxi to môže byť napríklad písomné vyhlásenie, že dlh existuje, alebo správanie dlžníka, ktorým potvrdí, že dlh uznáva - čiastočne zaplatí dlh alebo dojedná splátkový kalendár. Takéto uznanie dlhu premlčanie výrazne ovplyvní.
Podobná situácia môže nastať aj v prípade, keď veriteľ podá na dlžníka žalobu a súd vydá rozhodnutie, v ktorom dlh uzná. Ak veriteľ podá na dlžníka žalobu, kým táto lehota uplynie a súd rozhodne v prospech veriteľa, preruší sa pôvodná premlčacia lehota a začne plynúť nová. K prerušeniu premlčacej lehoty dôjde aj v prípade, keď dlžník dlh uzná.
Samotné uplynutie zákonnej lehoty však na premlčanie nestačí. Ak veriteľ podá návrh na vymáhanie pohľadávky po jej uplynutí, dlžník musí na súde vzniesť tzv. námietku premlčania. Súd totiž na premlčanie neprihliada z vlastnej iniciatívy a dlžníka na túto možnosť neupozorní. Ak premlčacia lehota uplynie a veriteľ sa rozhodne dlh vymáhať, dlžník má právo na súde vzniesť námietku premlčania.
Je dôležité rozlišovať medzi premlčaním a preklúziou. Následkom preklúzie dochádza k zániku práva. Prestáva existovať, takže po uplynutí prekluzívnej lehoty už právo nemožno vôbec uplatniť. Po premlčaní právo nezaniká, ale je určitým spôsobom oslabené.
Problematika premlčania pohľadávky nie je jednoduchá. Zákonná lehota sa v rôznych situáciách môže líšiť a uznanie dlhu premlčanie skomplikuje.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení
Zdravotné poisťovne si svoje pohľadávky veľmi starostlivo strážia a zákon je im v tejto oblasti naklonený viac ako niektorým iným inštitúciám. Ich právo predpísať vám dlžné poistné sa totiž premlčuje až za 10 rokov od jeho splatnosti. Keď vám poisťovňa dlžné poistné predpíše, právo vymáhať toto poistné sa premlčuje v lehote 10 rokov od právoplatnosti platobného výmeru. Premlčanie dlhu na sociálnom poistení funguje v podstate totožne ako premlčanie dlhu vo VšZP alebo ktorejkoľvek inej zdravotnej poisťovni.
Vzhľadom k tomu, že premlčanie dlhu pri VšZP je takmer nemožné, rovnako ako u všetkých ostatných poisťovní, je potrebné ísť do akcie. Naopak odporúčajú čo najskôr kontaktovať najbližšiu pobočku VšZP podľa miesta trvalého bydliska, príp. podľa miesta/sídla podnikania a zistiť si o dlhu všetky detaily.
Záložné právo je spôsob, ako si veriteľ zaistí splnenie dlhu - môže sa vzťahovať napríklad na auto - požičiate si peniaze a ako zaistenie ponúknete svoje vozidlo. Aby mohlo dôjsť k premlčanie záložného práva (presnejšie práva záložného veriteľa na uspokojenie záložnej pohľadávky zo zálohu), najprv musí dôjsť k premlčaniu samotného dlhu. Premlčanie začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať prvýkrát. Pri záložnom práve je väčšinou premlčacia lehota 3 roky, ale pokiaľ je zapísané vo verejnom zozname (napr. v katastri nehnuteľností), platí desaťročná premlčacia lehota.
Exekúciu je možné začať iba na základe rozhodnutia súdu, ktorý uzná dlh. Tým dôjde k prerušeniu pôvodnej doby premlčania dlhu a začne bežať nová, stanovená zákonom na 10 rokov. Počas tejto doby má veriteľ možnosť pristúpiť k exekúcii. Akonáhle je exekúcia právoplatne zahájená, premlčacia lehota sa zastaví (premlčacia lehota exekúcie, ktorá aktívne trvá, nebeží). Nezáleží teda na tom, ako dlho trvá exekúcia, pretože počas jej priebehu nemôže dôjsť k premlčaniu. Jedinou možnosťou je zastavenie exekúcie pre nemajetnosť - premlčanie potom môže nastať po uplynutí 10 rokov od uznania dlhu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu či iného orgánu. Pokiaľ by sa vám exekútor po tejto dobe znova ozval, môžete využiť námietku premlčania.
Nezaplatenej pohľadávke alebo faktúre sa v súčasnosti vyhne asi len malá časť podnikateľov. Zvyšnej väčšine v prípade neuhradenia faktúry zostáva iba vymáhať svoje pohľadávky od dlžníka, ktorý neuhradí svoje záväzky v lehote splatnosti. Ak je dlžník v omeškaní veriteľ často stojí pred otázkou, ako postupovať, aby zabezpečil rýchle uhradenie svojej pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Podmienky a sumy rodičovského príspevku
Pohľadávku možno definovať ako právo veriteľa požadovať od dlžníka splnenie určitého záväzku, najmä vo forme peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, faktúry alebo iného právneho titulu. Pohľadávky sú splatné v termíne dohodnutej splatnosti alebo podľa zákona.
