Dovolanie Cestou Súdu Prvej Inštancie: Podmienky a Obmedzenia

Úvod

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje účastníkom súdneho konania napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Avšak, prípustnosť dovolania je obmedzená zákonom stanovenými podmienkami. Jednou z kľúčových podmienok je riadne vymedzenie právnej otázky v dovolaní. Ak dovolateľ túto podmienku nesplní, dovolací súd nemôže pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento článok sa zameriava na dovolanie cestou súdu prvej inštancie a podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo dovolanie úspešné.

Vymedzenie Právnej Otázky v Dovolaní

Dôležitosť Vymedzenia Právnej Otázky

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli. V opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd. Dovolací súd nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii.

Dôsledky Absencie Vymedzenia Právnej Otázky

Ak dovolateľ v podanom dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd, a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. V opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen novej koncepcii právnej úpravy dovolania.

Kritériá pre Vymedzenie Právnej Otázky

Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP musí byť v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť, prípadne aj dôvodnosť dovolania.

Prípustnosť Dovolania Podľa Civilného Sporového Poriadku (CSP)

Všeobecné Podmienky Prípustnosti Dovolania

Prípustnosť dovolania bola v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vychádza z toho, že dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Konkretizácia Právnej Otázky

V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, by mal dovolateľ:

• konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom,
• uviesť, ako ju riešil odvolací súd,
• dôvodiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

Druhy Právnych Otázok

Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

Podmienky Meritórneho Dovolacieho Prieskumu

Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

Relevantnosť Právnej Otázky

Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú otázku). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

Hmotnoprávne a Procesnoprávne Otázky

Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa 421 ods. 1 písm. c/ CSP, tvrdenej dovolateľom, sa súčasná judikatúra najvyššieho súdu ustálila na tom, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska prípustnosti dovolania podľa označeného ustanovenia, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Príklady Rozhodnutí Najvyššieho Súdu Slovenskej Republiky

Otázky Dopravnej Nehody

Otázka, ktorý účastník cestnej premávky dopravnú nehodu zavinil, resp. mal prednosť v jazde na križovatke ciest neoznačených dopravnými značkami, je otázkou právnou, ktorú neprislúcha riešiť znalcovi.

Základná Sadzba Tarifnej Hodnoty

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia musí súd zohľadniť, či predmetom sporu nie je definitívne určenie existencie konkrétneho práva, ale určenie súladu určitej právnej skutočnosti so zákonom, ktoré vyvoláva ďalšie právne konzekvencie predpokladané osobitným zákonom. Takýto stav existuje v prípade sporov o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť dražby, o určenie, že vec (právo alebo iná majetková hodnota) patrí do dedičstva. Pri týchto sporoch je tak potrebné určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, vychádzajúc z toho, že ide o neoceniteľný predmet konania.

Nárok na Paušálnu Náhradu Trov

Nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.

Nepripustenie Zmeny Žaloby

Ak by okresný súd postupoval v súlade s § 142 CSP a písomne vyhotovené riadne odôvodnené uznesenie o nepripustení zmeny žaloby doručil sporovým stranám, odvolanie by proti nemu prípustné nebolo.

Oneskorené Podanie Vyjadrenia

Ak strana sporu nevyužije svoje právo včas sa vyjadriť k podanému dovolaniu a dovolací súd na vyjadrenie z tohto dôvodu neprihliadol (§ 436 ods. 3 druhej vety CSP), nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania za tento úkon právnej služby.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Exekučnoprávna Imunita

Exekučnoprávna imunita v zmysle ustanovenia § 61s ods. 1 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na príslušný subjekt (povinného), ale na konkrétny majetok. Z exekúcie sú vylúčené len konkrétne časti majetku, čo úplne nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona nie je vylúčený z exekúcie.

Aktívna Vecná Legitimácia Správcu Majetku

Správca majetku samosprávneho kraja je oprávnený podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe zákonného splnomocnenia.

Procesné Zavinenie na Zastavení Konania

Účastník konania, ktorý svojím protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti.

Predpoklady pre Zastavenie Exekúcie

V ustanovení § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

Odôvodnenie Rozhodnutia o Výške Náhrady Trov

Nedostatočné odôvodnenie týkajúce sa aplikácie prednosti hospodárnosti konania pred nárokom obhajcu na odmenu v zmysle ustanovení vyhlášky odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov zakladá porušenia základného práva na súdnu ochranu.

Trovy Konania - Dôkazné Bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Dôkazné bremeno v časti preukázania trov vzniknutých v príslušnom konaní leží na príslušnej strane v spore. Aj preto je vecou strany v spore, a nie všeobecného súdu o výške trov rozhodujúceho, aby vykonanie právneho úkonu a vynaloženie výdavkov naň riadnym spôsobom preukázal.

