Sťažnosť na nedodržiavanie európskeho práva: Postup a možnosti nápravy

Dodržiavanie európskeho práva je základným pilierom fungovania Európskej únie. Ak sa občan domnieva, že došlo k porušeniu jeho práv vyplývajúcich z európskeho práva, má k dispozícii niekoľko mechanizmov na dosiahnutie nápravy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o postupoch a možnostiach, ako podať sťažnosť na nedodržiavanie európskeho práva.

Možnosti podania sťažnosti

Existuje niekoľko inštitúcií, na ktoré sa môže občan obrátiť so sťažnosťou:

1. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP): Fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa považuje za obeť porušenia jej práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) alebo jeho protokolmi, môže podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) za podmienok stanovených priamo v Dohovore a v Rokovacom poriadku Súdu. Táto možnosť je však obmedzená na prípady porušenia práv zaručených Dohovorom.
2. Európska komisia: Ak sa občan domnieva, že členský štát EÚ porušuje európske právo, môže podať sťažnosť Európskej komisii. Komisia má právomoc prešetriť sťažnosť a v prípade zistenia porušenia môže začať konanie proti členskému štátu.
3. Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ): V niektorých prípadoch, najmä ak ide o žalobu pre nečinnosť inštitúcií EÚ, sa môže občan obrátiť priamo na SDEÚ.

Postup podania sťažnosti na ESĽP

Sťažnosť na ESĽP sa podáva výlučne na oficiálnom formulári, ktorý si je možné zo stránky ESĽP stiahnuť alebo vytlačiť. Aby mohol ESĽP sťažnosť preskúmať, musia byť všetky časti formulára riadne vyplnené stanoveným spôsobom a musia byť predložené všetky potrebné listiny. Sťažnosti je možné podať na ESĽP len poštou (nie osobne, telefonicky, faxom, ani elektronicky).

Na oficiálnej stránke ESĽP je sťažovateľom k dispozícii v slovenskom jazyku okrem formulára sťažnosti aj návod na jeho vyplnenie. Stránka tiež obsahuje odkaz na video s inštruktážou na vyplnenie formulára sťažnosti. Ak by formulár nebol riadne vyplnený, alebo by chýbali požadované prílohy, ESĽP môže odmietnuť zaregistrovať sťažnosť a táto nebude preskúmaná.

Konanie pred ESĽP je písomné. Každú informáciu, ktorú si sťažovateľ praje dať ESĽP na vedomie, musí predložiť v písomnej forme. Každou sťažnosťou sa zaoberá najprv Kancelária ESĽP. Zaregistrované sú len tie sťažnosti, ktoré splnili všetky náležitosti podania. Zaregistrovanú sťažnosť preskúma právnik príslušnej sekcie ESĽP. Kancelária ESĽP môže požiadať o predloženie doplňujúcich alebo upresňujúcich informácií. Je dôležité odpovedať na každú výzvu z Kancelárie ESĽP. Každé oneskorenie alebo neodpovedanie na listy Kancelárie ESĽP, prípadne nepredloženie doplňujúcich informácií alebo dokumentov, môže byť posúdené ako prejav straty záujmu o preskúmanie veci. To môže viesť k nepreskúmaniu sťažnosti a k jej vyčiarknutiu zo zoznamu sťažností.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Kritériá prijateľnosti sťažnosti na ESĽP

Právomoc ESĽP je obmedzená kritériami prijateľnosti vymedzenými Dohovorom, ktoré presne stanovujú kto, kedy a na čo sa môže sťažovať. Viac ako 90% sťažností predložených ESĽP je vyhlásených za neprijateľné. Preto je pred podaním sťažností vhodné si overiť, či namietané porušenie práv spĺňa podmienky prijateľnosti.

Sťažnosť môže byť vyhlásená za neprijateľnú rozhodnutím samosudcu, výborom troch sudcov alebo sedemčlennou komorou bez jej oznámenia dotknutej vláde. V prípade, že ESĽP nerozhodne takýmto spôsobom, oznámi sťažnosť vláde a vyzve ju na predloženie jej stanoviska k prijateľnosti a podstate sťažnosti. ESĽP zároveň ponúkne stranám možnosť dosiahnuť urovnanie sporu zmierom. Konanie o zmieri je dôverné.

