Nový Istropolis: Transformácia Trnavského Mýta a Budúcnosť Kultúry v Bratislave

Bratislava-Nové Mesto prechádza dynamickým rozvojom, spájajúc históriu s moderným životným štýlom. Táto mestská časť, ležiaca v severovýchodnej časti Bratislavy, je známa svojím pestrým urbanizmom - od tradičných obytných zón cez moderné obytné komplexy až po priemyselné a administratívne areály. Po zbúraní Domu odborov na Trnavskom mýte sa pozornosť verejnosti sústreďuje na projekt Nový Istropolis a jeho prínos pre kultúrny život v Bratislave.

Bratislava potrebuje modernú kultúrnu sálu

Bratislave dlhodobo chýba multifunkčná hala na kultúrne podujatia a koncerty stredného formátu. Tento problém prehĺbila aj strata PKO. Súčasné priestory nie sú určené na produkciu kultúrnych podujatí, chýba v nich technická vybavenosť a je nutné ich zakaždým upravovať a dimenzovať, čo neúmerne navyšuje náklady. Mesto si tento problém uvedomovalo už dlhšie. Organizátori kultúrno-spoločenských podujatí nemali o prenájom starých priestorov záujem, o čom svedčí ich využiteľnosť sotva na 10% ešte pred pandémiou. Statický typ divadelného sedenia Veľkej sály navyše vyhovoval len istému typu podujatí, nehovoriac o zastaralom technickom vybavení, nevyhovujúcom zázemí a logistike.

Vízia Nového Istropolisu: Kultúrny stánok špičkovej kvality

Projekt Nový Istropolis má ambíciu premeniť súčasný Dom odborov na bratislavskom Trnavskom mýte na moderný kultúrny stánok špičkovej kvality. Po viac ako štvorročných prípravách si prvé podujatia v novej, multifunkčnej sále budú môcť Bratislavčania užiť už o 4 roky.

Developer Immocap sľubuje, že plánuje odkaz Istropolisu nielen zachovať, ale aj povýšiť - spojením pôvodných prvkov a lepšej funkčnosti.

Architektonické riešenie a multifunkčnosť

Halu, ako aj zvyšok projektu navrhli zahraničné architektonické ateliéry KCAP a Cityförster. „Vajíčkový tvar haly je sám osebe unikátny. Existuje viac oválnych alebo okrúhlych kultúrnych priestorov, ale nie takýchto. Navrhli sme ho spolu so štúdiom Charcoal Blue, ktoré sa špecializuje na navrhovanie koncertných hál. Jednak je tvar akusticky zaujímavý, jednak je veľmi ľahké reorganizovať interiér podľa potrieb podujatia,“ povedal na margo aktuálneho riešenia Jeroen Dircx z ateliéru KCAP. Autori hlavnej sály v Novom Istropolise sa inšpirovali Royal Albert Hall. Hoci sály ako Royal Albert Hall sa už dnes nestavajú, Nový Istropolis čerpal práve z toho, čo ju robí výnimočnou - oválny pôdorys, ktorý vtiahne diváka priamo do deja, no ktorý je zároveň náročnejší na požiadavky flexibility či multifunkčnosti. Autori z holandského štúdia KCAP, z nemeckého štúdia Cityforster a britského expertného štúdia Charcoalblue sa s tým šikovne vysporiadali a adaptovateľnosť pre potreby rozmanitých udalostí zabezpečia modulárne časti. Vertikálne akustické steny v prípade potreby rozčlenia priestor na tri samostatné fóra - dve na prízemí a jedno na balkóne.

