Neúčinnosť právneho úkonu a jej dôsledky

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou neúčinnosti právneho úkonu, jej predpokladmi a dôsledkami, a to najmä v kontexte ochrany veriteľov dlžníka. Odporovateľnosť právnych úkonov je dôležitý inštitút občianskeho práva, ktorý slúži na ochranu veriteľov dlžníka pred konaním dlžníka, ktorým sa zbavuje majetku s cieľom ukrátiť veriteľov.

Predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu

Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcoveja členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LawServiceRecovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: MERKANTILs.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, zastúpeného zástupcom:LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovaným v 1/ rade: Asemid Global s.r.o., so sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713, v 2/ rade: TREKONTRADE s.r.o., so sídlom Partizánska 432/19, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 341 410, v 3/ rade: X. K., nar. XX.X.XXXX, pobytom B. XXXX/X, XXX XX Z., žalovaní v 1/ a v 3/ rade zastúpení právnym zástupcom: JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom X. XXXX, XXX XX K., v konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie peňažnej náhrady 605.380,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/4/2016 - 187 zo dňa 6.6.2017, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/4/2016 - 187 zo dňa 6.6.2017 Žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade m a j ú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. potvrdzuje. náro odôvodnenie:

Rozhodnutie Okresného súdu

  1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ až v 3/ rade majú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že právny úkon: Dohoda o ručení, ktorá bola dojednaná v článku V. Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX Z. (žalovaný v 3/ rade) ako právnym predchodcom spoločnosti Asemid Global s.r.o., so sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713 (žalovaný v 1/ rade), dlžníkom spoločnosťou MC PRINT, spol. s r.o., so sídlom Jána Psotného 8, 911 05 Trenčín, IČO: 36 333 859 (dlžník) ako právnym predchodcom spoločnosti TREKON TRADE s.r.o., so sídlom Partizánska 432/19, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 341 410 (žalovaný v 2/ rade) a medzi spoločnosťou MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992 (úpadca) ako ručiteľom (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), na základe ktorej Dohody úpadca prevzal na seba ručiteľský záväzok uspokojiť dlžníka/žalovaného v 2/ rade voči žalovanému v 3/ rade (teraz žalovanému v 1/ rade) vo výške 500.000,- Eur s príslušenstvom tak, ako je tento špecifikovaný v článku I. Zmluvy o pôžičke, je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, vedeným Okresným súdom Nitra (správne malo byť žalobcom uvedené Žilina) pod sp.zn. 6K/3/2015, právne neúčinný. Súčasne podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby bola žalovanému v 1/, v 2/ a v 3/ rade uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne v prospech dotknutej podstaty úpadcu MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R. vo výške 605.380,- Eur, ktorá predstavuje sumu záväzku, ktorý úpadca z dôvodu uzatvorenia Dohody o ručení splnil ako ručiteľ titulom jednostranného započítania žalovanému v 1/ rade za žalovaného v 2/ rade ako obligačného dlžníka žalovaného v 1/ rade, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade boli zaviazaní povinnosťou nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania. Okresný súd na základe podaní sporových strán, vykonaného dokazovania, za aplikácie ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 1, 2, 4, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. Čl. 8, Čl. 15 ods. 1, 2, § 191 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 154 CSP dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.
  2. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. a posudzoval včasnosť podanej žaloby, keďže ide o hmotno-právnu prekluzívnu lehotu. Z verejne dostupného Obchodného vestníka s dátumom uverejnenia dňa 19.3.2015 pod č. OV 54/2015 vyplynula skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 6K/3/2015 zo dňa 13.3.2015 o vyhlásení konkurzu na majetok subjektu MERKANTIL s.r.o. a v nadväznosti na účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného úpadcu MERKANTIL s.r.o., ktoré nastali dňa 20.3.2015, pri zohľadnení podania žaloby dňa 18.3.2016 vyplynulo, že žaloba bola podaná včas.
