Amsterdamská zmluva a jej vplyv na rodovú rovnosť v Európskej únii

Úvod

Rodová rovnosť je jedným zo základných princípov Európskej únie a jej členských štátov. Od počiatkov európskej integrácie sa postupne vyvíjali právne a politické nástroje na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami. Kľúčovým momentom v tomto vývoji bola Amsterdamská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1999 a priniesla významné zmeny v oblasti rodovej rovnosti na úrovni EÚ. Cieľom tohto článku je preskúmať, ako Amsterdamská zmluva ovplyvnila rodovú rovnosť a aké sú jej dôsledky pre európsku spoločnosť.

Vývoj sociálnej politiky EÚ pred Amsterdamskou zmluvou

Vývoj sociálnych funkcií Európskych spoločenstiev a Európskej únie prebiehal v symbióze s vývojom svetovej a európskej sociálnej a právnej kultúry, prezentovanej najmä Organizáciou Spojených národov, Medzinárodnou organizáciou práce a Radou Európy. Cesta od uhlia a ocele k sociálnej Európskej únii bola zložitá.

Montánna únia a Rímske zmluvy

Historicky prvá zmluva z roku 1951, zakladajúca Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, obsahovala sociálne opatrenia, ako voľný pohyb osôb, podpora zamestnanosti a zlepšovanie životných a pracovných podmienok. Zmluva z roku 1957 o zriadení Európskeho hospodárskeho spoločenstva ustanovila ako integračný cieľ zdokonalenie životných a pracovných podmienok pre pracovníkov s cieľom harmonizácie sociálnych systémov. Zmluva obsahovala zákaz akejkoľvek formy diskriminácie a garantovala ochranu sociálnych a hospodárskych práv pracovníkov v súvislosti so slobodou obchodu s tovarom, službami a so slobodou pohybu.

Európsky sociálny fond a sociálny akčný program

Na základe Rímskej zmluvy vznikol Európsky sociálny fond (1960) ako hlavný nástroj sociálnej politiky Spoločenstva. V roku 1974 bol schválený Sociálnopolitický akčný program, ktorý "odštartoval" aktívnu sociálnu politiku Európskych spoločenstiev a prejavil sa prijatím smerníc z oblasti pracovného práva o rovnakej odmene za prácu a o hromadnom prepúšťaní, o rovnoprávnosti mužov a žien s ohľadom na pracovné podmienky, o prevode podnikov a zachovaní nárokov zamestnancov, o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia, o platobnej neschopnosti zamestnávateľa a smernice v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Jednotný európsky akt a Charta základných sociálnych práv

Jednotný európsky akt (1987) zakotvil princíp politickej spolupráce a reformoval zakladajúce zmluvy o Európskych spoločenstvách. V doplnenom článku Zmluvy o Európskom hospodárskom spoločenstve sa ustanovilo, že členské štáty venujú osobitnú pozornosť zlepšovaniu najmä v oblasti pracovného prostredia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov. Charta základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva bola prijatá v roku 1989 a obsahovala dvanásť skupín sociálnych práv a temer päťdesiat legislatívnych návrhov. Charta obsahovala katalógy sociálnych práv v oblasti zlepšovania životných a pracovných podmienok, sociálnej ochrany a primeraného stupňa sociálneho zabezpečenia, právo na prípravu na povolanie, právo na rovnaké zaobchádzanie pre mužov a pre ženy, právo na zdravotnú ochranu a bezpečnosť práce, ochranu detí a mládeže.

Prečítajte si tiež: Slovenský pohľad na Zmluvu a obťažovanie

Maastrichtská zmluva a Protokol o sociálnej politike

V roku 1992 bola podpísaná Zmluva o Európskej únii, v rámci ktorej bol prijatý Protokol o sociálnej politike (bez účasti Veľkej Británie). Protokol ustanovil kvalifikovanú väčšinu v otázkach sociálneho partnerstva a pracovných podmienok, problémy sociálneho zabezpečenia sa rozhodovali jednomyseľne.

Amsterdamská zmluva a rodová rovnosť

Amsterdamská zmluva, podpísaná v roku 1997 a platná od roku 1999, predstavovala významný krok vpred v oblasti rodovej rovnosti v Európskej únii. Zmluva priniesla niekoľko kľúčových zmien, ktoré posilnili postavenie rodovej rovnosti v právnom rámci EÚ.

