Dovolanie ako súdny proces: Charakteristika a aspekty

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Cieľom článku je poskytnúť komplexný pohľad na dovolanie ako súdny proces, jeho charakteristické znaky a rôzne aspekty, ktoré s ním súvisia.

Úvod do problematiky dovolania

Dovolanie predstavuje jeden z kľúčových nástrojov na zabezpečenie právnej istoty a spravodlivosti v právnom štáte. Je však dôležité zdôrazniť, že možnosť jeho uplatnenia je obmedzená na prípady, keď sú splnené zákonom stanovené podmienky. Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj opodstatnený. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť k posudzovaniu jeho opodstatnenosti.

Prípustnosť dovolania

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238 vymenúva znaky tých rozsudkov odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie procesne prípustné. Z právnej úpravy obsiahnutej v danom ustanovení je zrejmé, že zákonodarca v nej - zohľadňujúc mimoriadny charakter dovolania a možné dôsledky zrušenia rozhodnutia dovolacím súdom - vyjadril na jednej strane vôľu, aby určité rozsudky (výnimočne) napriek tomu, že už nadobudli právoplatnosť, mohli byť predmetom preskúmania v dovolacom konaní (viď napríklad § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.). Na druhej strane tým ale zároveň vyjadril vôľu, aby iné rozsudky (než sú ním výslovne uvedené) nemohli byť preskúmavané v dovolacom konaní.

Pokiaľ výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodoval odvolací súd, neprekročila v určitej veci násobky minimálnej mzdy uvedené v § 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu neprípustné, i keď smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v § 238 ods.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné dovolanie podľa ust.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov než uvedených v § 237 O.s.p.

Ak obvinený podal odvolanie až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania a v dôsledku toho odvolací súd nemohol preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa, a preto odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako oneskorene podané, nie je proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie (§ 368 ods. 1 Tr. por.), okrem prípadu, ak by obvinený v dovolaní namietal, že odvolanie nebolo podané oneskorene, a preto je naplnený dovolací dôvod spočívajúci v zamietnutí riadneho opravného prostriedku bez splnenia procesnej podmienky na také rozhodnutie (§ 371 ods. 1 písm. j/ Tr.

Dovolacie dôvody

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Vplyv rozhodnutí na konanie

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. a vec mu vráti na ďalšie konanie, je súd prvej inštancie viazaný záväzným právnym názorom vyjadreným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Pre konanie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom platí bezvýnimočne zásada viazanosti a podriadenosti súdu prvej inštancie právnym názorom vysloveným odvolacím súdom. Pokiaľ má fungovať justičný systém, musí byť táto viazanosť reflektovaná legislatívou.

Poučovacia povinnosť súdov

Poučovacia povinnosť súdov principiálne zakotvená v doterajšom ustanovení § 5 ods. 1 O.s.p. sa vzťahovala výlučne len na procesné práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce pre nich z Občianskeho súdneho konania. Súd bol povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrebné odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

"Prekvapivé rozhodnutie"

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené nepredvídateľne.

Znalecký posudok

Dovolací súd poukazuje na to, že ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti (§ 127 ods. 4 O.s.p.). Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle.

Zodpovednosť za škodu

Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutkovom zistení, že ku škode došlo výlučným zavinením zo strany poškodenej - žalobkyne, pretože prechodom cez cestu v mieste na to nevyhradenom spôsobila vodičovi vozidla náhlu prekážku, ktorej už tento nedokázal zabrániť“. V tejto súvislosti dovolací súd zdôraznil, že „ustanovenie § 427 ods. 1 OZ síce garantuje objektívnu zodpovednosť za škodu osobami vykonávajúcimi dopravu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, a to bez ohľadu na (subjektívne) zavinenie osoby, ktorá škodu spôsobila, avšak ustanovenie § 441 OZ pamätá na (subjektívne) zavinenie.

Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a odňatie možnosti konať pred súdom

Otázka, či nedostatočné odôvodnenie súdnych rozhodnutí zakladá zásah do práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je pomerne zložitá. Nie je však jasné, či zároveň ide o odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Ak totiž ide o odňatie možnosti konať pred súdom, možno nepreskúmateľnosť odvolacieho rozhodnutia namietať v dovolacom konaní. Ak naopak nejde o odňatie možnosti konať pred súdom (a zároveň nemožno prípustnosť dovolania založiť na inom ustanovení § § 237 až 239), malo by byť dovolanie odmietnuté.