Prečítajte si tiež: 50 rokov a odborová odmena

Kapacita a variabilita priestorov

Nová hala, ktorá tu vznikne, by mala byť dominantou projektu Istropolis. S kapacitou 3-tisíc ľudí sa počíta v prípade, že ide o podujatie na státie s pódiom umiestneným v bočnej časti haly. Je navrhnutá ako takzvaný whitebox, čo v praxi znamená, že je možné pri rôznych typoch podujatí umiestniť pódium podľa potreby, prípadne ho úplne odstrániť. Parametre novej sály budú dovoľovať aj organizáciu konferencie s počtom až 3000 ľudí alebo v prípade centrálne umiestneného pódia s počtom 2 240 ľudí. Klasický koncert si tu bude môcť vychutnať 2 017 návštevníkov a popový či rockový koncert dokonca viac ako 5000 fanúšikov. Variabilita sály umožní takmer všetky typy verejných produkcií.

"Účelom novovznikajúceho priestoru je spájať ľudí, zdieľať podujatia alebo vytvárať nové zážitky.

Podpora kultúry a spoločenského života

Podľa Immocapu môže nová kultúrno-spoločenská hala hostiť rôzne podujatia od rockových koncertov cez plesy, tanečné bály, televízne produkcie, výstavy, kongresy, sympóziá, firemné podujatia až po športové podujatia v interiéri a v exteriéroch Istropolisu.

Dostupnosť a parkovanie

Z hľadiska lokality organizátori uviedli ako mimoriadne dôležitú otázku dostupnosti autom a riešenie parkovania i dostupnosť prostredníctvom MHD. Istropolis má strategickú polohu s dobrou dostupnosťou MHD a mal by disponovať dostatočným počtom parkovacích miest.

Inšpirácia zo zahraničia

Ako dobrý príklad zo zahraničia, ako by mohla nová bratislavská hala vyzerať, organizátori vybrali Fórum Karlín Praha a v prípade kultúrnych podujatí aj Gasometer a Arenu vo Viedni, Sono Brno a Paradiso Amsterdam.

Prečítajte si tiež: Odborové zľavy pre dôchodcov

História Istropolisu

Istropolis bol postavený v štýle slovenského architektonického monumentalizmu, dokončili ho 13.2.1981, po viac než 20 rokoch. Výstavba trvala 25 rokov a práce prebiehali po etapách, pretože projekt prechádzal viacerými zmenami. Požiadavka na veľkú kongresovú halu v Dome odborov však prišla od komunistickej strany až v roku 1976, čiže päť rokov pred dokončením projektu. Komunisti chceli zväčšiť sálové priestory v Dome odborov a zdôrazniť ich zjazdovú a kongresovú náplň. Veľká sála Istropolisu mala kapacitu 1 280 návštevníkov. Sedadlá boli trvalo osadené, takže sa kapacita nedala nijako meniť. Autormi projektu boli Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl, ktorí sa radia medzi kľúčových architektov povojnovej architektúry na Slovensku. Kládli dôraz na silnú a pevnú hmotu, ktorá „svojou výškou vylúči negatívne vplyvy okolia a silou architektonických prostriedkov ovládne novoformovaný priestor“.

V roku 1956 vypísala Slovenská odborová rada súťaž na, v roku 1957 bolo jej vyhodnotenie a trojica vyhrala súťaž. Postavený bol na mieste bývalého Centrálneho trhoviska, na ktoré dodnes spomínajú starí Bratislavčania ako na jediné pravé trhovisko. Trhovisko bolo kvôli stavbe presunuté na Miletičovu ulicu.

Prvá etapa bola realizovaná v rokoch 1968 - 79, skladala sa z realizácie 5 objektov: ako prvá bola ukončená v decembri 1972 výšková budova pri Škultétyho ulici (bola to Organizačná budova odborov) a zakrátko dokončili aj Dom techniky pozdĺž Škultétyho ulice (dnes Lidl). Súčasťou prvej etapy bol aj Dom detí a mládeže (tiež na Škultétyho ulici, neskôr tam sídlilo aj Radošinské naivné divadlo, keďže súčasťou budovy bolo pôvodne divadlo s kapacitou 180 sedadiel na programy pre deti a mládež), ktorý mal slúžiť na celoslovenské prehliadky prác detí a mládeže, kluby (vrátane stravovacej časti) a sklady (v podzemí - základ skladových priestorov pre Dom techniky a stravovaciu časť v kluboch). Táto prvá etapa bola postavená podľa pôvodného zámeru architektov. Objekty majú použitý stavebný systém monolitického skeletu s výplňovými oknami. zo sklomozaiky, ktorá bola v danej dobe módna.

Budova mala oficiálny názov Dom ROH a bola vybudovaná na počesť XVI. Zjazdu KSČ a 60. Charakteristickým prvkom budovy je obklad z kubánskeho mramoru (dar Fidela Castra). V čase svojho dokončenia bola unikátna, moderná a účelne riešená (používal sa dokonca prívlastok „dokonale architektonicky riešená“) - na Slovensku nič podobné neexistovalo. Vďaka tomu sa považuje za jeden z vrcholov slovenskej architektúry 20.

Vstup budovy bol umožnený cez 4 vstupné 6-dverové vchody. Na prízemí oproti vchodom bol osadený orientačný systém pre návštevníkov, a to vedľa priestoru informátora a pokladníc. Na prízemí bola zároveň agentúra Domu ROH, ktorá vybavovala všetky požiadavky na priestory, programy a zaobstarávala celkový styk návštevníkov s organizáciou. Bola tam aj šatňa pre prednáškovú sálu P1, ktorá mala kapacitu od 110 návštevníkov pri stolovom sedení do 160 návštevníkov pri použití stoličiek s pultíkmi na písanie poznámok. a i. Výhodným prepojením na zázemie denného bufetu bolo možné pri stolovom obsadení podávať občerstvenie priamo v sále. Samostatným vstupom bol prístupný denný bufet pre návštevníkov prednáškovej sály a súčasne výdajňa nápojov pre stravníkov v závodnej jedálni. Pred bufetom boli osadené kožené kreslá. Zápultie umelecky riešila umelkyňa Eva Trachtová (glazovaná keramika s priestorovým členením). V časti denného bufetu, ako aj v priestore šatne boli sociálne zariadenia. Vedľa agentúry bola prechodná chodba do Organizačnej budovy (teda tej postavenej v prvej etape) a vyústenie núdzového východu z kina, ktoré sa nachádzalo na 1. poschodí spolu s centrálnymi šatňami, WC,, ďalším bufetom a vstupom do klubových priestorov. Kinosála mala kapacitu 513 sedadiel (jedno z najväčších kín na Slovensku). Mala modernú klimatizáciu, zabezpečujúcu 6-násobnú výmenu vzduchu za hodinu pri dodržaní zvolenej teploty a vlhkosti. Kinosálu bolo možné využívať aj na iné podujatia. Keďže mala veľmi dobrú akustiku, bolo možné na malom pódiu usporadúvať recitály, zábavné súťažné programy, prednášky a i. Kinosála sa využívala na filmové festivaly, tematické prehliadky krátky filmov, predpremiéry filmov (v 80. rokoch spolupracovala so Slovenskou požičovňou filmov) a i. Interiér kinosály bol farebne zladený, čo malo za cieľ umocniť pôžitok z programov. Vstupom po monumentálnom schodisku sa návštevník dostal do hlavného foyeru. Podlahy všetkých priestorov na 2. poschodí boli pokryté antistatickým a nehorľavým kobercom. Bočné steny boli z bieleho mramoru v kombinácii s drevenými obkladmi. od akademických maliarov Ladislava Gandla a Kvety Gandlovej, ktoré boli tkané umeleckými dielňami v Krakove. od akademického maliara Milana Dobeša, ktorá cez deň pôsobila hlavne dovnútra budovy a večer smerom do exteriéru. Zápultie bufetu - keramická plastika a v bloku pri bufete ďalšia keramická plastika (Zverokruh) bola od akademického sochára Juraja Martha. aj ďalších priestorov budovy, hodnotnou bola napr. Veľká sála mala kapacitu 1170 miest a jej hľadisko malo amfiteátrový tvar, aby bol možný úzky kontakt diváka s pódiom. Kreslá boli anatomicky dobre tvarované a pod každým bola vzduchotechniková výustka. Strop sály bol umelecko-architektonicky riešený (známy sochár Jozef Jankovič) a výroba 1819 hliníkových lamiel bola zabezpečovaná za pomoci špeciálneho rezacieho stroja na základe počítačových výpočtov. Časť javiskovej techniky bola ovládateľná počítačmi. Javisko bolo široké 24 m a hlboké 18 m. Delené bolo na 9 ks stolov, ktoré bolo možné zostaviť do rôznych polôh a vpredu bolo možné upraviť orchestrisko pre 90-členný orchester. Z hydraulických stolov bolo možné tiež vytvoriť protiamfiteáter a produkovať umenie v strede sály. Spoločenská sála mala premennú kapacitu 220 - 480 miest. Celý strop bol riešený tak, aby na 16 bodových ťahoch a 80 teleskopických nosičoch sa dalo umiestniť maximálne vybavenie scény, osvetlenia a ozvučenia. Súčasťou budovy bol aj audiovizuálny blok, zabezpečujúci rozvod televízneho signálu do celej budovy. Vlastné televízne centrum malo zabezpečiť prenos aj z Domu techniky pre uskutočňované vedecké porady v týchto priestoroch.

Prečítajte si tiež: Fakulta zdravotníckych odborov PU a pôrodná asistencia

Budova sa zakrátko stala prirodzeným centrom kultúrneho života Bratislavy. V posledných rokoch sa tam konával aj One Day Jazz Festival, na ktorom vystúpilo viacero svetových hviezd (napr. Budovu na jeseň roku 2017 odkúpila spoločnosť First SPV, za ktorou stoja developeri YIT a Immocap. Obe spoločnosti avizovali, že počítajú s vytvorením multifunkčného priestoru, ktorý bude aj naďalej plniť kultúrno-spoločenskú funkciu.

Nový Istropolis ako Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC)

Iniciatíva NKKC na svojej stránke zhŕňa súčasný stav spoločenských priestorov v Bratislave a pripomína základné parametre potrebnej sály. Konfrontácia existujúceho a želaného stavu vedie k jednoznačnému záveru: žiadna hala alebo budova dnes nie je schopná ani pri radikálnej rekonštrukcii poskytnúť adekvátnu úroveň a kapacitu. Objekty boli stavené v časoch, kedy boli požiadavky na organizáciu podujatí úplne iné, žiaden z nich však na to priebežne nereflektoval. To platí aj o niektorých vyššie zmieňovaných zariadeniach.

Immocap sa so svojim projektom, ktorého súčasťou má byť spoločenské, teda dnes už kultúrno-kongresové centrum, zapojil do procesu hľadania umiestnenia NKKC.

„V úvodnej fáze projektu sme počítali s menšou kapacitou sály, na základe našich výstupov však postupne rástla a neskôr sme zohľadnili v projekte aj požiadavky od NKKC,“ vysvetľuje genézu vzniku takmer definitívnej podoby návrhu Martin Šramko. Víťazom sa stala medzinárodná holandská kancelária KCAP v spolupráci s nemeckým ateliérom Cityförster, ako aj britskými expertami na návrh kultúrnych priestorov Charcoalblue. Výsledkom je komplexný návrh, ktorého jadrom je multifunkčná hlavná sála oválneho pôdorysu, doplnená o nové veľkorysé, no funkčné foyer, a súvisiace menšie priestory, sálu, technické zázemie alebo kongresový hotel vyššieho štandardu s 200 izbami. Kľúčová hlavná sála bude mať dve podlažia balkónov so sedením, bude obsahovať modulárne časti a bude sa dať flexibilne predeliť akustickými vertikálnymi stenami na tri rôzne fóra. Okrem delenia sály bude flexibilný aj systém sedenia, ktoré sa bude dať prispôsobiť jednotlivým eventom v počte, vo variabilite, v elevácii, či v odstránení v prospech uvoľnenia priestoru prízemia na státie.