Zmena Účastníka v Exekučnom Konaní

Výklad ustanovenia § 37 ods.

Nedostatočné Odôvodnenie Rozhodnutia a Odňatie Možnosti Konať pred Súdom

Kontroverzná Interpretácia § 237 písm. f) OSP

Otázka, či nedostatočné odôvodnenie súdnych rozhodnutí zakladá zásah do práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a zároveň ide o odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, je pomerne zložitá a vyvoláva rôzne interpretácie.

Výklad 1: Nepreskúmateľnosť Nezakladá Vadu Podľa § 237 písm. f)

Podľa prvého výkladu nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá odňatie možnosti konať pred súdom a tým pádom ani prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f). V rámci tohto výkladu možno poukázať na veľmi dôkladne odôvodnené uznesenie najvyššieho súdu z decembra minulého roka (sp. zn. 3 Cdo 18/2013), v ktorom tento názor obšírne vysvetľuje.

Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí nepopiera, že nedostatočné odôvodnenie môže byť zásahom do práva na spravodlivý proces. Avšak zatiaľ čo každá vada spadajúca pod § 237 písm. f) je zároveň aj porušením čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru, nie každé porušenie čl. 46 a čl. 6 je zároveň aj vadou v zmysle § 237 písm. f). V odôvodnení najvyšší súd odkazuje na judikát R 111/1998, podľa ktorého nedostatočné odôvodnenie je tzv. inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Môže teda založiť dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť.

Výklad 2: Nepreskúmateľnosť Zakladá Vadu Podľa § 237 písm. f)

Iné senáty najvyššieho súdu prezentovali opozitný názor. Senáty najvyššieho súdu v druhom názorovom prúde zväčša vychádzajú z judikatúry ústavného súdu o dostatočnom odôvodnení ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a ďalej argumentujú, že "nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p."

Judikatúra Ústavného Súdu

Judikatúra ústavného súdu tak isto nie je jednoznačná. Nekonzistentnosť sa dokonca prejavuje aj v rámci rozhodovacej praxe jednotlivého senátu.

Záver

Z hľadiska sústavy všeobecných súdov a subsidiarity ústavnej sťažnosti sa mi javí prirodzenejšie, aby ústavne nekonformné súdne rozhodnutia najprv prešli celou sústavou všeobecných súdov a aby inštitút ústavnej sťažnosti naozaj slúžil ako ultima ratio. Všeobecné súdy (vrátane najvyššieho súdu) by tak mali možnosť korigovať neudržateľné zásahy do ústavných práv a až po zlyhaní všetkých troch úrovní by zasahoval ústavný súd.

Nový Civilný Sporový Poriadok (CSP)

Princíp Právnej Istoty

Čo v základných princípoch uvádzaných na úvod CSP na prvý pohľad zaujme, je až prekvapujúco značný dôraz na princíp právnej istoty, zakotvený hneď v ich článku 2.

Sudcovská Koncentrácia Konania

Jedným z týchto inštitútov je tzv. sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 144 CSP. Koncentrácia súdneho konania ako takého, ktorou máme na mysli časové ohraničenie možnosti strany predkladať v konaní skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je v dnes platnom O.s.p. riešená všeobecne v ustanovení § 120 ods. 4 a pre určité druhy konaní prísnejšie v ustanovení § 118a O.s.p.

Intervencia

V prvej časti CSP je ďalším minimálne čo do svojho názvu novým inštitút tzv. intervencie, upravený v štvrtom diele piatej hlavy. Na prvý pohľad je zrejmé, že intervencia je obdobou dnešného vedľajšieho účastníctva (§ 93 O.s.p.), avšak navrhovaná úprava v CSP je nielen značne podrobnejšia, ale sú v nej zároveň zmeny, ktoré budú v prípade ich prijatia relevantné i z hľadiska svojich právnych následkov.

Doručovanie

Významné z prvej časti CSP sú aj zmeny v právnej úprave doručovania, obsiahnutej v druhom diele siedmej hlavy (§ 99 CSP a nasl.).

Predbežné Prejednanie Sporu

V druhej časti CSP je zavádzaný nový inštitút tzv. „Predbežné prejednanie sporu“ (§ 159 a nasl. CSP). Veľmi jednoducho je možné povedať, že fakticky pôjde o akési „predpojednávanie“ veci.

Sťažnosť

V piatej hlave druhej časti CSP, nazvanej „Súdne rozhodnutia“, sa zavádza nový inštitút opravného prostriedku, tzv. sťažnosť (§ 229 a nasl. CSP). Táto, ak zákon neurčí inak, má byť prípustná voči tým uzneseniam súdu prvej inštancie, ktoré sú vydané súdnym úradníkom a ktoré sa zároveň doručujú.

tags: #dovolanie #cestou #sudu #prvej #instancie #podmienky