Právna zodpovednosť za náklad: Komplexný pohľad

Úvod

Právna zodpovednosť za náklad je komplexná téma, ktorá sa dotýka rôznych oblastí práva, vrátane pracovného, občianskeho a obchodného práva. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, pričom sa zameriava na rôzne aspekty zodpovednosti za škodu, od všeobecných princípov až po špecifické situácie a možnosti limitácie náhrady škody. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o tejto dôležitej oblasti práva.

Pracovnoprávna zodpovednosť

Vznik zodpovednosti

Pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca alebo zamestnávateľa, prípadne spoluzodpovednosť oboch strán, vzniká len za škodu pri výkone práce alebo v súvislosti s ňou. Výkonom práce je plnenie pracovných úloh na pracovisku, na pracovnej ceste, účasť na vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie zamestnanca.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečovať také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné povinnosti bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Úlohou zamestnávateľov je posudzovať riziko poškodenia zdravia pri práci z hľadiska možností jeho vzniku i prípadných následkov, a to najmä u osobitných skupín zamestnancov (tehotné ženy, matky po pôrode do konca deviateho mesiaca, dojčiace ženy, mladiství, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou). Zamestnanci musia byť zaraďovaní na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav. Zamestnávatelia sú povinní pravidelne hodnotiť riziká nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a na základe toho vypracovať zoznamy poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Osobné ochranné pracovné prostriedky sa poskytujú zamestnancom bezplatne. Zamestnávateľ zabezpečuje na svoje náklady ich opravy, pranie, čistenie a pod.

Za účelom predchádzania škody na majetku zamestnancov je zamestnávateľ povinný zaistiť bezpečnú úschovu osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania (t. j. uzamykateľné kancelárie, skrine, skrinky), vrátane úschovy obvyklých dopravných prostriedkov, ktoré používajú zamestnanci na cestu do zamestnania a späť. Za obvyklý dopravný prostriedok sa zásadne nepovažuje motorové vozidlo. Na druhej strane je zamestnávateľ oprávnený na ochranu svojho majetku vykonávať v nevyhnutnom rozsahu kontrolu vecí, ktoré zamestnanci vnášajú alebo odnášajú zo svojho pracoviska alebo z objektu zamestnávateľa. Kontrolou sa rozumejú aj osobné prehliadky zamestnancov. Osobné prehliadky môžu vykonávať aj zamestnanci bezpečnostných služieb, ktorí vykonávajú ochranu majetku zamestnávateľa na základe zmluvy medzi zamestnávateľom a príslušnou bezpečnostnou organizáciou.

Povinnosti zamestnanca

Prevenčná povinnosť zamestnancov predchádzať škodám spočíva v tom, že každý zamestnanec si musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo majetku ani k neoprávnenému majetkovému prospechu. Ak hrozí škoda, je zamestnanec povinný upozorniť na ňu vedúceho zamestnanca. Zamestnanec sám je povinný zakročiť, ak je neodkladne potrebný zákrok na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi. Nemusí tak urobiť vtedy, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť (napr. Nesplnenie povinnosti oznámiť hroziacu škodu alebo zakročiť sa vždy posudzuje individuálne vzhľadom na konkrétny prípad. Zohľadňuje sa pritom vzdelanie zamestnanca, jeho schopnosti, prípadne kvalifikácia. Ak totiž zamestnanec vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo ak nezakročí, hoci by sa mohlo zabrániť hroziacej škode, môže zamestnávateľ požadovať od neho podiel na vzniknutej škode tak, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak škodu nemožno uhradiť inak. Keď zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť túto skutočnosť svojmu nadriadenému. Ak sa dôvodne domnieva, že výkonom práce bezprostredne a vážne ohrozuje život alebo zdravie, môže odmietnuť takúto prácu vykonávať.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

Všeobecná a osobitná zodpovednosť

Pri všeobecnej zodpovednosti sa predpokladá nevina (prezumpcia neviny) zamestnanca a zamestnávateľ musí dokazovať jeho zavinenie. Pri osobitnej zodpovednosti sa predpokladá zavinenie zamestnanca a ak sa zamestnanec chce zbaviť úplne alebo sčasti zodpovednosti, musí sám preukazovať, že škodu nezavinil, že schodok alebo strata zvereného predmetu vznikli celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (napr. ak zamestnávateľ nezabezpečil podmienky pre ochranu zverených predmetov alebo nezabezpečil, aby so zvereným predmetom narábal len sám zamestnanec a aby ho mohol odkladať do uzamykateľnej skrine, resp. miestnosti).

