Doložka národného režimu: pilier medzinárodného obchodu

Úvod do globalizácie a Svetovej obchodnej organizácie

Pre druhú polovicu dvadsiateho storočia je charakteristický nárast globalizácie. Po skončení vojny boli zo strany verejnosti vnímané okrem iného jej príčiny, ktoré spočívali v nedostatočných medzinárodných vzťahoch a slabej spolupráci. Uvedené predstavovalo podnet pre vznik niekoľkých nadnárodných organizácií, medzi ktoré zaraďujeme i GATT, čo je predchodca Svetovej obchodnej organizácie (ďalej aj ako „WTO“). História WTO sa datuje do roku 1995. WTO predstavuje najdôležitejší a najväčší inštitucionalizovaný fundament pre vyjednávanie o regulačných mechanizmoch medzinárodného obchodu, na kontrolu dodržiavania prerokovaných pravidiel a taktiež pre riešenie sporov pri podozrení z nedodržiavania týchto pravidiel. Vďaka založeniu WTO sa vytvoril priestor pre vzájomné rokovania medzi jej členmi týkajúce sa problematiky jednotlivých obchodných dohôd ako aj záverov prijatých na ministerských konferenciách. WTO je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami. WTO poskytuje odporúčania a vyvíja snahu o bezproblémový priebeh medzinárodného obchodu.

Svetová obchodná organizácia - Inštitucionálny rámec a ciele

Svetová obchodná organizácia (WTO) predstavuje jeden z najvýznamnejších subjektov v medzinárodných ekonomických vzťahoch. WTO kreuje spoločne s Medzinárodným menovým fondom, Svetovou bankou ako aj regionálnymi organizáciami ekonomickej povahy, inštitucionálny rámec pre právnu úpravu medzinárodného obchodu a medzinárodných hospodárskych vzťahov. Spolupracuje s OSN, napriek jej pôsobnosti ako samostatnej odbornej organizácie mimo OSN. Sídlom tejto medzinárodnej organizácie je Ženeva. Zakladajúci dokument je Dohoda o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (Agreement Establishing the World Trade Organization). Česká republika sa zaraďuje medzi jej zakladajúcich členov.

Preambula Dohody o zriadení WTO uvádza ciele, medzi ktoré patrí zvyšovanie životnej úrovne, zvyšovanie výroby a obchodu s tovarom a službami, dosiahnutie plnej zamestnanosti či optimálne využívanie prírodných zdrojov v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. Za účelom uvedomenia si uvedených zámerov sa členovia WTO zhodli na zakotvení súladu svojich zákonov, nariadení ako aj administratívnych postupov so svojimi záväzkami. Principiálna je pritom nemožnosť uplatnenia výhrad, vynímajúc prípady, keď to umožňuje predmetná dohoda. Obsahom Dohody o WTO sú zásadné ustanovenia a špecifické požiadavky ako čestnosť, objektivita, spravodlivosť či transparentnosť. V rámci antidumpingových a vyrovnávacích opatreniach je povinnosťou každej krajiny, ktorá sa usiluje prijať opatrenia proti dovozu členských štátov, dodržiavať postup a absolvovať osobitnú kontrolu, tak ako je uvádzané v Dohode o antidumpingových opatreniach a Dohode o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach. Porušenie zmluvných záväzkov by bol klasifikovaný prípad, keď by príslušná vláda nedodržiavala takéto postupy, neuskutočnila by predpísanú kontrolu a neposkytla by adekvátne odôvodnenie.

Princípy činnosti WTO

Systém dohôd predstavuje široký okruh jednaní, existujú určité fundamentálne princípy prepájajúce celý systém. Tieto princípy sú viazané samotným cieľom, ku ktorému celý systém smeruje a ktorým je liberalizácia medzinárodného obchodu. Princípy a základné zásady, z ktorých vychádza činnosť WTO, boli zahrnuté už aj v General Agreement on Tarrifs and Trade (ďalej aj ako „GATT“), avšak hoci GATT môžeme označiť za predchodcu WTO, nie je správne oba pojmy stotožňovať, a predovšetkým o zreteľom na skutočnosť, že GATT predstavovala dočasnú medzinárodnú zmluvu, ktorá nikdy nebola ratifikovaná.

