Dovolacie konanie a nezaplatenie súdneho poplatku

Úvod

Súdne poplatky sú neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania na Slovensku. Ich nezaplatenie v stanovenej lehote môže mať závažné dôsledky, vrátane zastavenia konania. Tento článok sa zameriava na problematiku nezaplatenia súdneho poplatku v dovolacom konaní, analyzuje relevantnú legislatívu a judikatúru a poskytuje komplexný prehľad o tejto problematike.

Právny rámec súdnych poplatkov

Právna úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol od jeho prijatia niekoľkokrát novelizovaný. Platenie súdnych poplatkov predstavuje dôležitú súčasť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorého si podnikatelia, ako aj nepodnikateľské subjekty uplatňujú svoje oprávnené nároky. Pri hľadaní odpovedí na otázky súvisiace so súdnymi poplatkami je potrebné vychádzať aj zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež obsahuje vo viacerých svojich ustanoveniach úpravu súdnych poplatkov.

Poplatková povinnosť

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto vykonávajú na návrh účastníkov konania. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku. Konaním sa pre účely platenia súdnych poplatkov považuje nielen konanie pred súdom prvého stupňa, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie.

Poplatník

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. Kto podal návrh na začatie konania (žalobu) podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pôjde teda o navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov na súde v základnom konaní. Tu patria aj návrhy na vydanie platobného rozkazu a návrhy na konania vo veciach upravených v piatej hlave tretej časti ako osobitné druhy konania (napr. Súčasne so zmenami, ktoré nastali v súvislosti s poslednou novelou zákona o súdnych poplatkoch v sadzobníku súdnych poplatkov došlo logicky k rozšíreniu okruhu poplatníkov, a to napríklad o účastníka konania, ktorý podal námietku zaujatosti, o navrhovateľa v konaní, ktorého predmetom je zníženie výživného medzi manželmi, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými atď.

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti upravuje zákon v § 5 zákona o súdnych poplatkoch. Poplatková povinnosť vzniká v tom okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti znamená vlastne vznik povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo však nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. V praxi sa často stávajú prípady, kedy súd vyrubuje súdny poplatok (prípadne ho následne aj vymáha) až po vzniku poplatkovej povinnosti. Tu však zákon limituje súd lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť. Ak by sa rozhodovalo po uplynutí tejto zákonnej trojročnej lehoty, neostávalo by totiž nič iné, ako rezignovať na vyrubenie alebo vymáhanie súdneho poplatku. Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru. Najzákladnejšou právnou skutočnosťou zakladajúcou povinnosť zaplatiť súdny poplatok je podanie návrhu, a to v prvom rade návrhu na začatie konania. - procesné podania, ktorými sa rozširuje návrh. Žiadosti o vykonanie procesného úkonu majú rozmanitý charakter, najčastejšie ide o žiadosti adresované orgánom štátnej správy súdov a obchodnému registru. Vznik povinnosti zaplatiť poplatok je podmienený tým, že poplatníkom je navrhovateľ, t. j. žalobca, odvolateľ a dovolateľ. Presné zistenie, či došlo k vzniku poplatkovej povinnosti, determinuje celý rad ďalších postupov …

