Doplnenie znaleckého posudku v trestnom konaní

Dokazovanie v trestnom konaní predstavuje špecifickú škálu procesov, ktoré prebiehajú tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Hranice tohto procesu sú vymedzené v § 119 Trestného poriadku. Skutočnosti, na objasnenie ktorých sú potrebné odborné vedomosti, sa preukazujú znalcami.

Postavenie znalca v trestnom konaní

Postavenie znalca, jeho úlohu a oprávnenia v trestnom konaní upravuje Trestný poriadok, ako aj zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ZZTP). Znalec je definovaný v § 2 ods. 1 písm. a) ZZTP, pričom len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú alebo právnickú osobu. Obhajca ako zadávateľ znaleckého posudku môže osloviť len znalca zapísaného v zozname znalcov.

Nemusí ísť len o zoznam znalcov vedený na území SR. Obvinený, poškodený alebo aj orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si môžu obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí byť zapísaný v zozname znalcov vo svojej krajine, byť kompetentný odpovedať na zadané otázky a byť poučený podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti (§ 9 ods. 1, 2 ZZTP). Informácia o uzatvorení poistného sa uvádza v zozname znalcov. Ak znalec vykoná činnosť bez poistenia, ministerstvo ho vyčiarkne zo zoznamu (§ 8 ods. 1 písm. b) ZZTP).

Znalec je povinný odmietnuť vykonať úkon, ak nie je zapísaný v odbore alebo odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať (§ 12 ods. 2 písm. b) ZZTP). To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný, posudzuje Ministerstvo spravodlivosti (§ 11 ods. 4 ZZTP). Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP, vo svojej prílohe č. Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci (§ 11 ods. 3 ZZTP).

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a vyšetrovanie

Pre použiteľnosť znaleckého posudku obstaraného obvineným je nevyhnutné, aby bol oslovený znalec oprávnený vykonať úkon v príslušnom odbore alebo odvetví. Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba, je možné v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci zložila sľub. Sľub by mal byť zložený pred vykonaním znaleckého úkonu (§ 5 ods. 1 písm. j) ZZTP, § 2 ods. 6 vyhl. č. 228/2018 Z. z.). Až po splnení všetkých podmienok, vrátane zloženia sľubu, vznikne osobe právo vykonávať znaleckú činnosť.

Pripravenie konzultanta

Zákon o ZZTP pripúšťa pribratie konzultanta (§ 16 ods. 5 ZZTP). Znalec je oprávnený pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Ak by sa pribrala iná osoba ako znalec, musela by v zmysle § 143 ods.

V § 16 ods. 6 ZZTP je požiadavka na odôvodnenie opodstatnenosti pribratia konzultanta vyjadrená kogentne slovom musí. Oprávnenie znalca pribrať konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Ak však znalec konzultuje otázky s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona o znalcoch (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sžk 22/2017).

Znalec, ktorý hodlá pribrať konzultanta, je povinný požiadať zadávateľa o súhlas jednak z dôvodu posúdenia možnej predpojatosti konzultanta k veci a jednak z dôvodu navýšenia nákladov na znalecké skúmanie. Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok (§ 16 ods. 8 zákona o znalcoch). Z pohľadu praxe je vhodné, aby si obhajca nechal odsúhlasenie výšky predpokladaných nákladov písomne potvrdiť klientom ešte pred zaslaním záväznej objednávky.

V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať (§ 11 ods. Vzhľadom na zvolený časový rozvrh zabezpečovaných dôkazov je nevyhnutné prerokovať so znalcom aj čas, v ktorom bude znalecký posudok vyhotovený. Znalec, ktorý spôsobí bez vážnych dôvodov prieťahy v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, sa dopúšťa správneho deliktu (§ 26 ods. 1 písm. b) ZZTP). Za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu o viac ako 30 dní.

Prečítajte si tiež: Doplnenie rozsudku o výživnom – sprievodca

Rozdiel medzi zadávateľom, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci a zadávateľom, ktorým je fyzická alebo právnická osoba, spočíva v tom, že súd alebo iný orgán verejnej moci má povinnosť pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok. Obhajcovi ako zadávateľovi znaleckého posudku nič nebráni v tom, aby so znalcom konzultoval aj vhodnú formu znaleckého úkonu (§ 16 ods.

