Dôsledky týrania seniorov: Štatistiky a realita skrytá za dverami

Týranie seniorov je vážny problém, ktorý má ďalekosiahle dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie, ako aj na celkovú kvalitu života. Hoci sa o ňom hovorí menej ako o iných formách násilia, týranie seniorov je realitou, ktorá sa deje v tichosti za zatvorenými dverami domácností. Pandemická situácia a s ňou spojené obmedzenia ešte viac zhoršili situáciu obetí, ktoré sa ocitli pod neustálym dohľadom násilníka a s obmedzeným prístupom k pomoci.

Formy týrania seniorov

Zlé zaobchádzanie so staršími ľuďmi má viacero podôb. Belgické združenie Respect Seniors pripomína, že ide o:

• Psychické týranie: Zahŕňa nátlaky, deptanie, ponižovanie, dehonestovanie a iné formy verbálneho alebo neverbálneho zneužívania.
• Fyzické týranie: Zahŕňa akékoľvek použitie fyzickej sily, ktoré spôsobí zranenie, bolesť alebo utrpenie.
• Finančné zanedbávanie: Zahŕňa neoprávnené alebo nezákonné použitie majetku seniora pre vlastný prospech.
• Nedbanlivosť: Zahŕňa zanedbávanie potrieb seniora, ako je strava, hygiena, lieky alebo zdravotná starostlivosť.

Štatistiky týrania seniorov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v Európe je obeťou násilného správania okolo päť percent starých ľudí nad 65 rokov a 15 percent osôb vo veku nad 75 rokov. Podľa prieskumu združenia Respect Seniors štatistiky za rok 2016 naznačili, že najviac postihnutá bola veková skupina seniorov nad 80 rokov (28 percent) a obeťami boli viac staršie ženy ako muži (65 percent). Páchateľmi násilných prejavov a zneužívania boli najmä rodinní príslušníci (60 percent prípadov) vrátane detí (37 percent). K týraniu, zanedbávaniu či zneužívaniu seniorov dochádza - či už úmyselne alebo neúmyselne - väčšinou v domácim prostredí (v takmer troch štvrtinách zaznamenaných prípadov).

Dôsledky pandémie COVID-19

Počas pandémie COVID-19 sa situácia obetí domáceho násilia, vrátane seniorov, výrazne zhoršila. Protipandemické opatrenia viedli k izolácii a obmedzenému prístupu k pomoci. Analytička Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) Zuzana Očenášová uvádza, že v mnohých rodinách bolo násilie prítomné už predtým, ale pandémia situáciu ešte zhoršila a zintenzívnila. Agresor je doma 24 hodín denne a rodina nemá žiadnu možnosť vydýchnuť si.

Obete domáceho násilia majú sťažený nielen prístup k službám zariadení núdzového bývania a k poradenstvu, ale aj k pomoci od rodiny a známych. Predstavu úteku a nového začiatku komplikujú obmedzenia - je veľmi náročné hľadať si ubytovanie i prácu.

Prečítajte si tiež: Topenie a ochrana detí

Prístup orgánov činných v trestnom konaní

Prokurátorka Generálnej prokuratúry Barbora Hubertová hovorí, že policajti a prokurátori sa vzdelávajú a majú v rukách nástroje, ktorými vedia dokázať, kto bol agresor a ako svojej obeti ublížil, aj vtedy, keď majú k dispozícii len dve protirečivé výpovede. Dnes vedú policajtov a prokurátorov k tomu, aby na začiatku minimálne tej osobe verili, že je obeťou. Zákon o obetiach hovorí, že obeť sa považuje za obeť, kým sa nepreukáže opak. Takže policajt a prokurátor musia s touto osobou konať ako s obeťou, až kým sa v príslušnom procese nepreukáže, či ide naozaj o obeť, alebo nejde.

Psychologický aspekt týrania

Psychické týranie je zákerný druh domáceho násilia, lebo ho nevidno. Ale vedia pracovať aj s takýmito prípadmi, vedia ich dokázať. V takýchto prípadoch spravidla dochádza k začatiu trestného stíhania, lebo dokazovanie sa môže začať až po jeho začatí. Štandardom je, že priberajú znalca. Majú odborníkov, znalcov, ktorí sa z psychologického alebo psychiatrického hľadiska venujú problematike domáceho násilia, jeho následkom, ale aj mechanizmom vzniku duševných poranení. A ak naozaj ide o psychické týranie, vedia to dokázať.

Rýchlosť konania

Cieľom trestného konania je aj odsúdenie páchateľa, resp. spravodlivé rozhodnutie súdu. Spravodlivosť môže byť dosiahnutá iba vtedy, keď je spojená s rýchlosťou. Ideálne je, aby od podania oznámenia až po druhostupňové odvolanie prešiel jeden rok. Inak sa prolonguje, predlžuje utrpenie obete. Súd už obeť totiž vníma ako koniec svojho utrpenia. Aby sme sa vyhli sekundárnej viktimizácii, aby obeť nemusela tri-, štyri-, sedemkrát rozprávať o tom, čo prežila. Pri trestných činoch, kde hrá psychika takú veľkú rolu, je však absolútne neprípustné, aby sa konanie takto predlžovalo. Lebo to obeť nechráni, naopak, predlžuje jej utrpenie.

Prevencia a vzdelávanie

Ináč ako vzdelávaním už detí, tínedžerov v rámci etickej výchovy alebo občianskej náuky to nevykorenia. Mali by sme odmalička deti učiť, že nie je správne niekoho zbiť, ale ani jeho nesmie niekto len tak biť.

Ako rozpoznať týranie vo svojom okolí?

Zuzana Očenášová hovorí, že k situácii treba pristupovať citlivo. Môže sa stať, že telefonát na políciu situáciu ženy ešte zhorší. Agresor si nie je istý, kto políciu zavolal, prečo a či sa žena náhodou s niekým nerozprávala. Niekedy je najlepšie ponúknuť pomoc konkrétnej žene. Postačí, keď sa s ňou porozprávame a opýtame sa jej, čo sa deje. Prvé razy sa možno bude tváriť, že je všetko v poriadku a nemá žiadne problémy. Pomoc jej však treba ponúknuť opakovane - či už praktickú, alebo možnosť vyrozprávať sa.

Prečítajte si tiež: Čo sa stane, ak sa neprihlásite na dôchodkové poistenie?

Kam sa obrátiť o pomoc?

Polícia vyzýva obete násilia a všetkých, ktorí vedia o domácom násilí v ich okolí, aby nemlčali a kontaktovali políciu. Volať tiež môžu na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pri akútnom ohrození poradkyne so súhlasom ženy kontaktujú políciu, záchrannú zdravotnú službu alebo inú inštitúciu, ktorá jej môže pomôcť.

Prečítajte si tiež: Právny úkon a neúčinnosť

tags: #dôsledky #týrania #seniorov #štatistiky