ESĽP za určitých okolností môže vyčiarknuť sťažnosť zo zoznamu sťažností aj na základe tzv. jednostrannej deklarácie dotknutej vlády, a to aj napriek želaniu sťažovateľa, aby sa pokračovalo v preskúmavaní sťažnosti. V prípade, ak nedôjde k uzavretiu zmieru, ani k vyčiarknutiu sťažnosti zo zoznamu prípadov na základe jednostrannej deklarácie vlády, ESĽP skúma prijateľnosť a podstatu sťažnosti. Následne prijme rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti alebo priamo rozsudok o tom, či boli alebo neboli porušené práva sťažovateľa podľa Dohovoru.

Prípady, ktorých podstata bola preskúmavaná v iných podobných prípadoch a viaže sa k nim ustálená judikatúra, prejednávajú výbory troch sudcov. Ich rozsudky nadobúdajú právoplatnosť dňom vyhlásenia. Ostatné prípady prejednáva sedemčlenná komora. Jej rozsudky nadobúdajú právoplatnosť po troch mesiacoch od ich vyhlásenia, okrem prípadov, kedy strany vyhlásili, že nepožiadajú o opätovné preskúmanie veci Veľkou komorou alebo naopak, ak jedna zo strán (alebo obe) požiadajú ESĽP o postúpenie veci Veľkej komore. O takejto žiadosti rozhoduje panel piatich sudcov. Žiadosti je možné vyhovieť len ak sa týka závažnej otázky výkladu alebo aplikácie Dohovoru alebo jeho protokolov alebo závažnej otázky všeobecného významu. Odmietnutím žiadosti o preskúmanie veci Veľkou komorou rozsudok komory nadobudne právoplatnosť.

Lehota na podanie sťažnosti na ESĽP

Protokol č. 15 k Dohovoru skracuje zo 6 na 4 mesiace lehotu na podanie sťažnosti na ESĽP po tom, ako bolo vydané konečné vnútroštátne rozhodnutie v rámci vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Táto nová štvormesačná lehota začína platiť 1. februára 2022. Vzťahuje sa však len na sťažnosti, v ktorých bolo príslušné konečné vnútroštátne rozhodnutie vydané 1. februára 2022 alebo neskôr.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Súd môže za prijateľnú vyhlásiť iba sťažnosť, ktorá spĺňa podmienku dodržania šesťmesačnej lehoty, stanovenú v článku 35 ods. 1 Dohovoru. V praxi toto ustanovenie znamená, že sťažovateľ musí do šiestich mesiacov odo dňa, kedy bolo na vnútroštátnej úrovni prijaté konečné rozhodnutie, adresovať Súdu podanie, obsahujúce predmet jeho sťažnosti. Súd vo svojej rozhodovacej činnosti rozlišuje medzi účinnými a neúčinnými vnútroštátnymi prostriedkami nápravy, pričom povinnosť vyčerpania sa vzťahuje iba na tie, ktoré je možné vzhľadom na dané porušenie práva považovať za účinné - t. j. musia byť dostupné, spôsobilé ponúknuť sťažovateľovi nápravu namietaného porušenia Dohovoru a poskytnúť rozumné vyhliadky na úspech. Pre sťažovateľa môže byť nepríjemným prekvapením, že Súd nepovažuje za začiatok plynutia šesťmesačnej lehoty na podanie sťažnosti deň, kedy bolo prijaté rozhodnutie na základe vnútroštátneho prostriedku nápravy, ktorý podľa názoru Súdu nemožno považovať za účinný.

Výkon rozsudkov ESĽP

ESĽP nie je zodpovedný za výkon svojich rozsudkov. Akonáhle vyhlási rozsudok, zodpovednosť prechádza na Výbor ministrov Rady Európy, ktorý má za úlohu dohliadať nad výkonom rozsudkov zo strany štátov. Konečný rozsudok je záväzný a štát je povinný ho vykonať. Dohovor mu ukladá povinnosť odstrániť alebo napraviť zistené porušenie Dohovoru, prípadne poskytnúť nápravu, ak nie je možné navrátiť pôvodný stav (restitutio in integrum). Voľba prostriedkov nápravy patrí štátu, ktorý má medzinárodnoprávnu povinnosť dosiahnuť požadovaný výsledok.

