Dovolanie ako dôvod na prerušenie konania v občianskom súdnom konaní

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou dovolania ako dôvodu na prerušenie konania v občianskom súdnom konaní, a to s prihliadnutím na príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Prerušenie konania je inštitút, ktorý umožňuje súdu dočasne zastaviť konanie z dôvodov stanovených zákonom.

Prerušenie konania podľa § 109 O.s.p.

Občiansky súdny poriadok v § 109 upravuje prerušenie konania. Toto ustanovenie rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania.

Obligatórne prerušenie konania

Ustanovenie § 109 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť. Medzi takéto prekážky patrí napríklad situácia, keď súd rozhodol, že požiada Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ďalej len ZFEÚ).

Fakultatívne prerušenie konania

Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ustanovenia § 109 ods. 1 O.s.p., ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, ustanovenie ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia konania ponechané na úvahu konajúceho súdu. To znamená, že je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom vymedzenej prekážky konania, toto preruší, alebo bude v konaní ďalej pokračovať.

Fakultatívne prerušenie konania je upravené v § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia platí, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu.

Prečítajte si tiež: Vplyv dovolania na konanie

Dovolanie ako dôvod na prerušenie konania

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže účastník konania podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Podanie dovolania samo o sebe nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému smeruje. To znamená, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vykonateľné aj napriek podanému dovolaniu.

Súd môže konanie prerušiť aj z dôvodu, že sa v inom konaní rieši otázka, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. V takomto prípade súd určí dobu prerušenia konania spravidla do právoplatného skončenia veci, v ktorej sa táto otázka rieši. Dňom doručenia uznesenia o prerušení konania nastávajú účinky prerušenia, ktoré spočívajú v tom, že sa nekonajú pojednávania a že sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt. Ak bolo konanie prerušené podľa § 109 O.s.p., súd v konaní pokračuje, len čo zistí, že prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, odpadla.

Rýchla a účinná ochrana práv

Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.

Procesné podmienky

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, musí konanie zastaviť (§ 104 ods.

Civilný sporový poriadok

Dňa 15. augusta 2014 bol do medzirezortného pripomienkového konania predložený návrh Civilného sporového poriadku. Má ísť o jeden z troch predpisov, ktoré majú nahradiť dnes platný Občiansky súdny poriadok. Autor v prvej polovici príspevku bližšie oboznamuje so základnou koncepciou a členením pripravovaného kódexu, pričom osobitne upozorňuje na niektoré nové inštitúty, ktoré by mali byť po prijatí Civilného sporového poriadku v sporovom súdnom konaní zavedené. V druhej polovici ponúka k návrhu kódexu aj svoje kritické postrehy, v rámci ktorých sa osobitne venuje problematike právnej istoty a precedenčnej záväznosti súdnych rozhodnutí, otázkam prípustnosti dovolania, možnosti zmeny subjektov počas dovolacieho konania, možnosti strany domáhať sa nápravy rozhodnutia súdu prvej inštancie o prerušení konania, ako aj ochrane odporcu pri nariadení neodkladného (predbežného) opatrenia odvolacím súdom.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

V polovici augusta bol následne návrh CSP - už s miernymi zmenami v porovnaní s prvým zverejneným znením - predložený do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej aj len „MPK“). Je potrebné hneď na úvod tohto príspevku úprimne oceniť na slovenské pomery až neuveriteľne rýchlu prácu celej rekodifikačnej komisie, ktorá návrh (nielen) nového CSP pripravila za veľmi krátky čas. S poukazom na zásadnosť a primárnosť navrhovaného CSP, aj z pohľadu jeho budúceho miesta v slovenskej právnej úprave, je zároveň na mieste pokúsiť sa na návrh paragrafovaného znenia CSP pozrieť podrobnejšie. Hneď na úvod tohto príspevku zdôrazňujeme, že v celom jeho ďalšom obsahu analyzujeme CSP v znení predloženom do MPK.

Návrh CSP pozostáva okrem základných princípov, ktoré sú uvedené hneď na samotnom začiatku, z piatich častí (všeobecné ustanovenia, konanie v prvej inštancii, osobitné procesné postupy, opravné prostriedky a spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia). Keďže jeho súčasťou sú aj niektoré nové inštitúty, ktoré súčasný O.s.p. Čo v základných princípoch uvádzaných na úvod CSP na prvý pohľad zaujme, je až prekvapujúco značný dôraz na princíp právnej istoty, zakotvený hneď v ich článku 2.

