
Prípad Bakiho Sadikiho, kosovského Albánca odsúdeného na Slovensku za rozsiahlu drogovú trestnú činnosť, sa stal synonymom prepojenia organizovaného zločinu, politiky a justície. Tento článok sa zameriava na podrobnú analýzu prípadu Bakiho Sadikiho, jeho prepojenie s Najvyšším súdom Slovenskej republiky a kontroverzie, ktoré ho sprevádzali. Chronologicky mapuje udalosti, súdne rozhodnutia a politické súvislosti, ktoré formovali tento rozsiahly justičný prípad.
Baki Sadiki bol obžalovaný z rozsiahlej drogovej trestnej činnosti. Podľa obžaloby, ako člen organizovanej skupiny, najneskôr od roku 2007 až do 19. septembra 2008 zabezpečoval dovoz, úschovu a ďalšiu distribúciu heroínu na Slovensko. Droga mala byť balená na území Tureckej republiky do športovej a inej obuvi a od mája 2008 prevážaná na územie SR, kde bola ďalej distribuovaná. K takémuto konaniu vraj došlo najmenej v šiestich prípadoch a množstvo jednej zásielky malo obsahovať až 20 kilogramov drogy. Heroín údajne potom Juraj J. a Ján C. postupne vyviezli do zahraničia. Najmenej v troch prípadoch ho mali ďalší obvinení prechodne uskladňovať v penzióne v Starom Smokovci, kde bola 19. septembra 2010 zaistená časť s hmotnosťou 10 kg.
Generálna prokuratúra SR podala 4. augusta 2010 na Okresný súd v Prešove obžalobu na Bakiho Sadikiho, Juraja J. a Jána C. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.
Hlavné pojednávanie s Bakim S. a spol. sa začalo na Okresnom súde v Prešove 24. januára 2011. Senát Okresného súdu v Prešove vyniesol 13. júna 2011 záverečný verdikt, v ktorom rozhodol, že všetci traja obžalovaní sú vinní a vymeral im nepodmienečné tresty odňatia slobody. Baki S. sa zdržiaval na neznámom mieste a konanie proti nemu bolo vedené ako voči ujdenému. OS Prešov uložil obžalovanému Bakimu Sadikimu trest odňatia slobody v dĺžke 22 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ďalším dvom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody v trvaní 15 rokov v zariadení so stredným stupňom stráženia. Obhajcovia Bakiho S. a Juraja J. podali na mieste odvolanie. Krajský súd v Prešove 21. septembra 2011 potvrdil 22-ročný trest odňatia slobody pre Bakiho S..
Albánca Bakiho S. zatkli 25. októbra 2012 v Kosove spojenecké jednotky OSN. Vypátral ho Interpol v rámci akcie Infrared a dostal sa do 40-dňovej vydávacej väzby. Rezort diplomacie poslal 9. novembra 2012 žiadosť o vydanie Albánca Bakiho S. na styčný úrad SR v Kosove. Sudca v Kosove 3. decembra 2012 rozhodol o vydaní Albánca Bakiho S. na Slovensko a 20. decembra 2012 Najvyšší súd v Kosove potvrdil rozhodnutie o vydaní Albánca Bakiho S. na Slovensko. Odsúdeného albánskeho narkobaróna Bakiho S. z Kosova na Slovensko doviezol 28. decembra 2012 vládny špeciál, ktorý pristál na bratislavskom letisku M. R. Štefánika.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Okresný súd v Prešove sa 4. februára 2013 zaoberal žiadosťou odsúdeného Bakiho S. o opätovné prerokovanie jeho trestnej veci. Keďže obžalovaný sa v čase hlavného pojednávania zdržiaval na neznámom mieste, pojednávanie voči nemu bolo vedené ako proti ušlému. Senát Okresného súdu v Prešove na verejnom zasadnutí 30. mája 2013 uznesením zrušil rozsudok okresného i krajského súdu vo vzťahu k Bakimu S., ktorého pred dvoma rokmi odsúdili na 22 rokov väzenia za drogovú trestnú činnosť. Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci obnovy procesu Bakiho S., pretože okresný súd použil nesprávne procesné ustanovenie. Súčasne obžalovaného Bakiho S. vzal do väzby pre dôvodnú obavu, že obžalovaný ujde, alebo sa bude skrývať.
Prípad Bakiho Sadikiho sa stal mimoriadne citlivým aj kvôli prepojeniu s vtedajším ministrom spravodlivosti a predsedom Najvyššieho súdu SR, Štefanom Harabinom.
Bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic v pléne Národnej rady SR naznačil prepojenie šéfa rezortu justície Štefana Harabina na organizovaný zločin. Lipšic sa Harabina pýtal, či ešte ako sudca Najvyššieho súdu v roku 1994 intervenoval vo veci rozhodnutí o vyhostení Albánca Bakiho S. obvineného z pašovania troch kilogramov heroínu u vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka. Poslanec Národnej rady SR Daniel Lipšic odovzdal riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Františkovi Blanárikovi prepis telefonického rozhovoru, ktorý poukazuje na dôverný vzťah ministra spravodlivosti Štefana Harabina s odsúdeným kosovským Albáncom Bakim S.. Táto osoba sa podľa Lipšica pohybovala v albánskej drogovej mafii.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic a poslankyňa Národnej rady SR za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská podali do parlamentu návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi. Opozícii prekážali údajné osobné vzťahy Harabina s podnikateľom albánskeho pôvodu Bakim S., ktorého v minulosti vyšetrovali pre podozrenie z obchodovania s drogami. Baki S. i Harabin vzájomné kontakty popreli.
V NR SR sa začala mimoriadna schôdza, na ktorej poslanci mali rozhodnúť o odvolaní ministra spravodlivosti Štefana Harabina z funkcie. Minister spravodlivosti Štefan Harabin zostal po hlasovaní poslancov Národnej rady (NR) SR vo funkcii. Zo 131 prítomných hlasovalo za vyslovenie nedôvery 55 zákonodarcov, proti bolo 75 a jeden poslanec sa hlasovania zdržal. Na odvolanie ministra je potrebných 76 hlasov zákonodarcov. Predkladatelia návrhu Daniel Lipšic (KDH) a Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) argumentovali predovšetkým prepisom telefonického rozhovoru Harabina s Bakim S. zo 17. septembra 1994, teda z obdobia, keď Š. Harabin pôsobil ako sudca na Najvyššom súde SR.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil, že prepis rozhovoru Harabina s údajným mafiánom Bakim S. je autentický a je súčasťou dohľadového spisu. Generálna prokuratúra SR má predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi zaplatiť 150.000 eur plus deväťpercentné úroky z omeškania od 6. januára 2010. Dôvodom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I. Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR po tom, ako potvrdila pravosť prepisu telefonického rozhovoru medzi ním a údajným obchodníkom s drogami Bakim S.. Štefan Harabin tvrdil, že rozhovor z roku 1994, v ktorom si s Bakim S. tyká a dohadujú si stretnutie, je falzifikát.
V článku „Nepostihnuteľný narkobarón?“ v týždenníku Plus 7 dní z 31. 8. 1998 sa autorka Anka Lučaiová zaoberala minulosťou pána Bakiho Sadikiho, ktorý bol podozrivý z organizácie obchodovania s drogami na území Slovenska, ako aj v zahraničí. Na Slovensku bol odsúdený za prechovávanie zbraní a za colné delikty. Príslušný orgán cudzineckej polície listom zo dňa 2. 7. 1996 oznámil pánovi Bakimu Sadikimu, že mu ďalej nepovoľuje pobyt na území Slovenskej republiky a vyznačili mu túto skutočnosť v jeho pase. Baki Sadiki bol teda povinný do 30 dní opustiť naše územie. Pán minister vnútra SR - v tom čase bol ním Ľudovít Hudek - svojím rozhodnutím zo dňa 24. 7. 1996, teda o tri týždne (!!!), na žiadosť Bakiho Sadikiho zrušil rozhodnutie cudzineckej polície. Autorka článku uviedla, že tak pán Ľudovít Hudek ako minister vnútra urobil v rozpore s názorom cudzineckej polície, ktorej mienku ignoroval, a žiadosti Bakiho Sadikiho vyhovel.
Podľa výpovedí svedkov dôvodom útoku na Bakiho Sadikiho mali byť finančné nezrovnalosti medzi ním a ďalšími osobami zaoberajúcimi sa obchodom s drogami. Išlo o snahu vymôcť od Bakiho Sadikiho a jeho spoločníka Nuredina Berata sumu 400 000 DEM (8 mil. Sk.) za dodávku heroínu v zlej kvalite. Nuredin Berat bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici právoplatné odsúdený za drogový trestný čin na trest odňatia slobody na 3,5 roka. Na základe dostupných dôkazov švajčiarskych justičných orgánov stál obvinený Baki Sadiki na čele siete obchodníkov s drogami dopravujúcimi omamné látky z Turecka cez Slovensko najmä do Švajčiarska a do škandinávskych krajín.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania