
Náhle oznámenie diagnózy rakoviny môže byť pre pacienta a jeho blízkych šokujúce a ťažko spracovateľné. Onkologickí pacienti sa ocitajú v úplne novom svete plnom psychickej záťaže a neistoty. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na domácu starostlivosť o onkologického pacienta, vrátane praktických rád, odporúčaní, informácií o nárokoch pacienta a dôležitosti správnej výživy.
Onkologický pacient sa zo dňa na deň ocitá v úplne inom svete. Choroba ho vytrhne z každodenných aktivít, prestane myslieť na budúcnosť a zažíva veľkú psychickú záťaž. Rakovina je na jedného človeka priveľa. Na život s takou náročnou diagnózou by nemal byť nikto sám.
Žiaľ, stále veľmi negatívne. Hoci väčšina z nás pacientov s rakovinou "naoko" podporuje, v realite ich vylučujeme z komunity zdravých ľudí. Uvažujeme o nich tak, akoby sa už nikdy nemali vrátiť do pracovného alebo rodinného života. Keď si pacient všimne takéto (za)obchádzanie, na optimizme mu to nepridá. Úzkosť rozhodne nie je to, čo chorý človek potrebuje. No ani ľútosť.
S onkologickým pacientom by ste sa mali rozprávať rovnako, ako keď ešte nebol onkologickým pacientom. Samozrejme, nepreháňajte to so spomienkami, aby človek nezískal dojem, že budúcnosť je stratená. Naopak, jasne ukážte, že ste stále priatelia, kolegovia alebo susedia, a že sa nič zásadné nemení. Na druhej strane, nehovorte o iných priateľoch, ktorí mali rakovinu, a nakoniec sa vyliečili, týmto nikoho nepovzbudíme.
Majte na pamäti, že čerství pacienti sú prirodzene precitlivení. Všímajte si ich náladu, môže sa rýchlo meniť. Rozprávajte sa s nimi o bežných veciach, nie o rakovine, na ktorú podprahovo myslia neustále. Ak pacient potrebuje súkromie, doprajte mu ho. Na ulici vás môže aj obísť, keď práve nemá náladu. Nevnucujte sa: stačí, keď zavoláte „ahoj“ alebo zamávate.
Prečítajte si tiež: Kontakty na domácu ošetrovateľskú starostlivosť
Rakovina je veľmi náročná na spracovanie. Normálnou reakciou sú zmiešané emócie: hnev, smútok, neistota, strach, vina, frustrácia, osamelosť, izolácia. Chorý človek nechce byť agresívny, depresívny ani frustrovaný. Sú to však emócie, ktoré nám pomáhajú prežiť. Snažme sa pochopiť tieto zmeny.
Nerobme zo seba lekárov - nikomu neraďme, ako sa má liečiť. Toto nie je dobrá stratégia. Prvoradá je emocionálna podpora. Nevyvíjajte zbytočný tlak. Nedávajte odborné rady, ak nie ste odborníci. Neporovnávajte človeka s niekým iným. Nehovorte mu, čo by ste robili na jeho mieste.
Mnohí onkologickí pacienti ocenia nielen emocionálnu, ale aj praktickú pomoc. Spýtajte sa, s čím konkrétnym môžete pomôcť, ale nič nerobte nasilu, nevnucujte sa. Niektorí pacienti, napriek tomu, že pomoc potrebujú, to nepriznajú. Preto sa spýtajte najbližších, prípadne lekára.
Ak máte diagnostikovanú rakovinu, vzniká vám nárok nielen na kúpeľnú liečbu, ale aj na rôzne dávky a pomôcky. Samozrejme, najprv musíte spĺňať zákonom stanovené podmienky. Nárok na dávky sociálneho poistenia má onkopacient, ktorý je povinne alebo dobrovoľne sociálne poistený. Zo systému sociálneho poistenia môže poberať nemocenské, dôchodkové, ale aj úrazové dávky.
Pacientovi s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) vzniká nárok na jeden alebo viacero z týchto peňažných príspevkov:
Prečítajte si tiež: Zmyselné pery doma
Nárok na peňažné príspevky posudzuje posudkový lekár a sociálny pracovník. Zdravotnícke pomôcky získate jednoducho - cez verejné zdravotné poistenie.