Štruktúra WTO a systém riešenia sporov

Štruktúra WTO zahŕňa horizontálnu i vertikálnu rovinu riadenia. Zloženie konferencie ministrov je kreované zo zástupcov každého člena WTO. Frekvencia schôdzi je stanovená na raz za dva roky. Disponuje oprávnením k výkonu všetkých funkcií WTO. Generálna rada pozostáva zo zástupcov všetkých členských štátov. V medziobdobí, medzi zasadnutiami, vykonáva právomoci Konferencie ministrov. Rada sa schádza aj ako Orgán pre riešenie sporov a Orgán pre kontrolu obchodnej politiky. Technické zabezpečovanie činnosti Organizácie, predovšetkým príprava zasadnutí Konferencie ministrov predstavuje hlavnú úlohu Sekretariátu.

Prečítajte si tiež: Vplyv národného režimu WTO

WTO disponuje samostatným systémom riešenia sporov. Jedna z viacerých jej úloh spočíva práve v riešení sporov v medzinárodných obchodných vzťahoch. Právnym základom systému riešenia sporov je Príloha č. 2 Dohody o zriadení WTO, ktorou je Dohoda o pravidlách a postupoch pri riešení sporov (Understanding on Rules and Procedures Governing the Settlement of Disputes - DSU). Pôjde najmä o spory v rámci porušovania záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v základných dohovoroch WTO. Povinnosťou členských štátov je zvoliť multilaterálne prostriedky riešenia sporov a nezvoliť si jednostranné riešenie. Už v rámci GATT existoval systém riešenia sporov, avšak až po vzniku WTO sa uvedený systém stal omnoho účinnejší ako aj extenzívnejší, čo sa týka vecnej príslušnosti. Východiskom nového mechanizmu je výraznejšie rešpektovanie časového rozvrhu ako aj stanovenie zreteľnejších etáp konania. Orgán pre riešenie sporov predstavuje hlavný orgán, ktorý disponuje právomocou riešiť spory. Fakticky ide o generálnu radu.

Obligatórne štádium pred začatím konania predstavujú konzultácie, ktoré môžu trvať do 60 dní. Princíp sa kladie pritom na pokuse konzultovať daný problém a vyriešiť ho medzi štátmi, ktorých sa týka. Pokiaľ by sa uvedená snaha nestretla s úspechom, je tu možnosť obrátiť sa na Generálneho riaditeľa s požiadavkou na mediáciu. Avšak v prípade eventuality, že výsledok konzultácii nebude úspešný, žalujúca strana disponuje oprávnením požiadať o vytvorenie panelov. Tieto panely sú kreované z troch či piatich expertov z odlišných krajín, ktoré vykonajú dokazovanie a rozhodnú na koho strane je právo. Skupinu odborníkov možno prirovnať k tribunálu. Obligatórnou povinnosťou panelu je rozhodnúť do šiestich mesiacov a tzv. panel report, ktorý predstavuje jeho nález môže byť zamietnutý výlučne jednomyseľne Orgánom pre riešenie sporov, čo sa v praxi nestáva často. Existuje možnosť proti nálezu podať odvolanie. Na samotný výkon rozhodnutia či nálezu dozerá Orgán pre riešenie sporov, ktorý v prípade eventuality neplnenia rozhodnutia zo strany štátu, disponuje oprávnením rozhodnúť o represívnych opatreniach voči predmetnému štátu. Akékoľvek postupy sú časovo ohraničené lehotami, v ktorým je nutné konať, čo priaznivo pôsobí na dĺžku sporu. Obchodné spory rozhodované v rovine WTO sú veľmi komplikované, tak mnohé z nich sa podarilo vyriešiť. V rovine systému WTO sa rozhodnutia a a nálezy panelov expertov rešpektujú aj pri ďalších podobných prípadoch. Odchýlenie sa od predošlého rozhodnutia podlieha v praxi adekvátnemu odôvodneniu. Na spomínané rozhodnutia veľmi často odkážu i rozhodcovské tribunály, ktoré konajú vo veciach súkromných obchodných transakcií.