Pred zahájením samotného vymáhania pohľadávky určite odporúčame najskôr posúdiť bonitu dlžníka a jeho schopnosť splatiť dlh. Skúmaním bonity dlžníka viete lepšie zhodnotiť, či je vymáhanie dlhu reálne a aké šance máte na vymoženie aj v prípadnom exekučnom konaní. Bez skúmania bonity klienta môže nastať situácia, že síce budete úspešný v súdnom konaní, ale v následnom exekučnom konaní nebude zistený majetok z ktorého by bolo možno uspokojiť vaše nároky. Okrem uvedeného skúmaním bonity zistíte, či má zmysel vymáhať záväzok súdnou cestou a iniciovať konanie na súde s ktorým sa spája aj úhrada súdneho poplatku a náklady na právne zastúpenie.
Pri skúmaní bonity klienta môžete využiť najmä verejne prístupné databázy ako napríklad kataster nehnuteľností, exekučný register a obchodný register. Tieto nástroje Vám poskytnú informácie o majetkových pomeroch dlžníka, jeho prípadných podieloch v obchodných spoločnostiach a rovnako o nehnuteľnostiach, ktoré vlastní a či na tieto je zriadené záložné právo.
Prvým krokom pri vymáhaní pohľadávky je zaslanie upomienky dlžníkovi. Upomienka je formálny dokument, ktorým sa dlžník upozorní na splatnosť dlhu a vyzve sa na jeho úhradu. Ak dlžník na upomienku nereaguje, nasleduje predžalobná výzva, ktorá predstavuje poslednú možnosť pre dlžníka, aby dlžnú sumu uhradil bez toho, aby došlo k súdnemu sporu. Pri zasielaní predžalobnej výzvy môžete zároveň poskytnúť dlžníkovi možnosť uzatvorenia dohody o splatení dlhu a prípadne uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice.
Ak dlžník na predžalobnú výzvu resp. mimosúdne rokovania neprinesú želaný výsledok nasleduje podanie žaloby na súd. Pri peňažných pohľadávkach môžete podať návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Aby súd vydal platobný rozkaz musíte súdu preukázať právny titul pohľadávky a jeho výšku. Takýmito podkladmi môže byť napríklad faktúra, zmluva, potvrdenie o platbe etc. Ak preukážete dôvodnosť uplatňovaného nároku súd v lehote 10 dní od doručenia návrhu vydá platobný rozkaz, v ktorom zaviaže dlžníka na úhradu dlhu v lehote 15 dní alebo aby v rovnakej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu.
Ak dlžník ani po právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia nesplní uloženú povinnosť, máte možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie.
Ak už máte voči dlžníkovi nesplnenú pohľadávku po lehote splatnosti je dôležité myslieť na premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia lehota pre uplatnenie peňažnej pohľadávky na súde podľa Občianskeho zákonníka 3 roky od dňa splatnosti. Odlišná premlčacia lehota pohľadávok je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ktorý stanovuje premlčaciu dobu 4 roky. Po uplynutí tejto lehoty síce môžete svoj nárok uplatniť žalobou na súde, ale dlžník sa môže brániť uplatnením námietky premlčania.
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania vyplývajúcej z Občianskeho zákonníka určité osobitosti, čo v praxi zvykne spôsobovať interpretačné nejasnosti a často vedie k nesprávnej, resp. neopodstatnenej obrane poistencov a v niektorých prípadoch tiež k „zbytočnému“ vymáhaniu pohľadávok zdravotnou poisťovňou.
Základný rozdiel medzi premlčaním a preklúziou spočíva v tom, že pri premlčaní právo nezaniká, ale uplynutím premlčacej doby dochádza k jeho právnej nevymožiteľnosti. V rámci právnej úpravy premlčania pohľadávok zo zdravotného poistenia je v prvom rade nevyhnutné rozlišovať medzi terminológiou (i) právo predpísať (uplatniť) poistné a (ii) právo vymáhať poistné.
Právo vymáhať poistné podľa zákona o zdravotnom poistení sa spája výlučne s právnou možnosťou oprávneného (zdravotnej poisťovne) domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia proti povinnému (poistencovi), ktorý dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť.
Okrem obsahového rozdielu v tejto terminológii spočívajú základné rozdiely aj (i) v začiatku plynutia premlčacej doby, (ii) v dĺžke trvania premlčacej doby a (iii) v momente, kedy možno úspešne uplatniť námietku premlčania. V prípade práva uplatniť poistné začína plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného, pričom právo sa premlčí uplynutím piatich rokov, a námietku premlčania možno úspešne uplatniť najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, pričom toto právo sa premlčí uplynutím troch rokov, a námietku premlčania je možné uplatniť kedykoľvek až do skončenia exekučného konania.
V súvislosti s premlčaním pohľadávok zo zdravotného poistenia nemožno opomenúť prechodné ustanovenie § 32 zákona o zdravotnom poistení, ktoré dopadá na pohľadávky vzniknuté do 1. januára 2005.
Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy - iba v takom prípade došlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov. Od 1.1.2005 došlo opätovne k zmenám premlčacích dôb.
Ak máte po lehote splatnosti faktúru alebo inú pohľadávku, je dôležité aktívne konať a vymáhať svoje práva. V prípade zložitých situácií je vhodné vyhľadať odbornú právnu pomoc.
tags: #exekučný #vymáhanie #pohľadávky #premlčacia #doba