Formulácia otázok pre znalca

Pre efektívne znalecké dokazovanie je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Ak obhajcom iniciovaný výsledok znaleckého dokazovania bude v rozpore so záujmami obvineného, advokát ho nesmie ako dôkaz predložiť súdu, pretože by konal v rozpore so záujmami svojho klienta (zákon č. 586/2003 Z. z.).

Rámec znaleckého dokazovania vymedzuje zadávateľ svojimi otázkami a úlohami. Znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy. Znalec môže vo svojom posudku odpovedať len na zadané otázky. Práve z uvedeného dôvodu je konzultácia o znení a rozsahu zadaných otázok mimoriadne významná.

Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia hodnotí niektoré dôkazy alebo rieši právne otázky (R 82/2001). Na druhej strane, znalec, ktorý prekročí svoje kompetencie, sa dopúšťa spáchania iného deliktu podľa § 26 ZZTP (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžo/32/2013). Znalec, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu otázku ako otázku spadajúcu do svojej odbornosti, zníži dôveryhodnosť o svojej odbornosti, čo môže viesť k návrhu supervízneho znaleckého posudku, prípadne k postupu uvedenému v § 146 Trestného poriadku: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.“

Poučenie znalca

Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Obhajca, ktorý zabezpečí znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť OČTK alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať OČTK alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku. Pre efektívnosť konania by bolo vhodné prijať v novele Trestného poriadku ustanovenie, ktoré by dopĺňalo § 145 Trestného poriadku tak, že obhajca, ktorý obstará znalecký posudok, musí v súlade s § 144 Trestného poriadku zabezpečiť aj poučenie znalca.

Prečítajte si tiež: Postup pre získanie ECV k ZŤP

Otázku zákonnosti a použiteľnosti znaleckého posudku pre nedostatok poučenia znalca riešil rozsudok NS SR, sp. zn. 2To/10/2018, zo dňa 3. septembra 2019, v ktorom okrem iného vyslovil, že napriek nedostatočnému poučeniu znalca v prípravnom konaní, v ktorom znalec len podpísal sľub znalca a zaslal ho v písomnej podobe vyšetrovateľovi, avšak nezložil ho ústne pred vyšetrovateľom, čo však napravil súd prvého stupňa tým, že znalec zložil sľub pred ním a zopakoval obsah znaleckého posudku v zhode s jeho písomným vyhotovením v prípravnom konaní a podrobne odpovedal na kladené otázky, čo podrobne vysvetlilo jednak spôsob jeho uvažovania pri hodnotení výrokov obžalovaného, ako aj metodológiu, akou sa k tomuto hodnoteniu dopracoval.

Doplnenie znaleckého posudku

Doplniť znalecký posudok môže znalec v prípade, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu zmeniť závery znaleckého dokazovania a zadávateľ požiada o zohľadnenie týchto skutočností. Ak znalec alebo zadávateľ zistia, že pri vyhotovení znaleckého úkonu došlo k formálnym alebo metodickým chybám, je možné tieto odstrániť na podklade podnetu zadávateľa, prípadne ich môže odstrániť samotný znalec, na podklade svojho zistenia. Doplnenie znaleckého úkonu tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a je oboznamované spolu s pôvodným znaleckým úkonom.

Ak od vypracovania znaleckého posudku po predvolanie znalca na hlavné pojednávanie dôjde k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov, musí súd takéhoto znalca nielen poučiť v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ale zároveň znalec nezapísaný v zozname musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 č. 382/2004 Z. z. ZZTP tak, aby mohol nielen vypovedať k podanému znaleckému posudku, ale aj odpovedať na položené otázky procesných strán, ako znalec.

Výsluch znalca vykoná tá strana, ktorá obstarala znalecký posudok. Následne sa postupuje podľa známych pravidiel trestného procesu. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú § 258 ods. 2, ods. 3 a § 259 Tr. por. primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok len v prípade, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Trestného poriadku, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.

