Procesné Splnomocnenie v Dovolacom Konaní: Medzi Formalizmom a Spravodlivosťou

Dovolacie konanie predstavuje špecifickú oblasť civilného sporového práva, kde sa stretáva potreba dodržiavania formálnych náležitostí s cieľom zabezpečiť spravodlivý proces. Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že cieľom civilného procesu je riešiť spory a prinášať spravodlivosť, nie ich odmietať pre prehnaný formalizmus. Elektronizácia súdnictva priniesla nové výzvy a diskusie o procesných splnomocneniach, podpisovaní podaní a autorizovanej konverzii dokumentov. Tento článok sa zameriava na procesné splnomocnenie v dovolacom konaní a jeho súvislostí s judikatúrou, elektronizáciou a princípmi spravodlivého procesu.

Úvod do Dovolacieho Konania

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku (CSP), konkrétne v § 419 až § 457 zákona č. 160/2015 Z.z. Je to prostriedok, ktorý sa využíva proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ale len vo výnimočných prípadoch, ktoré sú presne definované zákonom. Na rozdiel od odvolania, ktoré je spravidla prípustné, dovolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne umožňuje (§ 419 CSP).

Súdne konanie na Slovensku je primárne dvojstupňové, teda pozostáva zo súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Dovolanie predstavuje možnosť preskúmania rozhodnutia súdom tretieho stupňa, Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Preto sa pripúšťa len v mimoriadnych situáciách.

Lehota na podanie dovolania je dva mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu strane, ktorá dovolanie podáva. Táto lehota je dlhšia ako bola v minulosti podľa Občianskeho súdneho poriadku, kde bola len jeden mesiac. Dôležité je, že pre určenie začiatku plynutia lehoty je rozhodujúce, kedy rozhodnutie prevzala strana sporu, ktorá chce podať dovolanie, nie kedy nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.

Dovolanie sa podáva na súde prvej inštancie, aj keď sa ním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu. Ak sa však podá na odvolacom alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané a tento súd ho postúpi súdu prvej inštancie. O samotnom dovolaní rozhoduje Najvyšší súd SR (§ 35 CSP).

Prečítajte si tiež: Kompletný Zoznam Papierov pre Invalidný Dôchodok

Povinné Zastúpenie Advokátom a Plnomocenstvo

Jedným zo špecifík dovolacieho konania je povinné zastúpenie účastníka advokátom. To znamená, že samotné dovolanie musí byť spísané advokátom a k dovolaniu je potrebné priložiť plnomocenstvo advokáta. Na dovolacie konanie je potrebná nová plná moc, pretože plná moc pre advokáta v predchádzajúcom konaní zanikla s právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu.

Najvyšší súd SR v uznesení 3 Oboer 42/2017 zo dňa 26.4.2018 uviedol, že ak bolo dovolanie spísané a podpísané advokátskym koncipientom, predstavuje to neodstrániteľnú podmienku prípustnosti dovolania, čo má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. e/ CSP, za predpokladu, že strana sporu bola o povinnosti byť zastúpená advokátom poučená v rozhodnutí odvolacieho súdu.

Existujú však výnimky z povinného zastúpenia advokátom, napríklad ak je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dôvody Prípustnosti Dovolania

Dôvody prípustnosti dovolania možno rozdeliť do dvoch okruhov:

1. Vady procesného charakteru (dôvody zmätočnosti): Ide o závažné procesné vady rozhodnutia, pre ktoré nemalo byť rozhodnutie vôbec vydané.
2. Riešenie právnych otázok: Vymedzené v § 421 ods. 1 CSP, týkajú sa právnych otázok hmotného alebo procesného práva.