Medzi individuálne opatrenia patrí predovšetkým vyplatenie spravodlivého zadosťučinenia určeného ESĽP v rozsudku, navrátenie do pôvodného stavu, vymazanie záznamu odsúdenia z registra trestov, udelenie povolenia na pobyt, atď. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, zodpovednosť za jeho vyplatenie má Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Prostriedkom na navrátenie do pôvodného stavu je za určitých okolností obnova konania, resp. opätovné prerokovanie prípadu. Slovenský právny poriadok ju umožňuje v trestnom konaní (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku), občianskom konaní (§ 397 v písm. d) Civilného sporového poriadku), aj v konaní pred Ústavným súdom SR (čl. 133 Ústavy SR, § 216 zákona o ústavnom súde).

Úlohou štátu je tiež prijať všeobecné opatrenia s cieľom predísť vzniku obdobných porušení Dohovoru v budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

Záujmy Slovenskej republiky obhajuje v konaní zástupca vlády Slovenskej republiky pred ESĽP (zástupca vlády). Jeho úlohou v konaní je komunikovať s ESĽP v mene vlády Slovenskej republiky, predkladať v jej mene ESĽP stanoviská, oboznamovať ESĽP s obsahom slovenskej legislatívy, vysvetľovať kroky vnútroštátnych orgánov a sprostredkúvať ich stanoviská. Zástupca je teda „advokátom“ štátu - stranou v konaní, rovnako ako sťažovateľ. Zástupca sa sťažnosťou podanou ESĽP zaoberá až vtedy, keď mu ESĽP oznámi (notifikuje), že konkrétna sťažnosť bola podaná a po jej zaregistrovaní ESĽP začal skúmať podmienky prijateľnosti sťažnosti. Kým nie je sťažnosť oznámená vláde, zástupca nemá o jej existencii žiadnu vedomosť. Informácie o sťažnosti sa dajú získať len priamo na ESĽP.

Konanie o porušení povinnosti členským štátom

Konanie o porušení povinnosti členským štátom je upravené v článkoch 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Ak sa Komisia domnieva, že si členský štát nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, vydá odôvodnené stanovisko po tom, čo umožní tomuto štátu predložiť pripomienky. Ak daný štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Účelom konania o porušení povinnosti členským štátom je zabezpečenie všeobecného a jednotného dodržiavania práva EÚ. Medzi časté porušenie povinností členských štátov patrí napríklad netransponovanie alebo chybná transpozícia smerníc, či postup orgánov štátu v rozpore s primárnym alebo sekundárnym právom EÚ.

Toto konanie môže mať dve fázy. Výsledkom prvého konania je konštatovanie Súdneho dvora o tom, či si členský štát splnil alebo nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z práva EÚ. V prípade, ak zistí porušenie povinnosti, je dotknutý členský štát povinný prijať bez zbytočného odkladu opatrenia v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, pričom voľba konkrétnych opatrení je na samotnom členskom štáte. Ak tak neurobí, môže po podaní novej žaloby Súdny dvor EÚ následne členskému štátu na návrh Komisie uložiť jednorazovú pokutu a/alebo penále.

Predsúdne konanie

Podaniu žaloby však obligatórne predchádza uskutočnenie predsúdneho konania. Toto predsúdne konanie začína vydaním formálneho oznámenia, v ktorom Európska komisia oznámi dôvody, pre ktoré sa domnieva, že členský štát porušil svoje povinnosti. Formálne oznámenie vymedzuje predmet budúceho hlavného konania. Po vydaní formálneho oznámenia má členský štát možnosť v lehote dvoch mesiacov formálnou odpoveďou na podnet Európskej komisie odôvodniť, prípadne uviesť informácie (v Zmluve o založení ES sa hovorí o „pripomienkach“), ktoré vyvracajú tvrdenia Európskej komisie. Ak tvrdenia členského štátu Európska komisia nepovažuje za relevantné, môže vydať odôvodnené stanovisko. Odôvodnené stanovisko sa musí zhodovať s formálnym oznámením a musí obsahovať výrok a odôvodnenie. Ak tomuto stanovisku dotknutý štát nevyhovie v dvojmesačnej lehote, Európska komisia môže podať žalobu. Obdobné predsúdne konanie musí byť uskutočnené, ak chce konanie na Súdnom dvore ES iniciovať členský štát, do tohto konania je ale zapojená aj Európska komisia. Do rozsahu tohto konania patrí aj konanie v rozpore s primárnym či sekundárnym právom. Úlohou konania je zabezpečiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a má zabrániť štátom v konaní v rozpore so Zmluvou. Predmet žaloby podanej v prípade konania o porušení Zmluvy musí znieť na určenie porušenia a musí byť totožný s predmetom predbežného konania.