Prečítajte si tiež: Zastavenie odvolacieho konania a poplatky

Výška súdneho poplatku

Výška súdneho poplatku predstavuje tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych veciach 6 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 500 Sk v občianskoprávnych veciach a 2 000 Sk v obchodnoprávnych veciach. Ako už bolo uvedené, rozdielne sú aj horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci. Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku, dovolanie zas znamená mimoriadny opravný prostriedok. Súdny poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Ustanovenie § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku len dopĺňa oslobodenia, ktoré uvádza zákon o súdnych poplatkoch. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 Občianskeho súdneho poriadku predpokladá návrh účastníka konania, teda inými slovami - o oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné požiadať. Oslobodenie od súdnych poplatkov nemôže súd priznať účastníkovi z úradnej moci bez návrhu (ex offo), a to ani v prípade, ak by na oslobodenie od súdnych poplatkov boli splnené podmienky a splnenie týchto podmienok by bolo možné vysloviť z údajov z dokladov predložených žiadateľom (napr. daňového priznania). Súd voči účastníkovi v tomto smere má poučovaciu povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov môže účastník podať spolu s návrhom na začatie konania, ale aj v priebehu konania, a to ako prvostupňového, tak aj odvolacieho, aj dovolacieho. Keďže v konaní platí zásada rovnosti účastníkov, je isté, že návrh na oslobodenie môže úspešne podať aj právnická osoba. Do roku 1990 a do rozvoja trhovej ekonomiky sa táto možnosť nepripúšťala a vlastne ani nejudikovala. V nových podmienkach je len samozrejmé, že oslobodenie môže žiadať napríklad obchodná spoločnosť, ktorá je sekundárne zadlžená a nemá na vysoké súdne poplatky. V praxi sa ale priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov obchodnej spoločnosti vyskytuje len veľmi zriedka. Oproti predchádzajúcej právnej úprave z hľadiska vecného oslobodenia od súdnych poplatkov už nie je oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím štátu alebo nesprávnym úradným postupom. V oblasti osobného oslobodenia od súdnych poplatkov došlo k tým zmenám, že podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona sú oslobodené popri nadáciách a charitatívnych, humanitárnych a ekologických organizáciách aj združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, v písm. f) bol nahradený už zjavne zastaralý výraz „zľahnutie“ výrazom „pôrod“, v písm. - správca podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. - navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. - navrhovateľ v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. - navrhovateľ v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 233/1995 Z. z. - navrhovateľ v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z.

Následky nezaplatenia súdneho poplatku

Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Dovolacie konanie a súdne poplatky

Dovolacie konanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje účastníkom konania napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Podanie dovolania je spojené s poplatkovou povinnosťou. Ak dovolateľ nezaplatí súdny poplatok v stanovenej lehote, súd konanie zastaví.

Zastavenie dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Prečítajte si tiež: Formalizmus vs. spravodlivosť v dovolacom konaní

Rozhodovanie o poplatkoch za dovolanie

Podľa § 12 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Pod termínom „rozhoduje" sa rozumie nielen vyrubenie poplatku za dovolanie, ale aj postup podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch podľa ktorého ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví.

Ústavnoprávne aspekty

Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V judikatúre Ústavného súdu sa zdôrazňuje, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a podlieha určitým podmienkam, vrátane povinnosti platiť súdne poplatky. Zároveň sa však vyžaduje, aby súdy pri rozhodovaní o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zohľadňovali všetky relevantné okolnosti prípadu a aby ich rozhodnutie bolo spravodlivé a ústavne udržateľné.

Judikatúra

Ústavný súd v súlade s § 56 ods. xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx 1 NcC 4/2021-1185 z 26. okresnému súdu ako nesprávne predloženú. preskúmané súdom prvej inštancie v zmysle § 239 ods. ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx x x 293/2014-1249 z 3. 11. a ústavne neudržateľné z dôvodu nesprávnych skutkových a právnych záverov okresného súdu. presvedčil, že okresný súd v súlade s § 54 ods. a jeho rozhodovacej činnosti, preto na ňu neprihliadol (§ 53 ods. 3 CSP).