Výživa je veľmi dôležitý podporný prostriedok, aby ste vy, onkologickí pacienti, zvládali liečbu. Výživa má pri liečbe nádorového ochorenia nezastupiteľnú úlohu. V rámci liečby sa jedná najmä o úlohu podpornej terapie. Správna a liečebná výživa pozitívne podporuje liečbu, tak že absolvujete plnú protinádorovú liečbu, znižuje nežiaduce účinky liečby, urýchľuje zotavovanie a má pozitívny vplyv na kvalitu vášho života.
Cieľom výživy onkologických pacientov je predovšetkým zaistenie dobrého výživového stavu. Primárne je vo výžive onkologických pacientov kladený dôraz na zabezpečenie dostatočného príjmu energie a kvalitných bielkovín. Súčasne je dôležité prihliadať aj na doplnenie potrebného množstva ďalších živín (tukov, sacharidov, minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov).
Problematika správnej výživy ťažko chorých a zomierajúcich pacientov je rovnako dôležitá ako samotná opatrovateľská starostlivosť pri riešení dôsledkov zdravotného stavu opatrovaného človeka. Sprievodným znakom zlého zdravotného stavu bývajú často problémy s trávením, s vnímaním pocitu hladu a smädu, u starých ľudí často aj problémy s hryzením, so zubami a s ústnou dutinou. Všetky tieto problémy je preto potrebné vziať do úvahy. Okrem zdravotných problémov majú na kvalitu výživy u týchto pacientov často vplyv aj ekonomické a sociálne faktory.
Upozornenie pre onkologických pacientov v liečbe: pri liečbe, počas protinádorovej liečby pre vás NIE JE vhodné dodržiavať zásady preventívnej správnej zdravej výživy (zameranú skôr na rastlinnú zložku stravy a s obmedzením mäsa a s obmedzením živočíšnych zdrojov a pod.) v liečbe počas liečby pre vás onkologických pacientov zdravá strava je niečo úplné iné než strava v prevencii (pre vás je zásadný dostatok bielkovín, strava plnohodnotná s dôrazom na bielkoviny aj zo živočíšnych zdrojov a zvýšeným obsahom energie, nakoľko liečba je veľmi náročný a dlhý proces.
Prečítajte si tiež: Možnosti domácej starostlivosti pre seniorov
Výživa pri liečbe počas liečby sa výrazne odlišuje od preventívnej výživy, je veľmi dôležité si to nezamieňať, sú tam výrazné rozdiely. Tieto texty k preventívnej výžive sú vhodné pre zdravých ľudí a pre onko pacientov ale až po ukončení protinádorovej liečby. Zdravá strava a výživa spolu s pravidelnou a primeranou pohybovou aktivitou tvoria základ zdravého životného štýlu.
Podľa odborníkov 60 až 70% onkologických ochorení môže vzniknúť v dôsledku nevhodnej životosprávy a z nesprávnej výživy - z dlhodobého hľadiska. S nesprávnou výživou je spojená veľakrát napr. aj veľmi rozšírená obezita, ktorá sa podieľa 40 % až 50% na všetkých onkologických ochoreniach, čo je skutočne vysoké číslo, obezita je významným rizikovým faktorom.
Rôzne a niektoré výživové faktory, ktoré sa týkajú výživy v súvise s viacerými ochoreniami, ktoré môžu prispievať k zhoršenej životospráve:
Bol preukázaný ochranný faktor pri týchto potravinách:
Rastlinné zdroje s dostatkom vlákniny - boli preukázané ochranné faktory rastlinnej zložky stravy, všeobecne sa odporúča uprednostňovať stravu bohatú na rastlinné zložky, rastlinné zdroje by mali prevažovať nad živočíšnymi zdrojmi, to neznamená, že živočíšne zdroje nemáte konzumovať /potraviny typu ako mäso, mlieko, mliečne výrobky, ryby, vajíčka určite áno konzumovať ich, ale mala by v jedálničku prevyšovať tá rastlinná zložka stravy - ako sú celozrnné obilniny, celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, zelenina, orechy oriešky, semená a podobne, ktoré by mali byť súčasť každého dňa.
Príjem vlákniny/ vláknina je nestráviteľná zložka stravy/ Príjem ovocia zeleniny v množstve aspoň päť porcií denne - zhruba príjem aspoň tri zložky zeleniny a dve zložky ovocia denne. Veľa ľudí takéto množstvo nekonzumuje takéto množstvo alebo nekonzumuje vôbec, ale skutočne ovocie a zelenina je jedným z preukázaných preventívnych faktorom prevencie onkologických ochorení vo výžive.