Výška náhrady škody

Pri všeobecnej zodpovednosti je výška náhrady škody závislá od miery zavinenia zamestnanca. Zamestnávateľ nemusí žiadať od zamestnanca náhradu škody. Ak ju však žiada, je zamestnanec zodpovedajúci za škodu povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia, t. j. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom (t. j. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie, a to úmysel alebo nedbanlivosť.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Zamestnávateľ zadržal zamestnancovi celú mzdu za účelom náhrady škody v prípade, kedy bolo zjavné, že zamestnanec vzal určitý materiál. Škoda ešte nebola ani prerokovaná so zamestnancom. Napriek tomu, že došlo ku škode spôsobenej zrejme úmyselne zo strany zamestnanca, zamestnávateľ nemal právo uspokojiť svoj nárok na náhradu škody uvedeným spôsobom. Zákonník práce v § 131 vymenúva konkrétne prípady, kedy môže zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy. Zamestnávateľ by mohol zrážkou zo mzdy uspokojiť svoj nárok na náhradu škody len v tom prípade, ak by išlo o výkon rozhodnutia nariadený súdom alebo ak by bol zamestnanec uznal škodu a uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o zrážkach zo mzdy. Avšak ani v týchto prípadoch nie je možné zrážkami zo mzdy postihnúť celú mzdu, ale len čiastku určenú nariadením vlády SR č. 89/1997 Z. z.

• Príklad 2: Počas dovolenky riaditeľa ukradli vo firme tržbu (okolo 50 000 Sk). Zástupca riaditeľa ohlásil krádež na polícii. Šetrenie ukázalo, že peniaze boli v čase krádeže bez dozoru, čo zlodej využil. Zamestnanec pokladne bol v momente krádeže v inej miestnosti. Riaditeľ kládol zamestnancovi pokladne značnú časť viny, pretože svojou nezodpovednosťou, tým, že peniaze nechal bez dozoru a ani ich nezabezpečil proti krádeži, vlastne dopomohol ku krádeži. Rozhodol sa, že bude zamestnanca sankcionovať. Nebol si však istý, či môže voči tomuto zamestnancovi uplatniť náhradu škody, v akej výške a akým spôsobom. V uvedenom prípade vznikla škoda z nedbanlivosti zamestnanca, ktorý nechal peniaze bez dozoru. Náhrada škody v tomto prípade môže dosiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak zamestnávateľ považoval nedbanlivosť zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny pri nakladaní s peniazmi firmy, môže sa rozhodnúť, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny s následnou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.

• Príklad 3: Zamestnanec - Jozef Botto, spôsobil dňa 13. februára 2003 zamestnávateľovi - špedičnej firme, škodu z nedbanlivosti, keď pri sťahovaní klienta vynášal starožitné hodiny do jeho nového bytu, pošmykol sa a pri páde hodiny rozbil. Klient predložil doklad o zakúpení hodín na čiastku 50 000 Sk a žiadal jej úhradu. Zamestnávateľ zaplatil klientovi uvedenú sumu a uplatnil náhradu škody voči zamestnancovi. Vzhľadom na to, že išlo o škodu z nedbanlivosti, menovaný zamestnanec bol povinný uhradiť škodu len do výšky trojnásobku svojho zárobku, ktorý predstavuje 36 000 Sk. Jozef Botto uznal svoju povinnosť nahradiť škodu a zaviazal sa, že škodu uhradí splátkami vo výške 5 000 Sk/mes. priamo do pokladnice zamestnávateľa.

  Prečítajte si tiež: Ako inflačná doložka chráni vaše financie

Dohoda o náhrade škody

Ak zamestnanec chce uznať záväzok nahradiť škodu v určenej výške a dohodnúť si spôsob úhrady, je zamestnávateľ povinný uzavrieť takúto dohodu písomne, inak je dohoda neplatná.

