Ako dlho zamestnávateľ prepláca PN: Komplexný prehľad

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako dlho zamestnávateľ prepláca PN, aké sú podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské dávky, a aké povinnosti má zamestnanec počas PN.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy ošetrujúci lekár zistí chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú práceneschopnosť. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať zamestnanca za práceneschopného spätne maximálne tri kalendárne dni.

Nárok na hmotné zabezpečenie počas PN

Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie. Toto zabezpečenie poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a Sociálna poisťovňa vo forme nemocenských dávok. Zamestnanec má nárok na peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Doba vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom

Zamestnávateľ poskytuje náhradu príjmu najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti prechádza povinnosť vyplácania dávok na Sociálnu poisťovňu.

Výška náhrady príjmu od zamestnávateľa

Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre SZČO: Podrobnosti

V prvých troch dňoch (1. - 3. deň) dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Od 4. do 10. dňa (vrátane) dočasnej PN sa náhrada príjmu zvyšuje na 55 % DVZ. Je však možné, že vďaka dohode v kolektívnej zmluve má zamestnanec nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

Príklad výpočtu náhrady príjmu

Pre účely ilustrácie výšky náhrady príjmu uvádzame príklad pre rok 2025. Predpokladajme, že zamestnanec ochorel 15.05.2025 a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). Zamestnanec pracuje u svojho zamestnávateľa nepretržite od roku 2020 a počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Náhrada za 1. až 3. deň (25 % DVZ):Náhrada za 4. až 10. deň (55 % DVZ):

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Výška nemocenského

Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení

Maximálny denný vymeriavací základ

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Dĺžka vyplácania nemocenského

Nemocenské možno poberať najviac 52 týždňov od vzniku PN (ak trvajú dôvody). Po uplynutí tejto doby je možné požiadať o invalidný dôchodok.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. PN mu vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1.1.2024 platí povinnosť vystavovať elektronickú práceneschopnosť (ePN) pre všetkých lekárov. ePN je elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Prečítajte si tiež: Podmienky a sumy rodičovského príspevku

Výhody ePN

• Zamestnanec nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne tlačivá.
• Informácie o PN sa automaticky prenášajú medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom.
• Zamestnanec má možnosť skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

• Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
• Dodržiavať liečebný režim.
• Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

• Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Poskytnúť Sociálnej poisťovni údaje potrebné na výplatu nemocenského, ako napríklad:
  • číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
  • údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
  • obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. s vedomím dospelej osoby, ktorá s ním býva. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Povinnosti zamestnanca počas kontroly

• Zdržiavať sa na mieste určenom lekárom.
• Dodržiavať čas vychádzok, ak boli povolené.
• Umožniť vykonanie kontroly.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu, môže zamestnancovi uložiť sankcie, ako napríklad:

• Strata nároku na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.
• Uloženie pokuty až do výšky 16 596,96 eura.

Zmena miesta pobytu počas PN

Ak sa zamestnanec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

tags: #dokedy #zamestnavatel #prepláca #PN