Existujú silné dôkazy o protektívnom /ochrannom/ účinku rastlinnej stravy proti riziku vzniku onkologických ochorení.
Naopak, čo by sme mali obmedziť /to neznamená, že úplne z jedálnička vylúčiť, ale skôr dať si pozor na konzumáciu / červeného mäsa. A vylúčiť z jedálnička konzumáciu spracovaných mäsových výrobkov - údenín. Červené mäso - za neho sa považuje hovädzie mäso, bravčové mäso, jahňacie, teľacie. Odporúča sa obmedziť konzumáciu nevyhnutne na minimum, maximálne okolo 350 gramov až 500 gramov týždenne čo môže byť raz do týždňa br. alebo hov. mäso.
Odporúča sa výrazne obmedziť konzumáciu hlavne spracovaných mäsových výrobkov, keď už červené mäso tak radšej čisté chudé -varené, dusené (výhodou he že je zdrojom pre nás železa) ale nie spracované produkty z červeného mäsa (údeniny). Neodporúčame údeniny - salámy, klobásy, paštéty, slaniny, párky a pod.- sú kancerogénne, z toho dôvodu že kancerogénne látky v nich vznikajú po spracovaní červeného mäsa - keď sa to údi. Výnimku môže mať kvalitná šunka s vysokým obsahom percentom mäsa napr. morčacia, kuracia.
Je to kvôli tomu že konzumácia červeného mäsa ale najmä výrobkov z tohto mäsa ako sú údeniny sú výrazným rizikovým faktorom pre vznik kolorektálneho karcinómu - čo je rakovina hrubého čreva a konečníka.
Praktická rada, je že pokiaľ konzumujete červené mäso nemusíte červené mäso obmedziť radikálne, ale údeniny odporúčame z jedálnička vylúčiť úplne, ale keď tak zmenšovať porcie červeného mäsa, A ideálne je možné ho nahradiť príjmom bieleho mäsa akými sú hydinové mäso, kuracie, morčacie, ryby, vajíčka, mlieko, mliečne výrobky, tofu, strukoviny.
Potraviny sa z edukačných dôvodov zvyčajne delia do piatich potravinových skupín. Každá skupina poskytuje iné kombinácie troch základných živín - bielkovín, tukov, sacharidov. Takisto aj odlišné zoskupenie vitamínov, minerálnych látok. Medzi 5 základných potravinových skupín patria:
Škrobové potraviny sa nachádzajú na prízemí pyramídy, majú sa v priebehu dňa konzumovať najčastejšie, môžu byť súčasťou každého denného jedla. Uprednostňujeme celozrnné druhy chleba a pečiva podľa možnosti aj naturálna celozrnná ryža a celozrnné cestoviny. Vláknina v celozrnných škrobových potravinách spôsobí pri trávení pomalšie uvoľňovanie sacharidov, pozvoľnejší vzostup hladiny cukru a inzulínu v krvi a dlhší pocit sýtosti. Pri tráviacich ťažkostiach uprednostňujeme biele druhy staršieho pečiva a chleba.
Niektoré druhy škrobových potravín obsahujú aj veľa tuku a energie, je to však pridaný tuk - zemiakové hranolky, maslo, tuk na pečivo, mastnejšie cesto s obsahom masla, smotany, margarínov, oleja. Pri normálnej hmotnosti človeka väčšinou nie sú vhodné, lebo môžu prispievať k obezite.
Ovocie a zelenina sú na prvom poschodí pyramídy - počet porcií 5 denne, zeleninu možno konzumovať 3-5 porcií denne, ovocie 2-4 porcie denne. Ovocie a zelenina majú potvrdený preventívny vplyv na vznik chorôb srdca, ciev a niektorých zhubných nádorov. Sú dobrým zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, biologicky aktívnych látok a antioxidantov.
Uprednostniť treba konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny pred tepelne upravenými formami (kompóty) a akokoľvek spracovanými formami s pridaním cukrov a tukov - šťavy, džemy, smotanové ovocné koktaily a pod. sušené ovocie - sa pre vyšší obsah cukrov a energie má konzumovať v podstatne menších porciách ako čerstvé ovocie. Kombinácie ovocia s alkoholom sa neodporúčajú.
Mlieko a mliečne výrobky - potraviny bohaté na bielkoviny a vápnik. Mlieko a mliečne výrobky sa nachádzajú na druhom poschodí potravinovej pyramídy. Počet porcií 2-3 denne. Smotanové mliečne výrobky a syry s vysokým obsahom tuku podporujú zvyšovanie hmotnosti. Navyše mliečny tuk je bohatý na nasýtené mastné kyseliny, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu a tukov v krvi a ich príjem má byť striedmy a pod kontrolou.