Zakotvenie rodovej rovnosti ako jedného z cieľov EÚ

Amsterdamská zmluva výslovne zakotvila rodovú rovnosť ako jeden z cieľov Európskej únie. To znamená, že všetky politiky a činnosti EÚ musia byť navrhnuté a vykonávané tak, aby prispievali k dosiahnutiu rovnosti medzi mužmi a ženami.

Zahrnutie rodovej rovnosti do všetkých politík EÚ (Gender mainstreaming)

Zmluva zaviedla princíp "gender mainstreaming", čo znamená, že rodová rovnosť sa musí zohľadňovať vo všetkých politikách a programoch EÚ. Tento prístup si vyžaduje, aby sa pri príprave, implementácii a hodnotení politík posudzoval ich vplyv na ženy a mužov a aby sa prijímali opatrenia na odstránenie prípadných nerovností.

Rozšírenie právomocí EÚ v oblasti antidiskriminácie

Amsterdamská zmluva rozšírila právomoci EÚ v oblasti boja proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. To umožnilo EÚ prijímať opatrenia na ochranu osôb pred diskrimináciou a na podporu rovnakého zaobchádzania.

Prečítajte si tiež: Analýza Amsterdamskej Zmluvy ZEU

Sociálna politika ako súčasť základných zmlúv

Kapitola o zamestnanosti a Kapitola o sociálnej politike ako súčasti Zmluvy o Európskom spoločenstve sú rovnocenné obsahové zložky Amsterdamskej zmluvy, čím sa Protokol o sociálnej politike stáva súčasťou základných zmlúv. Cieľom Únie je, okrem iných, podporovať ekonomický a sociálny pokrok, sociálny dialóg, vysokú mieru zamestnanosti, dosahovať vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj, posilňovať ochranu práv a záujmov občanov členských štátov zavedením občianstva Únie. Súčasťou sociálnej dimenzie je zlepšovanie pracovného prostredia a pracovných podmienok, informovanie pracovníkov, registrácia osôb vylúčených z trhu práce, rovnosť mužov a žien a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich.

Dôsledky Amsterdamskej zmluvy pre rodovú rovnosť

Amsterdamská zmluva mala významné dôsledky pre rodovú rovnosť v Európskej únii. Medzi najdôležitejšie patria:

• Posilnenie právneho rámca pre rodovú rovnosť: Zmluva vytvorila silnejší právny rámec pre rodovú rovnosť, ktorý umožnil EÚ prijímať účinnejšie opatrenia na boj proti diskriminácii a na podporu rovnakého zaobchádzania.
• Zvýšenie povedomia o rodovej rovnosti: Zmluva prispela k zvýšeniu povedomia o rodovej rovnosti a k jej začleneniu do všetkých oblastí politiky EÚ.
• Podpora výmeny osvedčených postupov: Zmluva podporila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti rodovej rovnosti, čo prispelo k zlepšeniu politík a opatrení na národnej úrovni.
• Vplyv na pracovné právo: Ďalšie ustanovenia Amsterdamskej zmluvy sa týkajú pracovného práva, pracovných podmienok, vzdelávania, ochrany práce, práva na združovanie a práva na kolektívne vyjednávanie.

Výzvy a pretrvávajúce nerovnosti

Napriek pokroku, ktorý sa dosiahol vďaka Amsterdamskej zmluve a ďalším opatreniam, rodová rovnosť v Európskej únii stále nie je úplne dosiahnutá. Pretrvávajúce nerovnosti sa prejavujú v rôznych oblastiach, ako napríklad:

• Rozdiely v odmeňovaní: Ženy stále zarábajú menej ako muži za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
• Nedostatočné zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách: Ženy sú nedostatočne zastúpené v politike, hospodárstve a iných rozhodovacích pozíciách.
• Rodové stereotypy: Rodové stereotypy stále ovplyvňujú vzdelávanie, kariérne možnosti a spoločenské očakávania žien a mužov.
• Násilie páchané na ženách: Násilie páchané na ženách je vážny problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia.

Ďalší vývoj a Lisabonská stratégia

V marci 2000 Európska Rada prijala Lisabonskú stratégiu, v rámci ktorej európsky sociálny model so svojimi rozvinutými systémami sociálnej ochrany musí byť základom transformácie do vedomostnej ekonomiky. Lisabonský summit určil strategický cieľ Únie - stať sa najdynamickejšou a najkonkurenčnejšou ekonomikou na svete, založenou na vedomostiach, schopnou trvalo udržateľného rastu s viac a s lepšími pracovnými miestami a s vyššou sociálnou súdržnosťou.

Prečítajte si tiež: O Amsterdamskej zmluve

tags: #Amsterdamská #zmluva #rodová #rovnosť