Obmedzenie výšky náhrady škody

Obmedzenie výšky náhrady škody trojnásobkom priemerného mesačného zárobku neplatí, ak bola škoda spôsobená v opitosti, ktorú si sám privodil, alebo po použití iných omamných alebo psychotropných prostriedkov. Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu z nedbanlivosti vyrobením nepodarku (chybného výrobku), je povinný na žiadosť zamestnávateľa nahradiť náklady vynaložené na materiál a mzdy, prípadne na potrebné opravy nepodarku aj stroja, ak ho pri výrobe nepodarku poškodil, a to až do sumy rovnajúcej sa polovici jeho priemerného mesačného zárobku. Túto povinnosť zamestnanec nemá, ak oznámil zamestnávateľovi závadu a tento mu neuložil povinnosť zastaviť prácu. Ak mal na škode podiel aj zamestnávateľ, uhrádza zamestnanec len pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti

Predpokladom osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa uzaviera písomne, inak je neplatná. Možno ju uzavrieť osobitne, ale môže byť aj súčasťou pracovnej zmluvy, prípadne dohody o zmene pracovnej zmluvy.

Obsah dohody o hmotnej zodpovednosti

V dohode o hmotnej zodpovednosti musia byť presne vymedzené hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti môžu byť len predmety obehu a obratu, ktoré sa dajú vyúčtovať. Sú to najmä peniaze, ceniny, tovar obehu alebo obratu, napríklad tovar určený na predaj, na skladovanie, na prepravu, pohonné látky a bloky alebo poukážky na ne, návratné obaly, stravné lístky, cestovné lístky, poštovné známky, kolky atď. Aby mohol s týmito predmetmi zodpovedný zamestnanec bez rizika nakladať, musí mať k tomu vytvorené predpoklady. Ak je predmetom hmotnej zodpovednosti napríklad tovar na sklade, musí byť zabezpečené, aby mal do skladu prístup len on, prípadne len tie osoby, ktoré majú spoločnú hmotnú zodpovednosť. Podmienky hmotnej zodpovednosti sú splnené aj vtedy, ak predmety zamestnanec nemá stále pri sebe, ale sú zabezpečené proti zásahu inej osoby. Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti nemôžu byť hodnoty neurčené na obeh a obrat, ani také, s ktorými nemá zamestnanec možnosť len sám nakladať. Predmetom dohody nemôžu byť podnikové alebo referentské vozidlá, drobný hmotný majetok, inventár, vybavenie kancelárií, zariadenie prevádzky, ani napríklad príbory, prestieradlá, palivá na kúrenie, budovy atď.

Zodpovednosť za schodok

Ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za peniaze, ceniny, tovar obehu alebo obratu, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok - pri inventúre, pri vyúčtovaní napr. Schodkom nie je škoda spôsobená poškodením alebo zničením predmetu. Ak zamestnanec svojím konaním porušil povinnosť týkajúcu sa uskladnenia tovaru, nejde o hmotnú, ale len všeobecnú zodpovednosť. Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil. Skutočnosť, že predmety hmotnej zodpovednosti boli ukradnuté tretími osobami, nezbavuje zamestnanca automaticky zodpovednosti.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o osvedčovacej doložke na splnomocnenie

Zánik dohody o hmotnej zodpovednosti

Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti je jednostranný právny úkon účinný odo dňa oznámenia zamestnávateľovi. Zákon predpokladá písomnú formu, ale nie je neplatné ani ústne oznámenie o odstúpení. Okrem uvedených prípadov je možné, aby sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodol na skončení dohody o hmotnej zodpovednosti. Ak na tom istom pracovisku pracujú viacerí zamestnanci a hospodária spoločne, je možné uzatvoriť s nimi spoločnú hmotnú zodpovednosť, a to buď spoločne jednu dohodu, alebo viacero individuálnych dohôd, ale s klauzulou o spoločnej zodpovednosti. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca.

Inventarizácia

Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru sa musí vykonať inventarizácia. Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok, je povinný nahradiť schodok v plnej sume. Ak nie je schopný škodu uhradiť hneď, môžu sa dohodnúť na splátkach. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vôbec alebo v určitej časti nezavinil - napríklad keď preukáže, že sa niekto vlámal do skladu.