Ak je v trestnom konaní odborné vyjadrenie vyžiadané od znalca, na hlavnom pojednávaní sa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/39/2018, zo dňa 6. 9. Za nesprávny považujem postup niektorých súdov, ktoré znalca ako autora odborného vyjadrenia vypočúvajú v procesnom postavení svedka. Ich argumentácia spočívajúca v tom, že odborné vyjadrenie nie je znaleckým posudkom a má povahu listinného dôkazu, v dôsledku čoho nie je možné znalca vypočuť inak ako svedka je v rozpore s procesným postavením svedka, jeho úlohou, právami a povinnosťami, ale aj samotnou podstatou získania štatútu svedka. Z § 16 ods. 1 ZZTP vyplýva, že odborné vyjadrenie je znaleckým úkonom. Už z tohto uvedeného dôvodu nie je právny priestor na zmenu jeho procesného postavenia. Navyše, znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti, ktoré musia mať základ v jeho odbornosti. Svedok je osoba, ktorá vlastnými zmyslami vnímala skutočnosti významné pre objasnenie trestného činu, má relevantné informácie o páchateľovi alebo okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, získané vlastnou osobnou skúsenosťou alebo poznaním (svedok niečo videl, počul, nahmatal a podobne). Zatiaľ čo existencia znalca je daná jeho odbornosťou, existencia svedka je založená na osobne získaných skúsenostiach dôležitých pre trestné konanie, mimo odborného priestoru. Svedok je z hľadiska svojej vlastnej skúsenosti nenahraditeľný. Znalec, pri zachovaní potrebnej odbornosti a podmienok zákona, môže byť zastúpený iným subjektom. Pri odpovediach na otázky svedok vychádza zo svojho vlastného poznania, znalec zo získaných odborných vedomostí. Znalec má právo byť pri výsluchu ostatný…

Odborná a znalecká činnosť

Tretí diel šiestej hlavy prvej časti Trestného poriadku obsahuje veľmi dôležité dôkazné prostriedky a úpravu postupu získavania dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov. Ide o odbornú a znaleckú činnosť, prostredníctvom ktorých sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Takáto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Osoba, ktorá má potrebné odborné znalosti môže byť požiadaná aj o vypracovanie znaleckého posudku, pri takejto osobe je však potrebné splniť aj ďalšie zákonné predpoklady, konkrétne musí ísť aj o osobu s potrebnými občianskymi predpokladmi, táto osoba musí s takýmto pribratím do trestného konania súhlasiť a musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 382/2004 Z. z. Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov je určená tým, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť. Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch (III. ÚS 267/2014, ďalej Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp. zn. 1MObdoV/11/2008 a tiež aj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 06.01.2010, sp. zn. 30Cbo/5359/2007).

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

Odborné vyjadrenie vs. znalecký posudok

V prvom rade je potrebné uviesť, že výstupy získané podľa tohto inštitútu nie sú výsledkom znaleckých úkonov teda tieto výstupy nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako tzv. znalecké dokazovanie (§ 268 TP), ale dôkazy z nich sú vykonávané ako tzv. listinné dôkazy (§ 269 TP). Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca. Ustanovenie definuje dve formy výstupov („dôkazov“). Ide o písomné potvrdenie a odborné vyjadrenie. Pri písomnom potvrdení pôjde o potvrdenie existujúcej skutočnosti osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia a pri odbornom vyjadrení pôjde o odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie. Pri písomnom potvrdení pôjde napríklad o potvrdenie o návšteve lekára, či napríklad pred novelou Trestného zákona vydával príslušný útvar PZ potvrdenie o hodnote drogy predávanej v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Pri odbornom vyjadrení pôjde napríklad o posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom, či napríklad posúdenie hodnoty majetkovej škody spôsobenej trestným činom pri odcudzení motorového vozidla.

V obidvoch prípadoch sa tieto výstupy žiadajú v skutkovo a právne jednoduchých veciach, pričom za predpokladu, že by zložitosť objasňovanej veci neumožňovala prijať záver o skutkovo a právne jednoduchej veci, v takom prípade by bolo potrebné k objasňovanej skutočnosti vykonať znaleckú činnosť prostredníctvom znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP. V prípade rozdielnosti dvoch odborných vyjadrení by aj v skutkovo a právne jednoduchej veci muselo dôjsť k aplikácii znaleckej činnosti v zmysle ustanovení § 142 a nasl. Ustanovenie § 141 ods. 1 TP síce nevyžaduje, aby o správnosti odborného vyjadrenia neexistovali pochybnosti, avšak rozhodujúci orgán aj tento dôkaz musí hodnotiť v zmysle ustanovenia § 2 ods. Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti v zmysle ustanovení § 141 TP. Okrem všeobecne vymedzených situácií v ustanoveniach § 142 ods. 1 TP a § 147 ods. 1 TP ide aj o prípady pitvy mŕtvoly (§ 142 ods. 1 TP), preskúmania iného znaleckého posudku (§ 147 ods. 1 TP), vyšetrenia duševného stavu obvineného (§ 148 ods.

