Samostatné plnomocenstvo v dovolacom konaní: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou samostatného plnomocenstva v dovolacom konaní, pričom zohľadňuje aktuálnu judikatúru a právnu úpravu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po právnych profesionálov.

Úvod do problematiky plnomocenstva v civilnom konaní

Plnomocenstvo je dôležitý inštitút civilného procesného práva, ktorý umožňuje účastníkom konania zastupovať sa pred súdom prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie je obzvlášť významné v komplexných právnych sporoch, kde odborné znalosti advokáta môžu výrazne prispieť k úspešnému výsledku konania. V kontexte dovolacieho konania, ktoré predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, nadobúda správne udelené plnomocenstvo ešte väčší význam.

Špecifikácia plnomocenstva udeleného advokátovi v dovolacom konaní

Dôležitou otázkou je, či musí byť plnomocenstvo udelené advokátovi výslovne špecifikované na dovolacie konanie, alebo postačuje všeobecnejšie znenie. Ústavný súd Slovenskej republiky sa k tejto otázke vyjadril v kontexte ústavnej sťažnosti a zaujal stanovisko, ktoré uprednostňuje vecný prístup pred formalistickým.

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd konštatoval, že plnomocenstvo udelené advokátovi, hoci nie je špecifikované na dovolacie konanie, ale výslovne sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov“, zodpovedá požiadavkám riadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom advokátovi i na zastupovanie v dovolacom konaní.

Ústavný súd považuje za ústavne udržateľný taký výklad, podľa ktorého pojem "opravné prostriedky" zahŕňa tak riadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré radíme i dovolanie. Opačný výklad by podľa názoru ústavného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán poskytovanej všeobecnými súdmi.

Prečítajte si tiež: Samostatne zárobková činnosť a príspevky

Záver Ústavného súdu

Záverom Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, že pri výklade rozsahu plnomocenstva je potrebné zohľadňovať účel zastúpenia a zabezpečiť efektívnu ochranu práv účastníkov konania. Prílišný formalizmus by mohol viesť k odopretiu spravodlivosti, čo je v rozpore s princípmi právneho štátu.

Všeobecné plnomocenstvo a jeho založenie do spisov správy súdu

Občiansky súdny poriadok v predchádzajúcich zneniach a ani v súčasnom znení nevylučuje možnosť udelenia tzv. všeobecnej plnej moci a jej založenia (ako „prezidiálnej plnej moci") do spisov správy príslušného súdu.

Zmena právnej formy výkonu advokácie počas konania a plnomocenstvo advokáta

Ak sa účastník dá v konaní zastupovať zástupcom a za zástupcu si zvolí advokáta, môže tento procesný úkon v mene účastníka urobiť aj ním zvolený zástupca (advokát). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach skonštatoval, že ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby doložil plnomocenstvo, prípadne bez toho, aby síce bolo doložené, ale s takými nedostatkami, pre ktoré ho nemožno považovať za plnú moc, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou. V takomto prípade totiž osoba, v odvolaní vystupujúca ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného.

Advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne. Nejde preto o prípad zastupovania účastníka dvomi zástupcami a nie je ani potrebné odvolanie pôvodne udeleného plnomocenstva účastníkom alebo jeho vypovedanie zástupcom. Pokiaľ sú v plnomocenstve vymenované príklady, v ktorých je oprávnený za spoločnosť konať, neznamená to ale, že by bola fyzická osoba spoločnosť oprávnená zastupovať iba v nich a že by zastupovanie v iných prípadoch (veciach alebo úkonoch) bolo vylúčené.

Zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní zamestnancom

Konanie za právnickú osobu, ktorá podala dovolanie, tým, kto s ňou uzavrel dohodu o vykonaní práce podľa Zákonníka práce nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z CSP. Na zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní sa nevzťahuje ustanovenie CSP.

Prečítajte si tiež: Samostatne zárobková činnosť: Čo potrebujete vedieť

Nečinnosť alebo formálne zastúpenie maloletého rodičom

Ak sa v konaní pred súdom, ktorého účastníkom je maloletý, koná s jeho rodičom ako zákonným zástupcom, neznamená to, že pôjde vždy o riadne zastúpenie. Problém vzniká, ak zákonný zástupca zastupuje maloletého len formálne, fakticky však so súdom nekomunikuje. S ohľadom na obmedzenú schopnosť porozumieť významu konania nemusí mať maloletý vôbec príležitosť alebo možnosť na nečinnosť svojho zákonného zástupcu sám upozorniť súd alebo sa proti nej brániť, hoci prípadný nepriaznivý výsledok konania pôjde na jeho ťarchu. Ide v podstate o takú istú situáciu, ako keby nebol vôbec zastúpený.

Predpoklady pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov ako i možnosť účastníka konania požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. V súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok, ktoré treba skúmať v každom konaní samostatne, berie súd na zreteľ nielen majetkové, zárobkové a osobné pomery žiadateľa, ale i na jeho celkové pomery, ako i charakter sporu a výšku súdneho poplatku.

Predpokladom, aby súd vyhovel žiadosti účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je splnenie zákonných podmienok, v dôsledku ktorých by bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Zákonodarca teda v právnej norme ustanovuje právo na priznanie zástupcu z radov advokátov pre zabezpečenie ochrany práv len tomu účastníkovi, ktorému by súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Procesné aspekty konania

Doručovanie písomností

Ústavný súd Slovenskej republiky sa prikláňa k extenzívnemu výkladu Civilného mimosporového poriadku v tom zmysle, že toto ustanovenie v pozícii lex specialis - vychádzajúc z osobitného charakteru návratového konania, a len pre toto konanie - modifikuje všeobecnou normou Civilného sporového poriadku určenú požiadavku doručovania písomností v prípadoch, keď má osobne niečo vykonať navrhovateľ, priamo účastníkovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ zastúpený advokátom. Ak totiž zákonodarca zabezpečuje rýchlosť konania (ktorá má v danom konaní kľúčový význam), v prípade advokátom nezastúpeného navrhovateľa tým, že mu budú súdne písomnosti doručované výlučne na ním oznámenú adresu na území Slovenskej republiky (pričom v tomto druhu konania z povahy veci vyplýva, že adresa obvyklého pobytu navrhovateľa je mimo územia Slovenskej republiky), Ústavný súd Slovenskej republiky považuje za logické, aby aj v prípade navrhovateľa, zastúpeného advokátom, nebola rýchlosť postupu konania ohrozovaná doručovaním na adresu navrhovateľa v cudzine.

Zastúpenie vlastníkov bytov správcom

Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov správcom v súdnych konaniach (v minulosti, aj v súčasnosti) je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť konania. Podanie žaloby v mene vlastníkov bytov preto môže vzbudzovať dojem (a naznačuje to aj sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti) snahy generovať trovy právneho zastúpenia. Zmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo však v žiadnom prípade neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. O to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby žalobcami sú samotní vlastníci bytov.

Prečítajte si tiež: Dotácia na detské centrum

Aktívna vecná legitimácia správcu majetku obce

Nakoľko správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, nemožno preto považovať za správny právny záver o tom, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu.

tags: #samostatné #plnomocenstvo #dovolacie #konanie #vzor