Rozhodnutie Súdneho dvora ES

Súdny dvor ES má právomoc o žalobe rozhodnúť, ak je takáto žaloba dôvodná. Tak je tomu v prípade, že pri podaní žaloby protiprávny stav ešte trval. Z tejto zásady existuje výnimka v prípade existencie právneho záujmu na vydaní rozsudku aj napriek tomu, že protiprávny stav bol už odstránený. Protiprávne konanie, ktoré je predmetom rozhodovania Súdneho dvora ES v prípade žaloby pre neplnenie povinnosti, je akékoľvek konanie proti komunitárnemu právu, a to vo forme komisívnej i omisívnej, bez ohľadu na to, ktorý orgán v danej situácii konal. Za porušenie Zmluvy sa v tomto konaní považuje každé konanie členského štátu, pri ktorom členský štát neaplikuje vôbec alebo neaplikuje ustanovenie komunitárneho práva.

Žaloba o neplatnosť

Žaloba o neplatnosť umožňuje zabezpečovanie súladu sekundárneho práva so zakladajúcimi zmluvami a ostatnými prameňmi primárneho práva, preto má pre komunitárne právo a jeho rozvoj zásadný význam. Zaručuje riadnu implementáciu sekundárneho práva a súlad takej implementácie s právom primárnym. Žaloba o neplatnosť je zárukou účinnej právnej ochrany. Jej cieľom je zrušenie protiprávneho aktu, ktorý vydal orgán ES/EÚ. Predmetom žaloby o neplatnosť sú právne záväzné akty, teda tie, ktoré boli vydané vo forme nariadenia, smernice alebo rozhodnutia. Súdny dvor ES vo svojej judikatúre pripustil, že nie je podstatná právna povaha alebo forma právneho aktu, ale to, či akt vyvoláva právne následky. Nepatria sem odporúčania a stanoviská, keďže ide o právne nezáväzné akty. Tu nie je rozhodné pomenovanie daného právneho aktu, ale okolnosť, že taký právny akt je záväzný. U neprivilegovaných žalôb (tzn. žalôb, ktoré podali fyzické a právnické osoby) je však takto vymedzený predmet žaloby obmedzený len na rozhodnutia, ktoré boli vydané voči žalobcovi alebo tretej osobe.

V článku 230 Zmluvy o založení ES sú teda vymedzené hlavné dôvody pre podanie žaloby o neplatnosť, ktoré sa týkajú oblasti hmotného práva. Tieto dôvody tvoria štyri hlavné kategórie, ktorými sú nedostatok právomocí (nepríslušnosť - vertikálna a horizontálna), porušenie podstatných formálnych predpisov, porušenie Zmluvy alebo akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatňovania alebo zneužitia právomoci. Tieto žalobné dôvody vychádzajú z francúzskeho správneho procesu a vytvárajú relatívne široký základ preskúmavacieho práva súdu. Z ustanovení Zmluvy o založení ES nie je jasné, do akej miery je súd oprávnený z úradnej povinnosti prekročiť žalobcom tvrdené dôvody, prípadne z úradnej povinnosti skúmať všetky dôvody neplatnosti právneho aktu, ktoré prichádzajú do úvahy.