Vady Procesného Charakteru (§ 420 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

Prečítajte si tiež: Preukaz pre seniorov na železnici: Kompletný návod

• sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
• ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
• strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
• v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
• rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
• súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Riešenie Právnych Otázok (§ 421 CSP)

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

• pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
• ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo
• je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Elektronizácia a Splnomocnenie v Dovolacom Konaní

S príchodom elektronizácie súdnictva sa objavili nové otázky týkajúce sa formálnych náležitostí plnomocenstiev, autorizácie podaní a elektronického podpisovania. Jednou z diskutovaných otázok bolo, či plnomocenstvo musí byť výslovne prijaté advokátom. Ústavný súd rozhodol, že skutočnosť, že plnomocenstvo neobsahuje explicitný prejav vôle advokáta o prijatí plnomocenstva, nepredstavuje prekážku na rozhodovanie o kasačnej sťažnosti podanej týmto advokátom (I. ÚS 117/2021).

V minulosti sa presadzoval názor, že plnomocenstvo na podanie dovolania musí výslovne obsahovať oprávnenie na podanie dovolania. Podľa tohto výkladu je plnomocenstvo udelené na „celé konanie“ nedostatočné (NS SR, sp. zn. 4 Obdo 7/2017). Tento názor bol prekonaný a podľa Ústavného súdu postačuje na podanie dovolania plnomocenstvo udelené na „podávanie opravných prostriedkov“, bez výslovnej zmienky o dovolacom konaní (II. ÚS 348/2020).

S príchodom elektronizácie sa pridali aj osobitné požiadavky týkajúce sa elektronickej formy, v ktorej musí byť plnomocenstvo predložené. Od počiatku elektronizácie bola jedným z častých dôvodov odmietnutia podaní absencia zaručenej konverzie plnomocenstva.

Trampoty s Podpisovaním Podaní

V začiatkoch elektronizácie súdnictva dochádzalo k nejasnostiam v súvislosti s elektronickým podpisovaním, teda autorizáciou podaní. Ústavný súd judikoval, že ak žaloba nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, išlo o ústavne konformný dôvod na jej odmietnutie (I. ÚS 521/2019).

Prečítajte si tiež: Švajčiarsky dôchodkový systém

Najvyšší súd naznačil jedno z praktických riešení vo veci pod sp. zn. 3 Cdo 105/2019, že podanie urobené do elektronickej podateľne, ktoré nie je autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom, sa ešte stále považuje aspoň za „bežné“ elektronické podanie v zmysle § 125 ods. 1 CSP. Ak sa teda doplní písomne do 10 dní, je lehota zachovaná.

Trampoty s Autorizáciou Podaní Koncipientmi

Veľké diskusie spôsobila otázka, či podanie musí byť elektronicky podpísané advokátom, alebo postačí podpis koncipientom, a to osobitne v konaniach s obligatórnym advokátskym zastúpením. Najvyšší súd mal v niektorých prípadoch tendenciu dovolanie odmietnuť, ak bolo autorizované advokátskym koncipientom (sp. zn. 5 Obdo 24/2019, 3 Obdo 96/2019, 1 Obdo 45/2018).

Ústavný súd v rozhodnutí III. ÚS 269/2022 označil názory vyjadrené v judikátoch R 78/2018 aj R 49/2020 za ústavne neudržateľné. Podľa ústavného súdu by bolo príliš formalistické uzavrieť, že § 429 ods. 1 CSP treba vykladať tak, že advokát je výlučná osoba oprávnená dovolanie spísať a nemôže to za neho urobiť jeho advokátsky koncipient.

Judikatúra a Procesné Splnomocnenie

V judikatúre Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR možno nájsť množstvo rozhodnutí, ktoré sa zaoberajú otázkami procesného splnomocnenia v dovolacom konaní. Tieto rozhodnutia sa týkajú rôznych aspektov, ako napríklad:

• Forma plnomocenstva
• Obsah plnomocenstva
• Autorizácia podaní
• Zastúpenie advokátom a koncipientom

Vzhľadom na dynamický vývoj judikatúry v tejto oblasti je dôležité sledovať aktuálne rozhodnutia súdov a prispôsobovať im prax.

Dovolacie Dôvody

Zákon rozlišuje 2 okruhy dovolacích dôvodov, ktoré nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP.

• Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti: Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
• Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci: Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať z dôvodmi prípustnosti dovolania. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Rozhodnutie o Dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší.

tags: #procesné #splnomocnenie #dovolacie #konanie