Príklad z praxe

Zamestnankyňa - Eva Žitná, pracuje ako referentka na ekonomickom oddelení, kde má okrem iného na starosti nákup a vydávanie stravných lístkov zamestnancom. Uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti za ceniny, ktorými sú stravné lístky. V januári 2005 odovzdala zamestnankyni - Márii Veľkej, stravné lístky, a to aj pre jej dve dcéry, ktoré pracujú u toho istého zamestnávateľa. Referentka neskôr zistila, že Mária Veľká neodovzdala stravné lístky svojim dcéram, ktoré sa od nej domáhali stravn…

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu

Všeobecná úprava

Novelou Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá vstupuje do účinnosti od 1. júla, došlo k výrazným zmenám v úprave jednak všeobecnej, jednak osobitnej zodpovednosti za vady. Všeobecnú zodpovednosť za vady nájdeme upravenú v rozmedzí ustanovení § 499 až § 510 OZ. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na všetky druhy zmlúv uzatváraných podľa OZ, na základe ktorých sa prenecháva vec za určitú odplatu (teda nielen na tie, ktorých cieľom je prevod vlastníckeho práva, ale aj na nájomnú zmluvu či zmluvu o oprave a úprave veci). Podotýkame, že niektoré konkrétne zmluvné typy majú svoju vlastnú úpravu zodpovednosti za vady, ktorá má prednosť pred úpravou všeobecnou - hovoríme tu o osobitnej zodpovednosti za vady.

Povinnosť upozorniť na vady

V rámci úpravy všeobecnej zodpovednosti za vady sa zavádza nové pravidlo, ktoré spočíva v povinnosti scudziteľa (osoba, ktorá sa „zbavuje“ veci za odplatu, či už predajom, alebo jej prenechaním do dočasného užívania) upozorniť nadobúdateľa veci na všetky jej vady, ktoré sú mu známe, ešte pred uzavretím samotnej zmluvy. Pripomíname, že do 30. 6. platilo toto pravidlo len pri kúpnej zmluve (§ 596 OZ); po novom však ide o generálnu povinnosť každého scudziteľa (teda nie len predávajúceho) a nájdeme ju obsiahnutú v § 501 ods.

Obchodná záruka

Do § 503 ods. 3 OZ sa pridávajú nové náležitosti obchodnej záruky, ktoré sa doposiaľ vzťahovali len na spotrebiteľskú záruku.

Vytknutie vád

Podľa § 505 ods. 1 bolo možné vytknúť vady do šiestich mesiacov odo dňa ich zistenia, najneskôr však do uplynutia záručnej doby. Novelou sa však zavádza možnosť účastníkov dohodnúť sa, že vady bude možné vytknúť aj v inej lehote, než stanovuje zákon. Zároveň sa pridáva nové ustanovenie § 505 ods. 2, podľa ktorého sa čas od vytknutia vady až do vykonania opravy do záručnej doby nepočíta.

Nároky z vád

Podľa ods. 1 ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, môže nadobúdateľ požadovať jej bezplatné odstránenie. Scudziteľ je v takom prípade povinný vadu odstrániť v primeranej lehote, t. j. v najkratšom čase potrebnom na posúdenie vady a na opravu či výmenu veci so zreteľom na jej povahu a na závažnosť vady. Pri neodstrániteľnej vade, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať ako vec bezvadná, má nadobúdateľ právo od zmluvy odstúpiť. Novelou sa dopĺňa, že toto právo má nadobúdateľ aj vtedy, ak ide síce o vadu odstrániteľnú, no vada sa vyskytla po oprave veci a takisto vtedy, keď pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať (§ 507 ods. 2 OZ). Nadobúdateľ má právo na primeranú zľavu z ceny vtedy, ak vec trpí neodstrániteľnou vadou, no tá nebráni jej riadnemu užívaniu (§ 507 ods. 3 OZ). Novela dáva nadobúdateľovi možnosť odstúpiť od zmluvy aj v prípade, ak ho scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec má určité vlastnosti (najmä vlastnosti vyžiadané nadobúdateľom), alebo že vec netrpí žiadnymi vadami a toto ubezpečenie sa ukázalo byť nepravdivým (§ 507 ods.