Developer sľubuje, že nechce obísť ani umeleckú dimenziu Nového Istropolisu, tak, ako to bolo aj v pôvodnom Istropolise. Už známe je opätovné využitie fontány Pavla Mikšíka a stožiarov vonkajšieho osvetlenia a vlajkoslávy Jozefa Vachálka v exteriéri, ako aj opätovné umiestnenie vitráže Milana Dobeša. „Okrem presunu ďalších umeleckých diel od Juraja Martha, Imricha Vaneka a Michala Jakabčica sa vo foyer objaví citácia podhľadu stropu z existujúceho objektu a využitý bude aj kubánsky mramor z vonkajšieho obloženia, ktorý v súčasnosti prechádza podrobným technickým auditom,“ dopĺňa Martin Šramko.

Investor zhŕňa, že Nový Istropolis bude ideálny pre organizáciu medzinárodných kongresov a podujatí štátnej a verejnej správy, koncerty, festivaly, firemné podujatia, prednášky či výstavy, ktoré sa tu navyše budú môcť konať paralelne. Verejný priestor pred projektom umožní rozšírenie programu aj do exteriéru, kým aktívny parter nových budov bude vytvárať dodatočné možnosti pre návštevníkov podujatí.

Premena Trnavského Mýta

Trnavské mýto je jedným z najfrekventovanejších miest Bratislavy. No málokto tu ostáva dlhšie, ako musí. Ide o rušnú križovatku, ktorá plní skôr funkciu prestupnej stanice, než cieľovej destinácie. To sa však má v blízkej budúcnosti zmeniť.Na mieste bývalého Istropolisu, ktorý roky chátral a napokon ustúpil plánovanej premene, vyrastie nová mestská štvrť. Ambíciou projektu nie je len nahradiť starú budovu novou, ale zásadne zmeniť charakter celého územia.Z lokality, ktorá bola donedávna primárne tranzitnou zónou, sa má stať plnohodnotná súčasť centra mesta - miesto, kde sa nebude len prestupovať, ale aj stretávať.

Nové námestie a verejný priestor

Plánované námestie má slúžiť ako lokalita, kde sa nebude len prestupovať, ale bude sa dať aj zastaviť. Zmiznú autá a parkovania z povrchu, a tým vznikne viac priestoru pre chodcov.Zároveň dôjde k lepšiemu prepojeniu jednotlivých častí územia, ktoré sú dnes rozdelené cestami a neprehľadnými križovatkami. To všetko prispeje k tomu, že sa z Trnavského mýta konečne stane lokalita, kde má peší prednosť - nielen v premávke, ale aj v samotnom urbanistickom riešení.Námestie má zároveň plniť viaceré funkcie - bude sa tam dať nielen prejsť, ale aj posedieť, stretnúť sa s niekým, pozrieť si malé podujatie, dať si obed vonku alebo len oddýchnuť. Tejto lokalite námestie dlhodobo chýbalo, najbližší takýto verejný priestor sa nachádza až na Račianskom mýte, ktoré je vzdialené približne 700 metrov. Pribudnú stromy, lavičky, osvetlenie a aj tienisté miesta, ktoré uľavia v lete. Takto vznikne prirodzené rozšírenie centra mesta - živý verejný priestor, nielen „prechodná zóna“ medzi električkami a obchodmi.

Zeleň a oddychové zóny

Projekt má priniesť vyšší podiel prírodných prvkov - parky, stromy a priestory na oddych. Súčasťou bude aj kvalitné tienenie počas letných horúčav. Zeleň tu nebude len estetickým doplnkom, ale dôležitým nástrojom na zlepšenie mikroklímy.V časti mesta, kde dnes asfalt a betón zadržiavajú teplo a odvádzajú dažďovú vodu do kanalizácie, sa počíta s opatreniami, ktoré podporia prirodzený obeh vody a ochladzovanie priestoru.

tags: #dom #odborov #istropolis #prenájom #priestorov