  3. Aktívna vecná legitimácia žalobcu v danom spore vyplývala z úpravy ust. § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii na strane žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade okresný súd vychádzal z úpravy podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Pri zohľadnení skutkových východísk žaloby pokiaľ išlo o samotný právny úkon, ktorému žalobca odporoval v spojení s ďalšími v tomto smere relevantnými skutkovými okolnosťami, ktorými bolo jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 8.1.2015, realizované žalovaným v 1/ rade, ako vyplynulo z č.l. 39 spisu a uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalovaným v 3/ rade ako postupcom a žalovaným v 1/ rade ako postupníkom zo dňa 16.12.2014 (č.l. 18 spisu) a Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi úpadcom ako postupcom a žalovaným v 1/ rade ako postupníkom zo dňa 28.10.2014, 19.11.2014, 9.12.2014 a 16.12.2014 (č.l. 19 až 38 spisu) okresný súd skonštatoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 3/ rade a žalovaného v 1/ rade na základe ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a žalovaného v 2. rade na základe ust. § 62 ods. 2 písm. c), ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Osobitne vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade okresný súd poukázal na skutočnosť, vyplývajúcu z verejne dostupného obchodného registra, preukazujúcu právne nástupníctvo subjektu žalovaného v 2/ rade po subjekte M-C PRINT, s.r.o., IČO: 36 333 859. Z verejne dostupného obchodného registra vyplynula okresnému súdu skutočnosť vzťahu spriaznenosti podľa ust.§ 9 ods. 1 písm. e), ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. medzi úpadcom a právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade: M-C PRINT, spol. s r.o. prostredníctvom osoby p. D. G. - prokuristu úpadcu, ktorý v relevantnej dobe kedy bola uzatvorená Zmluva o pôžičke bol štatutárnym zástupcom právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade s kvalifikovanou účasťou u tohto subjektu právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade. Táto skutočnosť podľa záveru okresného súdu zakladala vzťah spriaznenosti právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade k úpadcovi a tým pasívnu legitimáciu žalovaného v 2/ rade ako jeho právneho nástupcu.
  4. Okresný súd po skonštatovaní aktívnej a pasívnej legitimácie strán hodnotil všeobecné podmienky odporovacej žaloby. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca ako prílohy žaloby, vyplynula realizácia právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia úpadcu obsiahnutého v článku V. bod 5.1 Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom - žalovaným v 1/ rade a dlžníkom - právnym predchodcom žalovaného v 2/ rade. Ručiteľské vyhlásenie úpadcu bolo platným právnym úkonom z hľadiska náležitosti platnosti právneho úkonu ručenia v súlade s úpravou podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať tvrdenie o splnení základnej hmotno-právnej podmienky úspešnosti odporovacej žaloby, a to preukázať ukrátenie v zmysle ust.§57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Úspešnosť žaloby podľa okresného súdu bola spojená s riadnym a náležitým splnením povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej zo strany žalobcu, vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky alebo prihlásených pohľadávok niektorého alebo niektorých z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Preukázanie takéhoto ukrátenia bolo primárne spojené s tvrdením a preukázaním existencie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase, kedy nastali účinky odporovaných úkonov a ktoré pohľadávky si ich veritelia uplatnili v konkurznom konaní označeného úpadcu a ktorým veriteľom alebo veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci ich postavenie účastníkov konkurzného konania. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nemusí byť k momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu splatná, musí však byť existentná. Preukázanie ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. zároveň predpokladá riadne splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane žalobcu vo vzťahu ku samotnej podstate ukrátenia, ktorá spočíva v tvrdení a preukázaní konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na uspokojenie pohľadávky alebo pohľadávok konkurzných veriteľov. Tento ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu je významný a môže viesť ku záveru o splnení podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. za predpokladu, že majetok úpadcu potom ako nastali účinky odporovaného právneho úkonu, práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Pre konštatovanie splnenia podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo podľa názoru okresného súdu významné nielen to, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu, v danom prípade v dôsledku žalobcom označenej Dohody o ručení, došlo ku zmenšeniu majetku úpadcu, ale najmä to, že majetok úpadcu potom ako nastali účinky tohto právneho úkonu, ktorý časový moment okresný súd zdôrazňoval, práve v dôsledku odporovaného právneho úkonu, nepostačoval na uspokojenie konkurzných veriteľov.