Dôvody pre podanie žaloby o neplatnosť

Podanie žaloby o neplatnosť pre nedostatok právomocí je možné v prípade, že právny akt bol vydaný orgánom, ktorý na to má právomoc. Takýto právny akt je potom vadným aktom. Vadný akt je dôsledkom porušenia vertikálnej deľby moci medzi spoločenstvami a členskými štátmi, ako aj porušenia horizontálnej deľby moci medzi jednotlivými orgánmi Spoločenstva. V prípade porušenia Zmluvy o založení ES ide o najširší dôvod žaloby o neplatnosť. Zahŕňa v sebe aj dôvody nedostatku právomocí a porušenia formy. Porušenie akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatňovania alebo zneužitia právomoci existuje podľa judikatúry Súdneho dvora ES vtedy, ak „na základe objektívnych, jasných a navzájom súladných indícií je treba vychádzať z toho, že akt bol vydaný na iný ako zadaný účel alebo s cieľom obísť konanie predvídané Zmluvou na to, aby bola zvládnutá určitá situácia“.

Čo sa týka rozhodnutia súdu vo veci žaloby o neplatnosť, súd môže žalobu zamietnuť alebo jej vyhovieť. Vyhovenie žalobe má za následok úplné alebo čiastočné zrušenie napadnutého aktu. Takýto rozsudok je platný voči všetkým, má konštitutívnu povahu a ruší napadnutý akt s účinkami od samotného počiatku, ex tunc. Svoje právne účinky tým strácajú všetky právne akty a opatrenia vydané alebo vynesené na základe zrušeného právneho aktu. V rámci rešpektovania základných právnych zásad, ako sú právna istota, ochrana dobrej viery a rešpektovanie nadobudnutých práv tretích osôb, môže súd v prípade nevyhnutnosti vo svojom rozsudku označiť tie účinky zrušeného aktu, ktoré sú aj naďalej v platnosti. Neznamená to zachovanie určitých častí neplatného aktu, ale iba trvanie niektorých právnych účinkov zrušenej právnej normy. Táto pôsobnosť je obmedzená len na prípad neplatných nariadení.

Konanie o prejudiciálnej otázke

Konanie, v rámci ktorého Európsky súdny dvor zjednocuje rozhodovaciu činnosť vnútroštátnych súdov členských štátov pri aplikácii a výklade práva Európskej únie, sa označuje ako konanie o prejudiciálnej otázke. Toto konanie predstavuje „inštrument spolupráce medzi dvoma komponentmi súdnej moci v Spoločenstve“ a Súdny dvor ES ho vykonáva ako úlohu verejnej moci.

Existencia sporového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom je základnou podmienkou prípustnosti prejudiciálnej otázky. Takto vymedzený vzťah medzi konaním vedeným pred vnútroštátnym súdom a konaním o prejudiciálnej otázke pred Súdnym dvorom ES je vzťahom výsostne závislým. Závislosť sa obmedzuje výlučne len na prebiehajúce konanie pred vnútroštátnym súdom, ak je vnútroštátne konanie ukončené, nie je Súdny dvor ES príslušný na rozhodnutie.

Konanie o prejudiciálnej otázke je v širšom zmysle len časťou konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom. Nejde teda o samotné určovacie konanie, ale o konanie, v rámci ktorého Súdny dvor ES rozhoduje ex ante nejasné otázky práva Európskej únie. Konanie o prejudiciálnej otázke predstavuje nesporové konanie, pretože Súdny dvor ES iba poskytuje odpoveď na otázku platnosti sekundárneho práva Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie a nerozhoduje vo veci samej, ktorá je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom. Keďže neexistuje vzťah podriadenosti a nadriadenosti medzi Európskym Súdnym dvorom ES a vnútroštátnymi súdmi, vzájomné rozdelenie príslušnosti medzi nich je dôvodom na spoluprácu týchto inštitúcií. Povinnosť spolupráce vyplýva z práva Európskej únie, a to predovšetkým, ak ide o vnútroštátny súd, voči ktorého rozhodnutiu nie je možnosť podania opravného prostriedku. Spolupráca má však svoje hranice, ktoré vymedzuje vo svojej rozhodovacej činnosti Súdny dvor ES.