Otázku posúdenia, či z hľadiska zložitosti objasňovanej skutočnosti išlo už o potrebu vykonania znaleckej činnosti alebo postačovalo odborné vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 141 ods. 1 TP riešil napríklad Najvyšší súd SR v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4Tdo/3/2020 (rozsudok zo dňa 02.03.2021). Išlo o situáciu, kedy vyšetrovateľ vyžiadal na ohodnotenie odcudzených vecí z rodinného domu odborné vyjadrenie podľa § 141 ods. 1 TP. Z hľadiska popisu skutku išlo o odcudzenie celého zariadenia rodinného domu, teda jednalo sa o hodnotenie množstva vecí z množstva znaleckých odvetví (elektronika, nábytok, časti motorových vozidiel a pod), pričom osoby ohodnocujúce majetok odcudzené veci ani nemali k dispozícii. Najvyšší súd SR tu dospel k záveru, že vyžiadanie odborného vyjadrenia podľa § 141 ods. 1 TP nebolo postačujúce a vyšetrovateľ mal v danej veci postupovať podľa § 142 ods. 1 TP (pribratie znalca na vykonanie znaleckej činnosti).

Na rozdiel od znaleckej činnosti, pri ktorej sa vždy znalec do konania priberá uznesením (teda formalizovaným rozhodnutím, proti ktorému je vždy prípustný opravný prostriedok - sťažnosť), pri aplikácii odbornej činnosti postačuje len vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia osoby disponujúcej potrebnými odbornými znalosťami. Vyžiadanie sa vykoná opatrením, teda neformálnym rozhodnutím (viď ustanovenie § 10 ods. 18 TP), voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nakoľko nie je stanovená ani forma (ústna alebo písomná), nie sú stanovené ani presné obsahové náležitosti opatrenia. Absencia možnosti podať proti opatreniu opravný prostriedok však nevylučuje možnosť obvineného alebo poškodeného (prípadne aj inej osoby, ktorej právo na podávanie návrhov na vykonanie dokazovania Trestný poriadok priznáva, a v konaní pred súdom aj prokurátorovi) uplatňovať z dôvodu námietky voči postupu konajúceho orgánu (z vecných dôvodov alebo z dôvodov na strane vyžiadanej osoby) ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (viď napr. § 34 ods. 1 TP alebo § 45 ods. 2 písm. b/ TP, § 46 ods. 1 TP, § 54a ods. 1 TP), ktorými je možné namietané vady postupu konajúceho orgánu odstrániť. V tomto smere sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4Tdo/3/2020 zo dňa 02.03.2021, kde uviedol: “Je pravdou, že pokiaľ by v prejednavanej veci bolo vykonávané znalecké dokazovanie, znalec či znalecká organizácia by boli do konania pribratí uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, pričom proti opatreniu, ktorým bola znalecká organizácia požiadaná v prejednávanej veci o podanie odborného vyjadrenia, opravný prostriedok prípustný nie je. Vyžiadanie je oprávnený vykonať v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu, pričom by malo byť z vyžiadania zrejmé, o čo konkrétne orgán činný v trestnom konaní alebo predseda senátu žiada. Osoba, od ktorej je odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadané by mala byť upozornená na 3-dňovú lehotu na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 TP majú právo obstarávať dôkazy aj strany v konaní, teda aj listinné dôkazy spĺňajúce formu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je oprávnená predložiť aj strana v konaní.

Vymedzenie organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je len demonštratívne. To znamená, že v praxi nie je vylúčené, aby odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyhotovila aj iná osoba (či už fyzická alebo právnická), napr. osoba zapísaná v zozname znalcov, štátny orgán (§ 141 ods. 5 TP) alebo aj iná osoba disponujúca potrebnými odbornými znalosťami. Z týchto skutočností je možné vyvodiť aj záver, že povinnosť uviesť meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa nevzťahuje len na organizáciu, ale analogicky na všetky subjekty podávajúce odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie.

Záujem na spracovaní správneho odborného vyjadrenia priznáva osobám spracúvajúcim odborné vyjadrenie určité oprávnenia. Štátny orgán spracuje a poskytne odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vždy bez náhrady za výkon odbornej činnosti. Pre ostatné subjekty táto podmienka neplatí, pričom všeobecné podmienky na výkon náhrady nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu u ostatných subjektov sú vymedzené v ustanovení § 152 ods.

tags: #doplnenie #znaleckého #posudku #v #trestnom #konaní