Základné princípy CSP

V zmysle článku 2 ods. 1 CSP účelom tohto zákona je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V zmysle článku 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.

V zmysle článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, posúdi sa právna vec podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Sudcovská koncentrácia konania

Jedným z týchto inštitútov je tzv. sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 144 CSP. Na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania nadväzujú aj ustanovenia nachádzajúce sa v prvej hlave druhej časti CSP (§ 158 CSP). Tieto totiž opätovne oprávňujú súd neprihliadnuť na tie dôkazy a skutočnosti, ktoré neboli vyjadrené hneď v prvotnej fáze súdneho konania (súd je napríklad v zmysle § 158 ods. 3 CSP oprávnený poučiť žalobcu, že nemusí prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré neuviedol už vo svojom vyjadrení bezprostredne nasledujúcom po žalobnom návrhu, t.j. v podaní, ktorým sa žalobca má možnosť vyjadriť k podaniu žalovaného, ktorým žalovaný reagoval na žalobný návrh).

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Intervencia

V prvej časti CSP je ďalším minimálne čo do svojho názvu novým inštitút tzv. intervencie, upravený v štvrtom diele piatej hlavy. Na prvý pohľad je zrejmé, že intervencia je obdobou dnešného vedľajšieho účastníctva (§ 93 O.s.p.), avšak navrhovaná úprava v CSP je nielen značne podrobnejšia, ale sú v nej zároveň zmeny, ktoré budú v prípade ich prijatia relevantné i z hľadiska svojich právnych následkov. Súčasťou intervencie je tzv. oznámenie o spore (§ 80 a nasl.

Doručovanie

Významné z prvej časti CSP sú aj zmeny v právnej úprave doručovania, obsiahnutej v druhom diele siedmej hlavy (§ 99 CSP a nasl.). Na ich základe sa napríklad považuje písomnosť určená do vlastných rúk za doručenú aj vtedy, ak sa (nehľadiac na vedomie adresáta o doručovaní) vráti ako nedoručená z adresy, ktorú má fyzická osoba evidovanú v registri obyvateľov SR či zapísanú ako miesto podnikania alebo sídla v živnostenskom alebo inom verejnom registri, resp. ktorú má právnická osoba zapísanú v obchodnom alebo inom verejnom registri (ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa zákona č.

Predbežné prejednanie sporu

Druhá časť CSP je nazvaná „Konanie v prvej inštancii“. V jej druhej hlave je zavádzaný nový inštitút tzv. „Predbežné prejednanie sporu“ (§ 159 a nasl. CSP). Na predbežnom prejednaní sa má súd pokúsiť o zmier medzi stranami, na ňom má určiť stranám povinnosti súvisiace s prípravou pojednávania. Bezdôvodná neúčasť na takom prejednaní môže mať za následok za stanovených predpokladov vydanie rozsudku pre zmeškanie (a to nielen v neprospech žalovaného, ale aj v neprospech žalobcu). Súd však môže už pri predbežnom prejednaní veci rozhodnúť nielen rozsudkom pre zmeškanie, ale aj meritórnym rozsudkom na základe svojho právneho posúdenia, a to ak je to možné a účelné (§ 162 ods.

Sťažnosť

V piatej hlave druhej časti CSP, nazvanej „Súdne rozhodnutia“, sa zavádza nový inštitút opravného prostriedku, tzv. sťažnosť (§ 229 a nasl. CSP). Táto, ak zákon neurčí inak, má byť prípustná voči tým uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú vydané súdnym úradníkom a ktoré sa zároveň doručujú. O sťažnosti má rozhodovať súd prvej inštancie. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie už následne podľa § 349 ods. 2 CSP nebude možné napadnúť odvolaním.

Trovy konania

Práve v otázke rozhodovania o trovách konania sú pritom v porovnaní s dnes platným O.s.p. podstatné a treba povedať, že pomerne diskutabilné zmeny. Súd totiž v rámci rozhodnutia vo veci samej má len všeobecne rozhodovať o tom, ktorá strana, resp. či vôbec nejaká, má nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov konania sa má rozhodovať až po právoplatnosti veci samostatným uznesením súdneho úradníka.

tags: #dovolanie #ako #dôvod #na #prerušenie #konania