  5. Okresný súd v prejednávanej veci považoval za podstatnú skutočnosť časový odstup medzi momentom, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu a ktoré účinky nastali dňom 29.12.2011 a momentom, kedy nastali účinky vyhláseného konkurzu na majetok označeného úpadcu a ktoré účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 20.3.2015. Vzhľadom na uvedený značný časový odstup týchto dvoch skutočností nebolo možné pri konštatovaní ukrátenia vychádzať z pomerov, ktoré na strane úpadcu boli k momentu vyhlásenia konkurzu pokiaľ ide o hodnotenie jeho majetkovej sféry a stotožňovať túto s jeho majetkovou sférou a majetkovými pomermi k momentu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. Rovnako splnenie podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nebolo možné skonštatovať len na základe masy zistených pohľadávok konkurzných veriteľov predstavovaných sumou 2.196.767,59 Eur. Uvedený a zdôraznený ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov v podobe ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nebolo možné skonštatovať len na základe skutočnosti vyhlásenia konkurzu na majetok označeného úpadcu po skonštatovaní splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu v zmysle úpravy ust. § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý úpadok naviac v prípade, že by išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku, práve ktorý celý majetok úpadcu by bolo potrebné zohľadniť.
  6. Okresný súd považoval za významné zdôrazniť, že podľa procesnej úpravy platnej a účinnej k momentu meritórneho rozhodnutia, a to podľa Článku 11 ods. 4 CSP mohol vziať do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní s výnimkou všeobecne známych skutočností alebo skutočností ustanovených zákonom, v nadväznosti na ktorú právnu úpravu nebolo možné pri posudzovaní podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. zohľadniť skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania oboznámením účtovnej závierky úpadcu k 31.12.2014 v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19Cbi 2/2016 (i v tomto konaní, kde rovnaký žalobca uplatnil neúčinnosť dvoch právnych úkonov, však ani tento listinný dôkaz okresný súd nevyhodnotil ako dôkaz o ukrátení podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.). V prejednávanej veci žalobca predmetnú účtovnú závierku a ani iné dôkazy preukazujúce konkrétny stav majetkových hodnôt úpadcu v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu, teda k 29.12.2011 neoznačoval a neprodukoval. Okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, tzn. aj pokiaľ išlo o určenie neúčinnosti označeného právneho úkonu, i pokiaľ išlo o uplatnenie priznania peňažnej náhrady. Z dôvodu zamietnutia žaloby na základe primárnej argumentácie nezistil okresný súd priestor na to, aby sa zaoberal tvrdeniami žalobcu a reakciami žalovaného v 1/ a v 2/ rade smerujúcimi už ku konkrétnej skutkovej podstate odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktoré spadá i tvrdenie žalobcu o spriaznenosti právneho predchodcu žalovaného v 2/ rade a úpadcu v čase Dohody o ručení a ktorá spriaznenosť by mala relevanciu práve pri posudzovaní splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti už podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. Ku skúmaniu splnenia osobitných podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. by bol dôvod pristúpiť až v prípade splnenia všetkých základných podmienok, vrátane podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., splnenie ktorej podmienky v konaní zo strany žalobcu, ktorého ťažila dôkazná povinnosť, nebolo preukázané. Okresný súd k úplnosti svojho odôvodnenia k záveru o nepreukázaní ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/2/2011 - 134 zo dňa 11.5.2011, uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR 60/2011 zo dňa 31.7.2012 a uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn.
  7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust.§ 255 ods.1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Z dôvodu zamietnutia žaloby úspešnými v konaní boli žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade, ktorým okresný súd voči žalobcovi priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100%. Konkrétna výška trov konania žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade bude predmetom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Záväzok žalobcu z titulu nároku žalovaných v 1/, v 2/ a v 3/ rade na náhradu trov konania je solidárnym záväzkom žalobcu, čo okresný súd považoval za potrebné vovýroku o nároku na náhradu trov konania vyjadriť, tak ako to vyplynulo z druhého samostatného výroku rozsudku okresného súdu.
  8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolani…