Nízkotučné mliečne potraviny - cottagge, stredne a nízkotučný tvaroh, mozzarella light, ricotta, nízkotučné mliečne kyslé nápoje - acidko, kefír, cmar, biely jogurt patria medzi vhodné potraviny na racionálnu zdravú výživu, sú vhodné aj pri diétnom stravovaní pri niektorých ochoreniach. rastlinné potraviny bohaté na tuk sú avokádo, orechy, semená rastlín, rastlinné oleje - vhodné dopĺňať energiu aj ich príjmom živočíšne potraviny s obsahom tuku - mastné ryby, maslo, smotanové mliečne výrobky, tučné syry a pod. tieto môžu pomôcť napr. pri podvýžive a chudnutí onko pacientov k príjmu dodatočnej energie ,,kalórií“
Mäso, hydina, ryby, strukoviny, vajcia, tofu - potraviny bohaté na bielkoviny sú však medzi nimi značné rozdiely čo sa týka obsahu ostatných živín. Podobne ako mlieko a mliečne výrobky sa nachádzajú na druhom poschodí potravinovej pyramídy. Počet porcií 2-3 denne. Každý deň treba z tejto skupiny skonzumovať aspoň dve priemerne veľké porcie. V záujme zachovania pestrosti je vhodné striedanie zdrojov bielkovín a pre väčšinu platí že by mali klásť dôraz na rastlinné potraviny - strukoviny, na ryby a na hydinu - kuracie, morčacie ako na červené mäso.
Dôvodom je fakt, že červené mäso väčšinou obsahuje viac tuku a nasýtených mastných kyselín a navyše pri väčšej konzumácií viac než 500 g za týždeň zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka. Odporúčame úplne vylúčiť z jedálnička údeniny - klobásy, salámy, párky, slaniny, paštéty a pod. červené mäso obsahuje spravidla viac tuku a kalórií, je však dobrým zdrojom železa a vit. B12, s väčšou konzumáciou sa spája vyššie riziko karcinómu hrubého čreva a najmä z červeného mäsa pripravených údenín (klobásy, salámy, párky, paštéty, slaniny… a pod.).
Svetový fond pre výskum rakoviny odporúča konzumáciu červeného mäsa znížiť pod 50 g za týždeň a vylúčiť údeniny z červeného mäsa a nahradiť ich výrobkami z hydinového mäsa, rýb, zo sóje a zo strukovín. Hydinové mäso, ryby - mali by v prevažnej miere nahradiť červené mäso. Vajcia - aj vajcia sú vhodným zdrojom doplnenia bielkovín. Bielkoviny sa nachádzajú vo vaječnom bielku. Vajcia je vhodné uvariť na mäkko alebo na tvrdo. Omelety sa dajú pripraviť s malým množstvom pridaného tuku príp. bez použitia tuku pokiaľ sa pri príprave použijú kvalitné tepluvzdorné varné nádoby.
Príprava mäsa, hydiny, rýb, vajec - uprednostňujte zdravšie a ľahšie stráviteľné formy tepelnej prípravy to klasické varenie, varenie v pare, dusenie, pečenie. Vyprážanie / smaženie nie je vhodné. Strukoviny - sú výborným rastlinným zdrojom bielkovín.
Je to chronické ochorenie, dlhé roky tak obezita nebola vedená. Charakterizuje ju zvýšenie podielu telesného tuku nad 25% telesnej hmotnosti u mužov a nad 30% telesnej hmotnosti u žien. V súčasnosti obezitu považujeme za chorobu, ktorá má od roku 2013 aj číslo diagnózy v medzinárodnej klasifikácii chorôb (E 66.0).
Obezitu musíme chápať jednak ako chronické a metabolické ochorenie, chronické, progredujúce a relapsujúce, ale aj ako rizikový faktor rozvoja ďalších závažných ochorení. V súčasnosti je identifikovaných viac ako 236 ďalších chronických a závažných ochorení súvisiacich s obezitou (napr. cukrovka 2 typu, aterogénna dyslipidémia, artériová hypertenzia, syndróm obštrukčného spánkového apnoe, špecifické druhy rakoviny, nealkoholové stukovatenie pečene, gastrezofageálny reflux, artritída, neplodnosť a mnohé ďalšie. Obezita ovplyvňuje funkciu každého jedného orgánu v tele.
