
Byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch. Čo robiť, keď sa vám práve nedarí a máte málo zákazníkov? Pri čakaní na lepšie časy nemusíte sedieť so založenými rukami. Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok nárok na podporu v nezamestnanosti aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Tento článok sa venuje problematike zrušenia živnosti v kontexte poberania dávky v nezamestnanosti na Slovensku, pričom rozoberá podmienky, postupy a dôležité aspekty, ktoré by mal každý živnostník poznať.
Áno, za určitých podmienok je možné poberať dávku v nezamestnanosti aj po ukončení alebo prerušení živnosti. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dôležité je si uvedomiť, že nie každý živnostník má automaticky nárok na túto dávku.
Na možné problémy sa pripravte vopred. Natiahnuť ruku pre pomoc nemožno len tak. Aby ste získali podporu napríklad pri chorobe alebo pri krachu podnikania, plaťte si poistenie: nárok na dávku v nezamestnanosti SZČO majú vďaka plateniu dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti (poistenie v nezamestnanosti nie je súčasťou povinného sociálneho poistenia, musíte si ho platiť dobrovoľne).
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti:
Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o ukončení podnikania. Príslušný formulár odovzdáte živnostenskému úradu osobne, pošlete poštou alebo ho vyplníte a odošlete elektronicky cez portál www.slovensko.sk.
Prečítajte si tiež: Pomoc pre osoby s ZŤP
Tip: Na oznámenie prerušenia alebo ukončenia živnosti využite jednotné kontaktné miesto (JKM) na živnostenskom úrade. Tu vyplníte Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti alebo Oznámenie o ukončení podnikania a uvediete názov svojej zdravotnej poisťovne. Prostredníctvom neho bude o prerušení alebo ukončení vášho podnikania informovaná aj vaša zdravotná poisťovňa, ušetríte si čas.
Pozastavenie alebo zrušenie živnosti sa z hľadiska platenia odvodov považujú za to isté. Dňom zániku či prerušenia prestávate platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
Po prerušení vašej činnosti nemusíte ďalej platiť sociálne poistenie.
Výška podpory v nezamestnanosti pre živnostníkov sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Prí výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec.
Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto = súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a výsledná suma dávky v nezamestnanosti za celý kalendárny mesiac sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok pre politické strany
Minimálna výška dávky v nezamestnanosti nie je určená, ale naopak jej maximálna výška určená je prostredníctvom maximálneho denného vymeriavacieho základu a mení sa v polovici roka:
Preto je v období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).
Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom.
V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace.
Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.
Prečítajte si tiež: Získanie pôžičky a váš príjem
Rozhodli ste sa ako SZČO pozastaviť alebo ukončiť výkon svojej zárobkovej činnosti? Ak ste povinne poistenou SZČO, vaše povinné poistenie týmto spôsobom zanikne. Prerušenie povinného poistenia je potrebné nahlásiť do 30 dní od pozastavenia živnosti alebo výkonu činnosti prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby.
Ak sa chcete vrátiť k podnikaniu, Sociálnej poisťovni zašlite RLFO-zmena s dátumom, ku ktorému chcete ukončiť prerušenie, resp. obnoviť svoju činnosť. Sociálna poisťovňa na základe toho prehodnotí existenciu vášho povinného poistenia. Jeho vznik závisí od toho, či k 1. júlu kalendárneho roka, ktorý predchádza dňu obnovenia živnosti alebo výkonu činnosti, dosiahnete zákonom stanovenú hranicu príjmu. Ak máte viac oprávnení aj naďalej budete povinný platiť poistné na povinné poistenie.
Na základe podaného čestného vyhlásenia SZČO bez oprávnenia o opätovnom vykonávaní činnosti, Sociálna poisťovňa prehodnotí vznik povinného sociálneho poistenia SZČO k 1. júlu/1. októbru kalendárneho roka na základe dosiahnutého príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Čestné vyhlásenie vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak ste si nemocenské poistenie hradili, pri chorobe alebo liečbe úrazu môžete požiadať o podporu. Platí to aj pre ošetrovné, tehotenské alebo materské. V prípade, že si nemocenské poistenie platíte dobrovoľne ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby ste v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku boli nemocensky poistený aspoň 270 dní. Ak ste povinne nemocensky poistenou SZČO, tak uvedená podmienka mať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku musí byť splnená len v prípade tehotenského a materského. U povinne nemocensky poistenej SZČO tak v prípade nároku na nemocenské a ošetrovné doba nemocenského poistenia nie je rozhodujúca. Či už ste dobrovoľne alebo povinne nemocensky poistená SZČO, tak do spomínaného najmenej 270-dňového obdobia nemocenského poistenia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré ste mali napríklad ako zamestnanec pred tým, než ste sa stali SZČO. Okrem toho musíte mať poistné na nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške, ale toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie nižšia ako 5 eur.
Ak napríklad žena podnikateľka, ktorá si platí odvody, otehotnie a začne poberať materské, nemusí svoju podnikateľskú činnosť zrušiť ani pozastaviť. Povinne sociálne poistená živnostníčka z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa čerpá materské a počas obdobia poberania tejto dávky nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Počas poberania materského štát za ňu platí poistné na dôchodkové poistenie bez toho, aby sa vyžadovalo pozastavenie prevádzkovania živnosti. Nárok na nemocenské dávky, akou je aj materské, nie je podmienený sledovaním príjmu. Pre nárok na materské živnostníčky teda nie je potrebné pozastaviť živnosť. Tiež v tomto čase nemusí platiť zdravotné. Za ženy, ktoré poberajú materské, je platiteľom poistného štát a živnostníčka nemá počas poberania tejto dávky povinnosť platiť si preddavky na poistné.
Iná je situácia vtedy, ak po materskej chce poberať rodičovský príspevok. Podmienkou na získanie sumy vo výške 256 eur je fakt, aby nevykonávala zárobkovú činnosť. Matka -- živnostníčka, teda ak chce rodičovský získať, musí podať čestné vyhlásenie, že nepodniká. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie sa prerušuje, okrem iného, aj v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť. V období prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia preto neplatí podnikateľka sociálne poistenie. Keď pozastaví, alebo zruší svoju živnosť, pri prípadnom ďalšom pôrode sa jej obdobie starostlivosti o dieťa (poberanie rodičovského príspevku) nebude započítavať ako obdobie nemocenského poistenia na nárok na materské a ani na nárok na rodičovský príspevok vo vyššej sume. Vyriešiť to môže dobrovoľným platením nemocenského.