Premlčacia doba

Vyššie popísané nároky zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol (reklamoval) vady u scudziteľa (§ 508 ods. 1 OZ). Novelou sa však stanovuje, že v niektorých špeciálnych prípadoch nie je reklamácia vady potrebná na to, aby si mohol nadobúdateľ uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady na súde (ide napr. o spotrebiteľské zmluvy s digitálnym plnením). V takých prípadoch plynie premlčacia doba už odo dňa vadného plnenia. Vzhľadom na špecifiká nepretržitého plnenia (napr. pri dodávaní digitálnej služby počas určitého obdobia) je rozhodujúcim momentom deň prejavenia vady a premlčacia doba tak neuplynie skôr, než za dva mesiace po skončení s plnením (§ 508 ods.

Zodpovednosť za digitálne plnenie

V nadväznosti na úplne novú a originálnu úpravu zmlúv, ktorých predmetom je tzv. digitálne plnenie (napr. poskytovanie digitálnej služby po určitú nepretržitú dobu), sa stanovuje, že predávajúci zodpovedá za každú vadu digitálneho plnenia, ktorá sa prejaví kedykoľvek počas dohodnutej doby plnenia, najmenej však počas celých dvoch rokov od prvého dodania digitálneho obsahu či poskytnutia digitálnej služby (§ 619 ods. 2 OZ). Ide tu o výnimku zo zákonnej záručnej doby, ktorá je pri spotrebiteľských kúpnych zmluvách štandardne dvojročná a plynie odo dňa dodania veci. V § 619 ods. 4 OZ sa zavádza nové ustanovenie o zodpovednosti predávajúceho za vadu, ktorá bola spôsobená nesprávnou montážou alebo inštaláciou veci. Dané ustanovenie sa vzťahuje aj na digitálny obsah či digitálne služby. Osobitne sa rieši situácia, ak na veci s digitálnymi prvkami vznikne vada v dôsledku nenainštalovania aktualizácie. § 619 ods.

Dôkazné bremeno

Pre ľahšie vyvodenie zodpovednosti za vady sa do OZ vkladá ustanovenie o dôkaznom bremene, ktoré hovorí, že pri vade, ktorá sa prejaví v priebehu plynutia záručnej doby (§ 619 ods. 1 až 3 OZ), sa uplatní vyvrátiteľná domnienka, že táto vada existovala už v čase dodania veci. Kupujúci je tak povinný preukázať len nesúlad veci so všeobecnými (§ 617 OZ) alebo dohodnutými (§ 616 OZ) požiadavkami, nemusí preukazovať, že daný nesúlad existoval už v čase dodania veci. Domnienka však môže byť vyvrátená, ak sa preukáže, že nesúlad v čase dodania neexistoval alebo ak je domnienka nezlučiteľná s povahou veci alebo vady (napr. právo od zmluvy odstúpiť. Kupujúci však musí najskôr vady reklamovať u predajcu, a to do dvoch mesiacov, odkedy sa o nich dozvedel, najneskôr však do uplynutia záručnej doby. Bezodkladne po reklamácii je predávajúci povinný vystaviť kupujúcemu písomné potvrdenie o vytknutí vady, v ktorom zároveň uvedie lehotu, v ktorej vadu odstráni. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako 30 dní; predĺžiť ju možno len z objektívnych dôvodov, ktoré predávajúci nemôže ovplyvniť (§ 622 ods. 3 OZ). V zmysle dôvodovej správy „Ak predávajúci urobí vyhlásenie alebo je z okolností zrejmé, že neodstráni vadu v primeranej lehote alebo bez spôsobenia závažných ťažkostí kupujúcemu, má kupujúci právo namiesto opravy alebo výmeny veci žiadať zľavu z ceny alebo odstúpiť od zmluvy v zmysle bližšej úpravy v § 624 Občianskeho zákonníka v znení návrhu zákona. Nedodržanie lehoty oznámenej kupujúcemu podľa § 622 ods.

Odopretie zaplatenia ceny

Na ochranu spotrebiteľa, ktorý sa domnieva, že mu bola predaná vadná vec, sa do OZ pridáva ustanovenie oprávňujúce kupujúceho odoprieť zaplatiť predávajúcemu cenu alebo jej časť, kým si predávajúci nesplní povinnosti vyplývajúce z jeho zodpovednosti za vady. Akonáhle tak urobí, kupujúci mu cenu bez zbytočného odkladu zaplatí (§ 621 ods.