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch s odôvodnením, že napriek výzve súdu (doručenej žalobcovi 17. Právna veta: Ak súd v súlade so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, pretože poplatok nebol zaplatený celkom a poplatník chce zabrániť zastaveniu konania, musí nedoplatok súdneho poplatku zaplatiť do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, na základe čoho súd prvého stupňa toto uznesenie zruší. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. I. podstaty úpadcu S., zastúpenej Mgr. Ing. 3 922 009,41 € (118 154 455,22 Sk), ktorá sa viedla na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. Cb 18/04, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2005 č. k. Právna veta: Pre účely zákona o súdnych poplatkoch sa celým konaním rozumie konanie na súde prvej inštancie a konanie na odvolacom súde, ktoré sa končí právoplatným rozhodnutím veci odvolacím súdom. Meno a priezvisko: JUDr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X.. V. A., bývajúceho v V., A.. P. č. zastúpeného JUDr. V. JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Pepelovej , v právnej veci žalobcu M. , s. r. o., F. , zastúpeného JUDr. A. Š. advokátom, T. proti žalovanému Z. . + V. ., spol. s r. o., S. JUDr. Z. . K. , D. Právna veta: Ak súd v časti zastaví konanie na základe späťvzatia žaloby, rozhodne o náhrade trov konania v tejto časti podľa § 146 ods. 2 O. s. p.. Uznesením krajský súd konanie v časti zastavil, lebo žalobca vzal čiastočne žalobu späť. Zaviazal žalobcu na náhradu trov konania 5515,60 Sk. Táto čiastka predstavuje 24 %-nú úspešnosť. Žalovaný mal úspech do výšky 76 %, lebo pred podaním žaloby zaplatil 1,051 200 Sk, preto má právo na náhradu trov konania v 52 %-tách. Výšku náhrady vypočítal podlá vyhl. č. Krajský súd v B. uznesením zo dňa 8. novembra 2000, č. k. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že podaním žaloby, doručenej súdu 13. februára 1995, vznikla žalobcovi poplatková povinnosť podlá § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Právna veta: Žalobca, ktorý uplatňuje nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, je v občianskom súdnom konaní oslobodený od platenia poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.) Toto oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní a výkone rozhodnutia. Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možností účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde domáhala vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej jej žalovanou organizáciou podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. e) Žák. Okresný súd v B. vyzval žalobkyňu vzorom 4a O.s.p. na zaplatenie súdneho poplatku 500 Sk zo žalobného návrhu v lehote do 3 dní, pod následkom zastavenia konania. Žalobkyňa odmietla jeho zaplatenie s odôvodnením, že je podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/ 1992 Zb. 116/1966 - Zákon o súdnych poplatkoch. Právna veta: Konanie o súdnych poplatkoch súčinnosťou od 1. júla 2017, vrátane vydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, je jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré bolo vydané po 1. Meno a priezvisko: JUDr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Právna veta: Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu nie je možné považovať za odvolanie. Ide o samostatný opravný prostriedok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Súdny poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní sa vyrubuje uznesením. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave listom z 11. apríla 2005 podala na Najvyšší súd Slovenskej republiky podnet na zaujatie stanoviska k zjednoteniu výkladu ustanovení § 10 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. Okresný súd XY v obchodno-právnej veci navrhovateľa XY zast. XY proti odporcovi XY zast. Odporca podal dňa 11. mája 2011 vo veci dovolanie. Súd ho výzvou zo dňa 18. 05. 2011 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 1787,-- eur podľa položky č. 1 písm. a/ s poukazom na § 6 ods. 2 tretia veta Zákona o súdnych poplatkoch, a to v lehote 10 dní. Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. Podľa ust. § 6 ods. 2 vyššie cit. zák. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Podľa ust. § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Výška súdneho poplatku bola vypočítaná zo základu 14.898,27 eura. Poplatok z tohto základu predstavuje 893,50 eura a dvojnásobok poplatku podľa § 6 ods. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi odporcu doručená dňa 20. 05. 2011. Lehota na zaplatenie poplatku uplynula odporcovi dňa 30. 05. 2011, a keďže v tejto lehote nebol súdny poplatok zaplatený, pričom o následkoch zastavenia konania bol odporca poučený, súd postupoval podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom k tomu, že odporca nezaplatením súdneho poplatku zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. V XY dňa 17.

Prečítajte si tiež: Prehľad o samostatnom plnomocenstve

tags: #dovolacie #konanie #nezaplatenie #súdneho #poplatku