Ochorenia a sociálne problémy súvisiace s nadhmotnosťou - nádorové ochorenia -až 13 druhov onkologických ochorení, metabolické ochorenia, endokrinné, orgánové, chirurgické, srdcovo- cievne, štrukturálne, zápalové, degeneratívne, psychické a sociálne. Medzi psychické a sociálne patria napr. depresia, sebapodceňovanie, únava, izolácia, nezamestnanosť, manželské problémy, neplodnosť a pod.
Mnohé zdravotné problémy súvisia s nárastom hmotnosti a naopak redukciou hmotnosti dokážeme tieto existujúce zdravotné problémy zlepšiť. Obezita ako taká je liečiteľné ochorenie, ale jej riešenie patrí do rúk lekárov. Obezita je ochorenie spôsobené mnohými príčinami. Obezita je celosvetovo považovaná za globálnu pandémiu s rozsiahlymi zdravotnými a aj sociálno - ekonomickými dopadmi.
Rodina pri prepúšťaní svojho rodinného príslušníka do domácej starostlivosti nie je častokrát dostatočne informovaná. Choroba je náhodná udalosť, ktorá do života vstúpi častokrát nečakane a len málokto je na to dostatočne pripravený. Keď tejto situácii čelíme, už nie je na prípravu vo väčšine prípadov dostatok času. Pokiaľ je to však len trochu možné, rodina by sa na túto situáciu mala pripraviť do tej miery, ako sa dá.
Starostlivosť o chorého pacienta v domácom prostredí je totiž rozdielna podľa toho, v akom veku o pacienta ide a z akého dôvodu domácu starostlivosť potrebuje. V súčasnosti, pacient zostáva v nemocničnom zariadení na akútnom lôžku len nevyhnutne dlhý čas a aj prípadný pobyt na doliečovacích oddeleniach je časovo limitovaný. Po prepustení pacienta nastupuje domáca starostlivosť za spoluúčasti rodiny. Situácia sa stáva pre rodinu náročnejšia nielen vecne ale aj emocionálne.
Pacienti odkázaní na dočasnú pomoc s predpokladom uzdravenia bez následkov sa po operačnom zákroku dokážu s pooperačným stavom vyrovnať rýchlejšie a lepšie. Získať v týchto prípadoch krátkodobú pomoc mimo rodiny je však mimoriadne náročné - administratívne aj kapacitne a bez finančného príspevku rodiny je to prakticky nemožné.
Nárok pacienta na ďalšiu domácu starostlivosť hradenú zo zdravotného poistenia posúdi ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Riešením je požiadať o pomoc prípadne ADOS (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti), a to v mieste pobytu pacienta alebo dohodnúť sa s kvalifikovanou zdravotnou sestrou ošetrovateľkou aj za cenu plnej úhrady zo strany rodiny. Najmä pri starších pacientoch po prepustení pacienta do domácej starostlivosti odporúčame sa vopred na situácii pripraviť.
Okrem prispôsobenia priestoru, v ktorom sa pacient bude pohybovať, je potrebné si vopred dohodnúť pomoc odborného zdravotníckeho personálu - sestra alebo ADOS. V tomto prípade môže ísť o pacientov s diagnózou, ktorá vedie k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu (napr. Napriek tomu, že táto situácia si vyžaduje vysoké nasadenie rodiny a bez jej zapojenia sa prakticky nedá zvládnuť, veľkou pomocou je mať k dispozícii pomoc odborného zdravotného personálu - ideálne zdravotnej sestry ošetrovateľky. Riešením a skutočnou pomocou pre rodinu je získať pomoc profesionálov. Ideálnym stavom je, keď má pacient v lekárskej alebo sesterskej prepúšťacej správe priamo uvedené odporúčanie na pokračovanie v starostlivosti prostredníctvom ADOS.
Napriek tomu, že sa ľudia v týchto zložitých situáciách častokrát nevedia orientovať, prípadne sa stretávajú s neochotou a bezmocnosťou, netreba to vzdať. Riešenia sú vždy individuálne a osobné a je dobré ich zdieľať. Existuje množstvo jednotlivcov a organizácii, ktorí - často napriek neprajnosti systému - sú pripravení a ochotní pomôcť. (NO VIATICUS vznikla v roku 2016 ako nezisková organizácia.
tags: #domáca #starostlivosť #o #onkologického #pacienta #rady