Právo na výmenu alebo opravu veci

V zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: „Kupujúci má právo zvoliť si odstránenie vady výmenou veci alebo opravou veci. Ak si kupujúci uplatní u predávajúceho nárok zo zodpovednosti za vady spočívajúci v oprave veci, od účinnosti novely OZ má predávajúci právo odmietnuť vadu odstrániť, ak oprava ani výmena veci nie sú možné alebo ak by si vyžadovali neprimerané náklady (§ 623 ods. 2 OZ).

Povinnosť prevziať si vec po oprave

Zavádza sa tiež nová povinnosť kupujúceho prevziať si od predávajúceho vec, ktorú mu odovzdal na opravu či výmenu, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy ju po oprave alebo výmene mal prevziať. V opačnom prípade môže predávajúci neprevzatú vec predať (§ 623 ods. 5 OZ). V zmysle dôvodovej správy „Ustanovenia uvedeného paragrafu upravujú právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy. Predmetné prostriedky nápravy predstavujú sekundárne prostriedky nápravy, na ktoré má kupujúci v prípade vady právo. Výnimkou sú situácie odôvodňujúce okamžitý nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpenie od zmluvy, ako napríklad vadnosť veci tak závažnej povahy, že v dôsledku nej kupujúci nemôže vec užívať bežným spôsobom a nemožno od neho očakávať, že bude mať dôveru v opravu alebo výmenu veci. V prípade zanedbateľnej vady kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy. Keďže odstúpenie od zmluvy predstavuje najvýraznejší zásah do vzájomných práv a povinností zmluvných strán, cieľom je vyhnúť sa odstúpeniu od zmluvy v takýchto prípadoch, kedy sa dôraz kladie na opravu, výmenu, respektíve zľavu z kúpnej ceny ako sekundárny nárok nápravy. Kupujúci takisto nemôže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa sám pričinil na vzniku vady.

Zľava z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy

Ako vyplýva aj z textu vyššie, zľava z kúpnej ceny a odstúpenie od zmluvy predstavujú až sekundárne prostriedky nápravy vád. Vzhľadom na to, že odstúpenie od zmluvy je najvýraznejším zásahom do vzájomných práv a povinností zmluvných strán, preferuje sa oprava, výmena, resp. zľava z kúpnej ceny. Kupujúci však nemôže od zmluvy odstúpiť kvôli zanedbateľnej vade. Toto právo mu nepatrí ani vtedy, ak sa na vzniku vady sám pričinil. V oboch prípadoch znáša dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach predávajúci. Veľkým prínosom novely je aj to, že podrobne popisuje konkrétne účinky odstúpenia od zmluvy (§ 624 ods. 6 až 9 OZ). Kupujúcemu vzniká povinnosť vrátiť vec predávajúcemu na náklady predávajúceho. Ak ide o vec, ktorá vyžadovala inštaláciu, predávajúci zabezpečí jej odstránenie. Predávajúci je zas povinný vrátiť kupujúcemu kúpnu cenu, a to najneskôr do 14 dní odo dňa vrátenia veci predávajúcemu, resp. po preukázaní, že mu kupujúci vec zaslal (podľa toho, ktorý okamih nastane skôr). Predávajúci vráti cenu rovnakým spôsobom, aký použil kupujúci pri zaplatení (to isté platí aj pri zľave z kúpnej ceny).

Spotrebiteľská záruka

V neposlednom rade sa novelou zavádza aj inštitút tzv. spotrebiteľskej záruky (§ 626 OZ), ktorý spočíva v možnosti výrobcu alebo predávajúceho poskytnúť kupujúcemu - spotrebiteľovi záruku nad rámec práv vyplývajúcich mu zo zodpovednosti za vady. Podmienky tejto záruky sú vymedzené v záručnom liste alebo v súvisiacej reklame.

Zodpovednosť v obchodnom práve

Predpoklady vzniku zodpovednosti

Vo všeobecnosti pri obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu platí, že na jej vznik musia byť splnené nasledovné predpoklady, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou (kauzálny nexus). Obchodnoprávne záväzkové vzťahy sú špecifické tým, že sa pri nich na rozdiel od občianskoprávnych záväzkových vzťahoch uplatňuje objektívna zodpovednosť t. j.

#

tags: #právna #zodpovednosť #za #náklad