Odporovateľnosť právnych úkonov - diskusia

Úvodom poďakovanie za impulz k napísaniu tohto postu kladúceho otázku/y širokej odbornej verejnosti, ktoré patrí Doc. JUDr. Kataríne Kirstovej CSc, ktorá nielen mne priblížila problematickosť tejto témy. Cieľom postu je získať čo najviac odpovedí na danú problematiku s ich možným zosumarizovaním do kvalitatívne hodnotného celku. Podstatou príspevku nie je rozoberať problematiku odporovateľnosti právnych úkonov v celom svojom rozsahu ( § § 42a 42b), ale skúsiť vyriešiť podľa môjho názoru problém, ktorý vyplýva z explicitného znenia Občianskeho zákonníka. Snáď výsledok možnej dišputy niekedy pomôže nejednému z nás.

Základné princípy odporovateľnosti

Začiatkom, podstatné zhrnutie - odporovateľnosť právnych úkonov je jeden z mnoha dôležitých inštitútov Občianskeho práva, ktoré majú svoje opodstatnenie, zároveň je inštitútom, ktorý plní viacero funkcií. Odporovateľnosť právneho úkonu je špecifickým nástrojom, ktorý slúži na ochranu veriteľov dlžníka. Neplatnosť absolútna alebo relatívna sú sankcie, ktoré postihujú právny úkon kvôli existencii určitej vady tohto úkonu. Odporovateľnosť právneho úkonu nepostihuje tieto vady neplatnosťou - úkon, ktorý je odporovateľný, sa považuje za platný. Postihuje však právne dôsledky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Povedané zjednodušene, odporovateľnosť chráni veriteľa pred situáciou, kedy sa dlžník zbavuje hnuteľného či nehnuteľného majetku ( veci, práva alebo iné majetkové hodnoty), pričom práve veriteľove pohľadávky a ich vymáhateľnosť plynúce zo zmluvného či mimozmluvného vzťahu sú ohrozené. Ak sú spomenuté právne úkony dlžníka urobené s úmyslom poškodiť veriteľa (in fraudem creditoris) vzhľadom na ešte neuvedené - sú odporovateľné. Prirodzene, musí ísť o kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Ak sa majetok dlžníka síce zmenšil, ale zostatok postačuje na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nie je dôvod na odporovanie právnych úkonov dlžníka, ktorými sčasti zmenšil svoj majetok.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o neúčinnosti právneho úkonu

Možno základno-školské pripomenutie dôležitej podstaty odporovateľnosti - odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Opakom, ak sa zistí, že napadnutý právny akt bol neplatný, automatickým následkom je nevyhovenie podanej (odporovacej) žalobe. Veriteľove právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti osobe, ktorá s dlžníkom predmetný právny úkon dohodla, teda v koho prospech takýto úkon dlžník učinil - logicky : kto z takéhoto právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. Odporovať možno úkonu urobenému v posledných troch rokoch, výpočet osôb voči ktorým je právo odporovať legitímne nájdeme ustanovený v §42a odsek 1 2 3 4. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti dedičom tejto osoby, či prípadne právnemu/právnym nástupcom. Uspokojovanie veriteľovej pohľadávky z úspešne odporovateľného právneho úkonu prebieha z čiastky, ktorá ušla odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku. Aj samotná odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka má isté obmedzenie. V súdnej praxi sa dá stretnúť s názorom, že nie je odporovateľným právny úkon dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu iného jeho dlhu voči inej osobe ako osobe /žalujúceho/ veriteľa.[1] Preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľa je však obtiažne, a ak to žalobca nedokáže, nie je splnená základná podmienka priznania odporovateľnosti právneho úkonu. Opakom sú blízke osoby, kedy sa tento úmysel prezumuje a je práve na týchto, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa poznať nemohli aj pri náležitej starostlivosti.

Tzv. odporovacia žaloba[2] je prostriedkom, ktorým sa veriteľ na súde bude domáhať, že právne úkony ktoré dlžník učinil budú práve voči nemu právne neúčinné. Podaním takejto žaloby sa stáva predmetný ( odporovaný - pozn. aut.) právny akt tým, ktorý z hľadiska veriteľa ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky a ktorý urobil dlžník práve s úmyslom in fraudem creditoris. V prípade, že by veriteľ nepodal spomenutú odporovaciu žalobu na súd v lehote troch rokov po urobení právneho úkonu dlžníkom ( resp. po jeho účinnosti), jeho právo odporovať zaniká. Na túto situáciu musí súd prihliadať ex offo, keďže ide o prekluzívnu lehotu. Okruh účastníkov je vymedzený tzv. prvou definíciou účastníctva uvedenou v § 90 OSP. Doterajšia súdna prax sa okrem iného venovala napríklad aj otázke dokázania úmyslu dlžníkovi poškodiť práve toho veriteľa, ktorý podáva odporovaciu žalobu. Reakcia a názor súdov bol, že podmienky § 42a odsek 2 OZ neviažu odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na ukrátenie uspokojenie konkrétnej pohľadávky, a práve preto je irelevantné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorých z nich.

#

Prečítajte si tiež: Právne úkony v konkurze

Prečítajte si tiež: Právny úkon a aktívna legitimácia

tags: #neucinnost #pravneho #ukonu #dosledky