Dorovnávací dôchodok z Českej republiky: Podmienky a aktuálny stav

Rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v roku 1993 prinieslo zmeny aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, najmä v dôchodkovom systéme. Vznikla potreba riešiť situáciu občanov, ktorí pracovali v oboch republikách a prispievali do spoločného dôchodkového systému. Slovenská republika preto zaviedla tzv. dorovnávací príplatok, ktorého cieľom je zabezpečiť primerané hmotné zabezpečenie v starobe pre tých, ktorí získali dôchodkové poistenie v Českej republike a na Slovensku.

Právny základ a vývoj dorovnávacieho príplatku

Dorovnávací príplatok je dôchodková dávka, ktorá má dorovnať rozdiel medzi českým a slovenským starobným dôchodkom a fiktívnym starobným dôchodkom, na ktorý by mal poberateľ nárok, ak by nedošlo k rozdeleniu ČSFR. Právny základ pre túto dávku bol položený Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (publikovaná pod č. 175/1995 Z. z.).

Legislatívny vývoj

Slovenská republika zaviedla vyrovnávací príplatok zákonom č. 140/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016. Pôvodná právna úprava bola obsiahnutá v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Neskôr zákonodarca novelizoval túto úpravu zákonom č. 105/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2020, ktorá je obsiahnutá v § 293ej ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Ústavný súd a Najvyšší správny súd

Právna úprava dorovnávacieho príplatku prešla viacerými zmenami aj v dôsledku rozhodnutí súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (neskôr Najvyšší správny súd) sa zaoberal prípadmi, kedy dôchodcovia žiadali o dorovnanie dôchodku do výšky, akoby mali započítané všetky doby poistenia získané v ČSFR. Ústavný súd Slovenskej republiky sa tiež zaoberal ústavnosťou podmienok nároku na dorovnávací príplatok.

Podmienky nároku na dorovnávací príplatok

Podmienky nároku na dorovnávací príplatok sú stanovené v zákone o sociálnom poistení. Aktuálna právna úprava vyžaduje splnenie nasledovných podmienok:

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie minimálnej dane

1. Získanie československého obdobia dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993: Dôchodca musí získať určitý počet rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred rozdelením ČSFR. Pôvodne sa vyžadovalo minimálne 25 rokov, ale táto podmienka bola neskôr upravená.
2. Získanie aspoň jedného roka dôchodkového poistenia po 1. januári 1993: Dôchodca musí získať aspoň jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003.
3. Poberanie starobného dôchodku z Českej republiky a Slovenskej republiky: Dôchodca musí poberať starobný dôchodok z oboch štátov, teda z Českej republiky a Slovenskej republiky.
4. Výpočet fiktívnej sumy dôchodku: Suma slovenského starobného dôchodku určená so započítaním československého obdobia dôchodkového poistenia musí byť nižšia, než by bola na tzv. "rydzo slovenský dôchodok".

Osobitné prípady

Osobitná pozornosť sa venuje prípadom, kedy dôchodca pracoval pre zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, ale reálne pracoval na území Slovenskej republiky, alebo naopak. V týchto prípadoch sa posudzuje miesto výkonu práce a sídlo zamestnávateľa.

Judikatúra a ústavné princípy

Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou ústavnosti podmienok nároku na dorovnávací príplatok. Skúmal, či podmienky nie sú diskriminačné a či neporušujú ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe (čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky) v spojení s princípom rovnosti (čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky).

Princíp rovnosti a zásluhovosti

Ústavný súd pri posudzovaní diskriminácie aplikoval tradičný ústavnoprávny test. Zohľadňoval, či existuje porovnateľná skupina (tertium comparationis) a či je rozdielne zaobchádzanie odôvodnené. Dôležitým aspektom je zásluhovosť, teda vzťah medzi dobou zabezpečenia (poistenia) a výškou dôchodku.

Podozrivé kritériá odlišovania

Ústavný súd sa zaoberal aj otázkou, či doba poistenia (zabezpečenia) je typickým kritériom odlišovania. Dospel k záveru, že iné postavenie spočívajúce v dobe poistenia je slabým rozlišovacím kritériom (low scrutiny) a je ľahko justifikovateľné.

Federálne roky a prechodné obdobie

Ústavný súd posudzoval aj kritérium získania doby poistenia pred a po rozdelení ČSFR. Dospel k záveru, že požiadavka aspoň jedného roka „post-federálneho“ poistenia je rozumná a racionálna.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Aktuálny stav a zmeny v roku 2016

Od 1. januára 2016 došlo k viacerým zmenám v oblasti sociálneho poistenia, ktoré sa dotkli aj dorovnávacieho príplatku.

Zvýšenie dôchodkových dávok

Od 1. januára 2016 sa zvýšili dôchodkové dávky, a to pevnou sumou podľa typu dôchodku. Sociálna poisťovňa zvýšila dôchodky automaticky, bez žiadosti poberateľa dôchodku.

Zvýšenie materskej dávky

Od 1. januára 2016 sa zvýšili aj materské dávky, a to zo súčasných 65 percent na 70 percent denného vymeriavacieho základu.

Odvodová úľava pre zamestnávateľov

V najchudobnejších regiónoch Slovenska zaviedla vláda odvodovú úľavu pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú nezamestnaných evidovaných na úrade práce.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

tags: #dorovnávací #dôchodok #z #českej #republiky #podmienky