Príklady sporov riešených v rámci WTO

US Gasoline Case (Venezuela v. USA, 1995)

Išlo o prvé riešenie obchodného sporu v rámci WTO. V roku 1995 sa Venezuela obrátila na Orgán pre riešenie sporov so sťažnosťou na USA, kde uvádzala porušenie základnej zásady WTO, ktorou je zásada národného zaobchádzania (national treatment) zo strany USA. Išlo o to, že národný zákon o ochrane ovzdušia v USA zakotvoval veľmi vysoké štandardy tzv. „čistoty benzínu“, ktoré benzín z Venezuely nespĺňal. Uvedený zákon tieto štandardy uvádzal prísnejšie voči benzínu, ktorý sa dovážal, než voči benzínu vyrobenému v USA. 29. januára 1996 bol panelom vydaný nález, v ktorom sa konštatovalo porušenie princípu national treatment zo strany USA, so zreteľom na skutočnosť, že USA aplikovali tvrdšie normy na dovážaný tovar, než na obdobný resp. rovnaký tovar, ktorý sa vyrábal v domácom štáte. V uvedenom náleze bolo taktiež uvedené, že nejde o výnimku v zmysle čl. 20 GATT. Uvedený článok totiž obsahuje výnimky pri aplikácii ustanovení Dohody o pravidlách a postupoch pri riešení sporov. Odvolací orgán potvrdil predmetný nález.

Antigua a Barbuda proti USA

Po prvýkrát boli špecifické záväzky člena WTO posudzované v prípade Antigua a Barbuda (ďalej aj ako „Antigua“) proti USA ako sťažovateľovi. Zo strany Antigui bolo namietané, že USA konali v nesúlade s listinou špecifických záväzkov ako i v rozpore so Všeobecnou dohodou o obchode so službami. Zo strany USA bolo totiž zakázané cezhraničné poskytovanie služieb, ktoré sa týkalo hazardných a stávkových hier a došlo tak k obmedzeniu medzinárodných prevodov peňazí a platieb v intenciách hazardných a stávkových hier. V uvedenom prípade bola bezpochýb umožnená aplikácia GATS (Všeobecná dohoda o obchode so službami - General Agreement on Trade in Services) so zreteľom na skutočnosť, že v prípade služieb týkajúcich sa hazardných a stávkových hier, jednoznačne ide o určitú „službu“. Jeden z problémov, ktoré rozhodcovský panel musel riešiť, bola právna povaha špecifických záväzkov, ktoré sú obsahom listiny špecifických záväzkov. Vychádzal z rozhodnutia odvolacieho orgánu v prípade ES - počítačové zariadenia. Uvedený prípad US - opatrenia týkajúce sa hazardných a stávkových hier predstavuje nesmierny prínos pre judikatúru, ktorá sa týka obchodu so službami. Ide o prvý prípad, ktorý sa zaoberal prístupom na trh a objasnil množstvo diferentných problémov, medzi ktoré zaraďujeme napríklad výklad listiny špecifických záväzkov či zakotvenie významu ustanovení týkajúcich sa národného režimu. Panel ako i odvolací orgán rozhodli v neprospech USA, čo sa môže zdať zo strany USA pomerne nespravodlivé. Avšak tento prípad je základom a východiskom pre výklad listín špecifických záväzkov členov, čo jednoznačne v budúcnosti posilní právnu istotu v multilaterálnom obchode so službami.

Čína - distribučné služby (spor s USA)

