
Článok sa zaoberá problematikou dorovnávacej dane, ktorá má zabezpečiť minimálnu úroveň zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Cieľom je podrobne analyzovať rôzne aspekty tohto mechanizmu, vrátane výpočtu efektívnej sadzby dane, úprav zahrnutých daní a špecifických situácií, ktoré môžu nastať.
Z definície vylúčených subjektov vyplýva, že ide o subjekty, ktorých najmenej 85 % hodnoty vlastní priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých vylúčených subjektov jeden alebo viac subjektov uvedených v písmene a), okrem subjektov dôchodkových služieb, ak takmer celý jeho príjem pochádza z podielov na zisku (dividend) alebo zo ziskov, alebo strát vzniknutých v súvislosti s vlastníckym podielom, ktoré sú vylúčené z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty podľa § 6 ods. 2 písm. (4). Činnosti subjektu, ktorého 100 % hodnoty vlastní priamo alebo nepriamo nezisková organizácia alebo neziskové organizácie, sa považujú za doplnkové činnosti podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu, ak úhrnné výnosy všetkých subjektov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, okrem výnosov neziskovej organizácie alebo subjektu, ktorý je vylúčeným subjektom podľa odseku 3 písm. b) alebo písm. c), sú za účtovné obdobie nižšie ako 750 000 000 eur alebo nižšie ako 25 % výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa § 2 písm.
Stála prevádzkareň je definovaná podľa § 2 písm. zákona.
Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku sú prijaté alebo vzniknuté v súvislosti so zloženým finančným nástrojom, ktorý má kapitálovú zložku a dlhovú zložku, vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s finančným nástrojom sú vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b), ak emitent a držiteľ tohto finančného nástroja sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a platba v súvislosti s finančným nástrojom je vykázaná vo finančných výkazoch u oboch ako podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku.
Efektívna sadzba dane za základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa vypočíta za príslušné účtovné obdobie, ak tieto základné subjekty dosiahli za príslušné účtovné obdobie čistý oprávnený príjem. Efektívna sadzba dane sa vypočíta s presnosťou na štyri desatinné miesta, pričom štvrtá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny a zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.
Prečítajte si tiež: Starobné dôchodkové sporenie Aegon
Z výpočtu zahrnutých daní základného subjektu sa vylúči zahrnutá daň priradená základnému subjektu podľa § 19 ods. 1, 3, 4 okrem dane z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu8) a ods. Zahrnuté dane subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom a zahrnuté dane stálej prevádzkarne podľa § 15 ods. 4, sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého podľa § 15 ods.
Ak dôjde k zníženiu zahrnutých daní, ktoré boli zahrnuté do upravených zahrnutých daní základného subjektu za niektoré predchádzajúce účtovné obdobie, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za takéto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. 1. Na základe každoročného rozhodnutia podávajúceho subjektu prijatého podľa § 42 ods. 3 sa nepodstatné zníženie zahrnutých daní môže považovať za úpravu zahrnutých daní v účtovnom období, v ktorom sa úprava vykoná.
Ak sa viac ako 1 000 000 eur zo sumy, ktorú základný subjekt vykázal ako náklady na splatnú daň z príjmov a ktorá je zahrnutá do upravených zahrnutých daní za príslušné účtovné obdobie, nezaplatí do troch rokov po skončení tohto účtovného obdobia, efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za príslušné účtovné obdobie, v ktorom sa nezaplatená suma uplatnila ako zahrnutá daň, sa prepočítajú podľa § 24 ods.
Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie nedosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná a nižšia ako súčin čistej oprávnenej straty a minimálnej sadzby dane (ďalej len „očakávané upravené zahrnuté dane“), rozdiel medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa považuje za dodatočnú dorovnávaciu daň za príslušné účtovné obdobie, pričom suma dodatočnej dorovnávacej dane sa priradí každému základnému subjektu podľa § 24 ods. 2 a 3.
Odchylne od odseku 3 sa podávajúci subjekt môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi sumou upravených zahrnutých daní a sumou očakávaných upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní. Ak základné subjekty za príslušné účtovné obdobie dosiahli čistý oprávnený príjem a úhrnná suma ich upravených zahrnutých daní je záporná, suma upravených zahrnutých daní za toto účtovné obdobie sa zvýši na nulu. Nadmerný záporný náklad na daň v sume rovnajúcej sa zápornej sume upravených zahrnutých daní sa použije na zníženie sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcom účtovnom období, v ktorom základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem a kladnú sumu upravených zahrnutých daní.
Prečítajte si tiež: Návod na vyplnenie starého Evidenčného Listu
Ak suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. a) sa rovná alebo je nižšia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm. b) je vyššia ako minimálna sadzba dane, suma upravenej odloženej dane z príjmov, ktorá sa má pripočítať k sume zahrnutých daní základného subjektu za príslušné účtovné obdobie podľa § 16 ods. 1 písm.
Ak odložená daňová pohľadávka, ktorá je prisúditeľná oprávnenej strate základného subjektu, bola vykázaná za príslušné účtovné obdobie na základe nižšej sadzby dane ako je minimálna sadzba dane, môže sa v tom istom účtovnom období prepočítať podľa minimálnej sadzby dane, ak odložená daňová pohľadávka je preukázateľne prisúditeľná oprávnenej strate.
Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa odseku 7 určená za príslušné účtovné obdobie sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v prvom z piatich účtovných období predchádzajúcich príslušnému účtovnému obdobiu a efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň za toto účtovné obdobie sa prepočítajú podľa § 24 ods. Základný subjekt nie je povinný postupovať podľa odseku 7, ak na základe objektívnych skutočností preukáže, že všetky odložené daňové záväzky v samostatnej kategórii odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov sa vysporiadajú do piatich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa vykázali.
Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa § 15 ods.
Pri zápornom medziročnom pohybe v neoprávnenom zostatku sa postupuje podľa § 18 ods. 3 písm.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky a ŤZP
Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku metódu prvého vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa § 44 ods. Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku metódu posledného vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa § 44 ods.
Od účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt prestal spĺňať podmienky podľa § 18 ods. 14, je základný subjekt povinný postupovať podľa § 18 ods. Ak základný subjekt uplatnil rozhodnutie o nenárokovanom náklade na odloženú daň z príjmov podľa § 18 ods. 1 písm.
Základnému subjektu, ktorý je vlastníkom, sa priradí suma zahrnutých daní, ktoré sú vykázané vo finančných výkazoch transparentného subjektu a ktoré súvisia s oprávneným príjmom alebo oprávnenou stratou prisúdenými podľa § 14 ods.
Odchylne od odseku 5 základný subjekt zahrnie do sumy upravených zahrnutých daní sumu rovnajúcu sa súčinu percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy pasívneho príjmu tohto základného subjektu, ak je výsledok nižší ako suma určená podľa odseku 5, pričom percentuálna sadzba dorovnávacej dane sa vypočíta bez ohľadu na zahrnuté dane, ktoré vznikli v súvislosti s takýmto pasívnym príjmom základnému subjektu, ktorý je vlastníkom.
Ak sa oprávnený príjem stálej prevádzkarne považuje za oprávnený príjem hlavného subjektu podľa § 13 ods.
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že predmetom priradenia zahrnutých daní podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 nebude odložená daň z príjmov. Suma odloženej dane z príjmov sa na základe tohto rozhodnutia vylúči z výpočtu sumy upravených zahrnutých daní hlavného subjektu alebo základného subjektu, ktorý je vlastníkom.