
Hoci téma domovov dôchodcov pre duchovenstvo na Slovensku nie je rozsiahlo zdokumentovaná, existujú príklady jednotlivcov, ktorí aj v jeseni života nachádzajú útočisko v zariadeniach pre seniorov, kde môžu pokračovať vo svojej tvorivej činnosti a duchovnej službe. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty starostlivosti o seniorov na Slovensku, s dôrazom na príklad umelca Jána Reviľáka, ktorý v domove dôchodcov nachádza priestor pre svoju tvorbu a zároveň slúži miestnej komunite.
Na Slovensku existuje systém financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorý je predmetom diskusií o odluke cirkvi od štátu. Niektoré náboženské spoločenstvá sa financujú výlučne z príspevkov svojich členov a od štátu nepoberajú žiadne dotácie. Medzi takéto spoločenstvá patria napríklad Bahájske spoločenstvo, Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (Mormóni) a náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia.
Bahájske spoločenstvo sa financuje výlučne z príspevkov veriacich bahájov. Príspevky sú dobrovoľné a anonymné. Veriaci to vnímajú ako privilégium, že môžu podporovať fungovanie spoločenstva na miestnej, národnej aj medzinárodnej úrovni. Nie je dovolené požadovať peniaze od jednotlivcov.
Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní dodržujú biblickú zásadu desiatku tým, že venujú desať percent svojho príjmu Cirkvi. Na základe príspevku členov je tak Cirkev nezávislá na akejkoľvek inej inštitúcii (a teda i štátu). V oblasti financovania hrá tiež dôležitú rolu fakt, že miestna, regionálna a národná úroveň správy Cirkvi je v rukách predovšetkým neplatených či laických duchovných.
Kresťanské zbory kladú dôraz na samostatnosť zborov, ktoré desiatkami a darmi vykrývajú svoje potreby. Sú organizovaní jednoducho, do samostatných zborov, a každý z nich má svoje IČO. Charakterizuje ich skromnosť a rovnostárstvo a nemajú typické duchovenstvo, ktoré by inak malo nárok na štátny plat.
Prečítajte si tiež: Výber dôchodkového domu v Nitre
Aj táto registrovaná náboženská organizácia sa financuje z darov svojich členov. Jehovisti zároveň prísne dodržujú svoju politickú neutralitu, a to sa týka aj politickej otázky o vzťahu medzi cirkvami a štátom.
Cirkvi a náboženské organizácie prevádzkujú aj kultúrne pamiatky, škôlky, školy, domovy sociálnych služieb a iné, štátu prospešné inštitúcie. Keď má štát o chod týchto služieb záujem, prideľuje na ich chod finančné prostriedky v súlade so zákonom - príspevky na chod pamiatok, dotáciu na žiaka, dotáciu na cirkevný dom dôchodcov, a iné. Za lekárske služby dostáva (cirkevný) zriadovateľ platby od zdravotných poisťovní.
Ján Reviľák je umelec, ktorý našiel svoj domov v zariadení pre seniorov. Aj napriek zdravotným problémom sa snaží byť aktívny a pokračovať vo svojej tvorivej činnosti.
Ján Reviľák sa narodil v Becherove a neskôr si založil rodinu v Bardejove. Bol zvyknutý na voľnosť, akú poskytuje dedinský dom, a tak hľadal spôsob, ako sa realizovať aj v meste. Inšpiroval sa u svojho krstného otca, ktorý bol známy kožušník a venoval sa aj rezbárstvu.
„Krstný začínal ako penzista, prečo by som ja, ešte mladý človek, nemohol aspoň trochu vniknúť do tajov rezbárčiny? Dal som si kladnú odpoveď a chopil sa dovtedy pre mňa nepoznaného. Mal som v krstnom otcovi dobrého učiteľa a pod jeho dozorom som vytvoril svoju prvotinu - srnčiu hlavu z lipy. Mohutná huba obrastajúca strom mi poslúžila na vytvorenie horskej krajinky plnej skál, vodopádov, nechýbali na spestrenie ani kamzíky. Škoda, že čas moju prácu nahlodal a huba prirodzenou cestou spráchnivela.“
Prečítajte si tiež: Život seniorov v Hornáde
Počas stavby rodinného domu v Bardejovskej Novej Vsi si Ján Reviľák dal tvorivú prestávku. Neskôr sa zamestnal v múzeu v Bardejovských Kúpeľoch, kde spoznal ďalších umelcov, ktorí ho inšpirovali k pokračovaniu v tvorbe.
Diagnóza cukrovky a neskôr Parkinsonovej choroby neho odradili od tvorby. „Pohľadmi na práce mojich skúsenejších kolegov sa mi žiadalo pokračovať v započatej práci. Neodradil ma ani fakt, že mi diagnostikovali cukrovku a potreboval som injekcie inzulínu. To bol akoby začiatok mojej životnej apokalypsy i znovuzrodenia záujmu o ľudové umenie. Trochu som obetoval svoj čas maľovaniu, zvíťazilo predovšetkým rezbárstvo. Dielka mi napĺňali domácu zbierku, nuž som niektoré pri rôznych príležitostiach daroval, iné mi zostali a zopár drevených makiet vystavili v národopisnej časti Hornošarišského múzea. Predávať z nich nejaké kusy mi ani nenapadlo. Robil som všetko pre vlastné potešenie a vždy ma dojalo, ak sa výsledky mojej práce páčili iným.“
V zariadení pre seniorov v Nižnej Polianke sa Ján Reviľák venuje rezbárstvu a spolupracuje s miestnym duchovenstvom. Do kaplnky v domove dôchodcov zhotovuje krížiky, podieľa sa so známym na obnove niektorých častí ikonostasu.
Medzi diela Jána Reviľáka patria napríklad:
Slovensko potrebuje dobrú, konštruktívnu a slušnú debatu o vzťahu cirkví a štátu. V časoch, kedy naša ekonomika potrebuje masívne finančné stimuly kvôli pandémii koronavírusu, je na mieste dobre zvážiť, ktoré segmenty má štát ďalej financovať.
Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova dôchodcov
Štát ale nepotrebuje financovať "čisté" náboženské potreby svojich občanov, ako sú platy duchovných a náklady na prevádzku ich ústredí.
Pokladám za kontraproduktívne žiadať (v rámci slušnej debaty o odluke) cirkvi a náboženské spoločnosť o súpis ich majetku. Nech si každá náboženská organizácia vlastní majetku, koľko len chce, a nech ho dokáže umne využívať pre svoj chod. Takisto je neužitočné vytýkať registrovaným cirkvám a náboženským organizáciam ich typické vieroučné a kultúrno-etické postoje, či ich označovať za tmárov, alebo sektárov. V rámci náboženskej slobody a práva združovať sa na základe náboženského predvedčenia môže každý vyznávať a praktizovať, čo chce.