Spor, v ktorom figuruje Čína je Čína - distribučné služby, kde ide o spor s USA. Uvedený spor významne ovplyvnil čínsky trh, zahraničné investície, ako aj s tým súvisiace právne predpisy. Zo strany USA voči Číne bolo namietané porušenie záväzkov, ktoré sa predovšetkým týkali distribučných služieb v oblasti kníh, novín, periodík, audiovizuálnej techniky pre domácnosť, zvukových záznamov a filmov pre divadelné predstavenia. Predmetné námietky súviseli s prístupom na trh a národného zaobchádzania, ako aj veľkého množstva právnych predpisov Číny či výkladových dokumentov. Čína je tak z politických ako aj ideologických príčin veľmi opatrná v rámci informácií, ktoré pochádzajú z cudzích zdrojov do čínskej spoločnosti. Vstup do WTO znamenal pre Čínu záväzok v podobe povinnosti umožniť zahraničným dodávateľom služieb zapojenie sa do veľkoobchodnej a sprostredkovateľskej činnosti pomocou spoločného obchodovania s čínskymi spoločnosťami. Uvedené sa nevzťahovalo na knihy, časopisy, noviny, farmaceutické výrobky, pesticídy či hnojivá. So zámerom plnenia si záväzkov, bol Čínou prijatý všeobecne záväzný právny predpis, ktorý dostal pomenovanie Opatrenie o zahraničných investíciách v komerčnej oblasti. Predmetný právny predpis umožnil spoločnostiam so zahraničnou majetkovou účasťou umožnil podnikať vo forme maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovateľskej činnosti či franšízy. Predošlá podmienka, podľa ktorej spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou smie podnikať len spoločne s čínskou spoločnosťou bola eliminovaná ako aj geografické obmedzenia. Uvedený predpis však prebral z listiny špecifických záväzkov určité ohraničenia či obmedzenia, ktoré súviseli s prístupom na trh vo sfére distribúcie istých typov výrobkov, pričom v platnosti zostali niektoré obmedzenia súvisiace s vlastníctvom zahraničných štátnych príslušníkov. V tomto prípade USA poukazovali a namietali rozpor právnej úpravy s GATS. A to konkrétne čl. 4 predplatného na dovezené publikácie, čl. 42 nariadenia o publikáciách a čl. 2 pravidiel týkajúcich sa distribúcie publikácií, spoločne s čl. 16 pravidiel na trhu s publikáciami. Zo strany USA bolo namietané, že uvedená právna úprava spoločne so Zoznamom odvetví, v ktorých sa nepripúšťajú zahraničné investície a súborom stanovísk, predstavovala pre spoločnosti so zahraničnou majetkovou účasťou zákaz stať sa hlavným distribútorom kníh, časopisov a periodík.

Prečítajte si tiež: Význam doložky národného režimu

Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS)

Uzatvorenie Všeobecnej dohody o obchode so službami GATS (General Agreement on Trade with Services) na pôde Svetovej obchodnej organizácie WTO (resp. Dohoda GATS obsahuje ciele a použité definície, základné, ale aj špecifické povinnosti a ustanovenia, ktoré sa aplikujú pri všetkých, resp. V rámci Uruguajského kola rokovaní GATT (1986-1994) zmluvné strany GATT naštartovali prvotné rokovania o liberalizácii obchodu so službami (Všeobecná dohoda o obchode so službami GATS). Nešlo však o otváranie sektorov služieb v pravom zmysle slova, ale išlo skôr o premietnutie vtedajšieho stavu do oficiálnych listín špecifických záväzkov. Členské krajiny sa mohli rozhodnúť, ktoré služby ponúknu pre počiatočnú liberalizáciu a aké obmedzenia v prístupe na trh (otázka umožnenia a podmienok vstupu zahraničnej konkurencie na domáci trh) alebo v národnom zaobchádzaní (otázka rovnakého zaobchádzania s domácimi aj zahraničnými subjektami) si chcú dočasne ponechať. Krajina má teda možnosť zohľadniť svoje ciele a zámery pri prijímaní záväzkov. Dohoda GATS nepredpisuje množstvo, úroveň, či sektorový rozsah prijímaných záväzkov.

Spôsoby poskytovania služieb podľa GATS

1. Cezhraničné poskytovanie služieb t.j. "dodávka cez hranicu" Služby poskytované z územia jednej členskej krajiny WTO do druhej členskej krajiny (napr. bankové služby, či služby architektov uskutočňované prostredníctvom telekomunikačnej siete, či pošty). Iba služba prechádza cez hranicu, t.j.
2. Spotreba v zahraničí. Spotrebiteľ z jednej členskej krajiny sa presunie do druhej členskej krajiny, aby tam spotrebúval služby (napr.
3. Komerčná prítomnosť. Poskytovateľ služieb z jednej členskej krajiny si založí zastúpenie na území druhej členskej krajiny, včítane kúpenia/prenajatia pozemkov a budov s cieľom poskytovať služby (zakladanie právnických osôb, pobočiek, dcérskych spoločností, napr.
4. Pohyb samostatných fyzických osôb poskytujúcich služby, pohyb vnútropodnikových pracovníkov. Pohyb (a pôsobenie) samostatných, nezávislých fyzických osôb z jednej krajiny do druhej krajiny s cieľom poskytovať služby (napr.