Nejasný výklad § 237 písm. f) OSP vyvoláva pochybnosti aj vo vzťahu k prípustnosti ústavnej sťažnosti. Ak dovolací súd odmietne dovolanie, pretože nepreskúmateľnosť odvolacieho rozhodnutia nepovažuje za naplnenie skutkovej podstaty odňatia možnosti konať pred súdom, bolo by teoreticky možné tvrdiť, že ústavná sťažnosť proti odvolaciemu rozhodnutiu je už oneskorená a dovolaciemu rozhodnutiu niet čo vytýkať.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Judikatúra ústavného súdu tak v zásade bráni tomu, aby účastník, ktorý v dobrej viere v jeden výklad § 237 písm. f) podal dovolanie, si tým zahatal cestu k ústavnej sťažnosti. Napriek tomu asi nie je žiaduce, aby na takto dôležitú procesnú otázku neexistovala jednoznačná odpoveď alebo presnejšie povedané, aby existovali dve opozitné odpovede.

Výklad 1: Nepreskúmateľnosť odôvodnenia nezakladá vadu podľa § 237 písm. f)

Podľa prvého výkladu nedostatočné odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia nezakladá odňatie možnosti konať pred súdom a tým pádom ani prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f). V rámci tohto výkladu možno poukázať na veľmi dôkladne odôvodnené uznesenie najvyššieho súdu z decembra minulého roka (sp. zn. 3 Cdo 18/2013), v ktorom tento názor obšírne vysvetľuje. Najvyšší súd dovolanie odmietol, pričom dôvodil, že procesná vada konania uvedená v § 237 písm. f) môže spočívať len v postupe súdu, ktorý "predchádza vydaniu konečného rozhodnutia a ktor[ý] má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania a zmarenie možnosti jeho aktívnej účasti na konaní". Nemôže však ísť o samotné "rozhodnutie, ako výsledok vecnej rozhodovacej činnosti súdu".

Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí nepopiera, že nedostatočné odôvodnenie môže byť zásahom do práva na spravodlivý proces. Avšak zatiaľ čo každá vada spadajúca pod § 237 písm. f) je zároveň aj porušením čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru, nie každé porušenie čl. 46 a čl. 6 je zároveň aj vadou v zmysle § 237 písm. f).

Výklad 2: Nepreskúmateľnosť odôvodnenia zakladá vadu podľa § 237 písm. f)

Iné senáty najvyššieho súdu prezentovali opozitný názor. Senáty najvyššieho súdu v druhom názorovom prúde zväčša vychádzajú z judikatúry ústavného súdu o dostatočnom odôvodnení ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a ďalej argumentujú, že "nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, čo naplňuje znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p." alebo "[n]edostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O.s.p.)"

V niektorých rozhodnutiach sa objavuje zaujímavá argumentačná figúra, ktorá odňatie možnosti konať vidí v odňatí možnosti náležite argumentovať proti nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu. "Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom."

Civilný sporový poriadok

De lege ferenda preto možno privítať, že návrh nového Civilného sporového poriadku v § 409 nahrádza súčasné znenie § 237 písm. f) znením "ak ním došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces". Nepochybujem, že aj okolo tohto znenia vzniknú nové diskusie (napr. zásahy do iných základných práv, ak teda súdy vôbec môžu byť takýmto sekundárnym porušovateľom - II. ÚS 78/05, I. ÚS 569/2012). Ale minimálne jedna veľká nejasnosť procesného práva bude zrejme vyriešená.

Rekodifikácia trestného procesu

Navrhovaná rekodifikácia predpokladá, že v trestnom procese bude oproti terajšiemu stavu viacero koncepčných i štrukturálnych zmien. Ciele sa majú dosiahnuť čo najdôslednejším rešpektovaním základných občianskych práv, ale i celospoločenských záujmov na účinnom boji s kriminalitou.

Okresný súd by sa mal podľa navrhovanej úpravy stať skutočne základným článkom súdnej sústavy, pretože konania v prvom stupni by sa o všetkých veciach malo konať na tomto súde. O niektorých trestných činoch, o ktorých doteraz rozhodoval v prvom stupni krajský súd, by podľa navrhovanej úpravy rozhodoval okresný súd v sídle krajského súdu.

tags: #dovolanie #je #sudny #proces #charakteristika