Úlohy Súdneho dvora ES v konaní o prejudiciálnej otázke

Základná úloha Súdneho dvora ES spočíva v povinnosti podať po vecnej stránke správnu odpoveď na otázku platnosti práva Európskej únie alebo výkladu práva Európskej únie. Súdny dvor ES je povinný:

• „preskúmať podmienky, za ktorých sa naň obrátil vnútroštátny súd, a to za účelom overenia vlastnej právomoci“
• „posúdiť, či postupujúci orgán má charakter súdu podľa článku 234 Zmluvy o založení ES“
• „preformulovať otázky, ktoré mu boli položené“
• „vymedziť predkladajúcemu súdu kritériá na výklad práva Európskej únie, ktoré mu umožňujú rozhodnúť samostatne o otázke zlučiteľnosti“.
• „posúdiť s osobitným zreteľom nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke na to, aby mohol vydať svoje rozhodnutie a aj relevanciu otázok, ktoré dáva Súdnemu dvoru ES“
• „popísať skutkový a právny stav, do ktorého zapadajú predložené otázky alebo aspoň vysvetliť skutkové domnienky, na ktorých sa zakladajú otázky“
• „presne vysvetliť dôvody, prečo sa mu zdá výklad práva Európskej únie sporný a prečo považuje za nevyhnutné položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru ES“

Funkcie konania o prejudiciálnej otázke

Funkciou konania o prejudiciálnej otázke je predovšetkým zabezpečenie jednoty práva Európskej únie prostredníctvom objasňovania sporných otázok, ktoré sa vyskytnú v priebehu konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Účelom koncentrácie rozhodovania na Súdnom dvore ES je zabezpečiť, aby právo Európskej únie bolo na vnútroštátnych súdoch jednotne vykladané a aplikované a zároveň zabrániť, „aby sa v členskom štáte vytvorila národná judikatúra, ktorá nie je v súlade s normami práva Európskej únie“.

Konanie o prejudiciálnej otázke predstavuje pre fyzické osoby a právnické osoby druh ochrany a základ na vynútenie ochrany práva Európskej únie nielen v členských štátoch, ale aj voči orgánom Európskej únie. Vo vzťahu k členským štátom môžu fyzické osoby a právnické osoby v súlade s rozhodovacou praxou Súdneho dvora ES požadovať pred vnútroštátnym súdom, aby nebolo aplikované vnútroštátne právo nezlučiteľné s právom Európskej únie, ale priamo právo Európskej únie. Jednou z funkcií konania o prejudiciálnej otázke je aj rozvoj práva Európskej únie. Bolo tomu tak v minulosti, a to najmä z dôvodu, že zakladajúce zmluvy obsahovali množstvo ustanovení všeobecného charakteru, ktoré ponechávali mnohé otázky nedopovedané a je tomu stále tak aj v prítomnosti, keďže Súdny dvor ES svojou rozhodovacou činnosťou právo Európskej únie „tvorí a rozvíja“.

Ďalšie možnosti nápravy na Slovensku

Okrem vyššie uvedených možností, existujú aj vnútroštátne prostriedky nápravy, ktoré môže občan Slovenskej republiky využiť.

Sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach a podnet prokuratúre

V prípade nečinnosti orgánu verejnej správy sa môže fyzická alebo právnická osoba obrátiť na súd so žalobou proti nečinnosti. Predtým je však potrebné:

1. neúspešne podať sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach alebo
2. neúspešne podať podnet prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z.

Zákon nestanovuje nutnosť vyčerpania oboch týchto prostriedkov nápravy naraz a súčasne nie je ani potrebné podať opakovanú sťažnosť, resp. Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr.

Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z.z. Prokurátor podáva upozornenie orgánu, ktorého postup alebo nečinnosť namieta. Upozornenie však môže podať aj nadriadenému orgánu, ktorý je oprávnený vykonať nápravu vo veci. Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, upovedomí o tom v lehote 30 dní prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj nadriadený orgán, odstúpi mu v lehote 30 dní upozornenie prokurátora na vybavenie a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora. Prokurátor, ktorý návrh posudzuje, nie je však návrhom viazaný a z toho dôvodu je na posúdení prokurátora, či podá alebo nepodá upozornenie.

Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy

Účastníkmi konania sú len žalobca a žalovaný, ktorým je nečinný orgán verejnej správy. Ak žalovaný správny orgán svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Nová právna úprava chráni žalobcu, aby už nemusel opakovane podávať žalobu proti nečinnosti, ak by správny orgán opakovane nekonal.

tags: #zaloba #na #stat #nedodrziavanie #europskeho #prava