Doložka najvyšších výhod a doložka národného režimu v GATS

Doložka najvyšších výhod znamená, že daná členská krajina je povinná zaobchádzať zo zahraničnými poskytovateľmi služieb z jednej členskej krajiny WTO nie menej priaznivo, ako zaobchádza z poskytovateľom služieb z akejkoľvek inej krajiny. Odchýlka od tohto princípu je možná výlučne v rámci listiny MFN výnimiek. Existujúce výnimky nemajú byť v platnosti viac ako 10 rokov, pričom opodstatnenosť ich trvania sa preveruje.

Doložka národného režimu (tzv. Prístup na trh znamená, že daná členská krajina je povinná otvoriť domáci trh zahraničnej konkurencii minimálne do takej miery, do akej sa zaviazala v svojej listine špecifických záväzkov. Vďaka vzájomnému prijímaniu záväzkov (princíp doložky najvyšších výhod a doložky národného režimu) je možné podporiť rozvoj multilaterálneho obchodného systému formou odstraňovania diskriminačných obchodných prekážok. Členská krajina WTO je povinná umožniť iným členským krajinám vstup na domáci trh a národné zaobchádzanie iba v prípade, ak sa k tomu výslovne zaviazala v rámci svojej listiny špecifických záväzkov. Ak sa krajina zaviazala k otvoreniu konkrétneho sektora, je povinná umožniť nediskriminačný prístup zahraničnej konkurencie na domáci trh podľa miery svojho záväzku. Ak sa krajina nezaviazala k otvoreniu daného sektora, je otázka otvorenia daného sektora výlučne v rukách danej krajiny. Listiny špecifických záväzkov automaticky neodrážajú plne skutočný stav otvorenosti danej krajiny, ale iba odrážajú záväzky, ku ktorým sa daná krajina oficiálne zaviazala, t.j. Člen WTO je povinný povoliť tok kapitálu plynúci z poskytnutia týchto služieb a nesmie diskriminovať zahraničných poskytovateľov služieb napr.

Štruktúra listín špecifických záväzkov

Listiny špecifických záväzkov sú rozdelené na horizontálnu (všeobecnú) a špecifickú časť (jednotlivé sektory služieb). Horizontálna časť sa týka opatrení, ktoré ovplyvňujú poskytovanie všetkých druhov služieb (získavanie nehnuteľností, rámcové pravidlá pre pohyb fyzických osôb poskytujúcich služby, zdaňovanie, subvencie, …). Špecifická časť je rozdelená do 12 sektorov služieb podľa klasifikácie OSN, tzv. profesionálne služby (napr. Počas Uruguajské kola GATT sa členské krajiny dohodli, že budú pokračovať v liberalizácii vybraných sektorov služieb (základné telekomunikácie, finančné služby, námorná preprava). Táto liberalizácia umožnila výraznejšie otvorenie krajín v daných sektoroch. Najväčší pokrok sa dosiahol v oblasti finančných služieb a základných telekomunikácií, pričom čiastočný pokrok sa dosiahol v oblasti pohybu osôb poskytujúcich služby. Na podnet Ministerskej konferencie v Seattli v roku 1999 a v nadväznosti na záväzok prijatý počas Uruguajského kola GATT sa 1.1.2000 začali rokovania o ďalšej výraznej liberalizácii širokého spektra služieb, pričom práve tieto rokovania predstavujú najsľubnejšie sa vyvíjajúcu oblasť. Členské krajiny začali ostatným členským krajinám predkladať návrhy na liberalizáciu jednotlivých sektorov služieb, pričom bolo podaných viac ako 150 liberalizačných návrhov. 9.-13.11.2001 IV. Konferencia v Dohe bola úspešná, nakoľko krajiny prijali ministerskú deklaráciu, ktorou sa zaviazali pokračovať v procese reforiem a liberalizácie. Rokovania v oblasti služieb boli označené za najsľubnejšie sa vyvíjajúcu oblasť, nakoľko už dávno pred IV. Ministerskou konferenciou boli dohodnuté ciele, rozsah a zameranie ďalších negociácií. Členské krajiny mali právo predložiť do 30.6.2002 voči inej konkrétnej členskej krajine WTO svoje žiadosti o liberalizáciu konkrétnych sektorov služieb. Napriek stanoveniu dátumu je však možné podávať liberalizačné žiadosti aj v neskoršom období. Do 31.3.2003 by mali členské krajiny WTO predložiť počiatočnú ponuku svojej novej verzie listín špecifických záväzkov, ktorá by odrážala priebeh bilaterálnych rokovaní uskutočnených po 30.

Európska akciová spoločnosť (SE)

Právny rámec a vznik SE

Návrhom zákona o ES sa vykonávajú ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. jednotlivých členských štátov. e nariadenie sa stane súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (tzn. od 1. mája 2004). činnosťa aj pre súčasné členské štáty a od 8.10.2004, tento dátum účinnosti sa vzťahuje aj na Slovenskú republiku. konu k tomuto nariadeniu, ktorý by umožnil priamu aplikáciu nariadení a na území Slovenskej republiky, musí byť ukončený najneskôr k tomuto dátumu. vneho procesu a potreby splnenia si tohto záväzku predkladá ministerstvo spravodlivosti tento návrh zákona v súčasnosti. Ďalej upraviť spôsobom odlišným od nariadenia, alebo v prípadoch, keď sa nariadenie priamo odvoláva na národné právo členského štátu a predpokladá prijatie tzv. predstavuje práve takúto doplnkovú právnu úpravu k nariadeniu. SE sa spravuje ustanoveniami smernice 2001/86/ES, pri ktorej je lehota na transpozíciu zhodná s dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia. ase ako sa predkladá návrh tohto zákona. Gestorom tejto smernice je Ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí SR, ktoré pripravuje návrh zákona vykonávajúci jej transpozíciu. ce podľa slovenského práva. uhu spoločnosti navrhovateľ pristúpil k vypracovaniu samostatného návrhu zákona, ktorý v náväznosti na ostatné pramene upravujúce SE komplexne rieši jej postavenie. nasledovné, ktorá sa zapisuje do obchodného registra v členskom štáte svojho sídla. maz sa povinne zverejňujú v úradnom vestníku Európskej únie. Jej kapitál sa delí na akcie. Základné imanie musí byť najmenej 120 000,- EUR. va obchodných spoločností. o najviac približovalo ústretiu riadenia spoločnosti, t.j. jej faktickému sídlu (čl. te registrácie musela zaniknúť a nanovo sa založiť a vzniknúť v inom členskom štáte. niku a likvidácie. primerane zabezpečená. lenskými štátmi je žiadosť na obmedzenie prekážok podnikania na jednotnom vnútornom trhu Európskeho spoločenstva. asnosti v legislatívnom procese. Vzhľadom na dĺžku prác na tejto smernici však bolo uvedené oprávnenie pre SE stanovené priamo v nariadení.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

SE sa považuje na území Slovenskej republiky za podnikateľa v zmysle Obchodného zákonníka. postavenie ako slovenské obchodné spoločnosti. Z hľadiska charakteristických znakov sa SE najviac zhoduje s klasickou akciovou spoločnosťou založenou podľa slovenského práva. akciovej spoločnosti. Nariadenie upravuje štyri rôzne spôsoby vzniku európskej spoločnosti. a svoje sídla v aspoň dvoch členských štátoch. Druhý spôsob predpokladá založenie SE v podobe holdingu aspoň dvoma spoločnosťami z rôznych členských štátov. alej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. Ďalej je možné SE založiť ako dcérsku spoločnosť obchodných spoločností vykonávajúcich podnikanie, resp. dcérsku spoločnosť v inom štáte ako v tom, kde má svoje registrované sídlo. ry riadenia.

#

tags: #doložka #národného #režimu #definícia