Dovolanie na Najvyšší súd: Termíny, Dôvody a Podmienky

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v slovenskom právnom systéme, ktorý umožňuje preveriť právoplatné rozhodnutia súdov za určitých, zákonom stanovených podmienok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dovolaní na Najvyšší súd Slovenskej republiky, vrátane dôvodov jeho podania, lehôt, podmienok a samotného konania.

Čo je dovolanie?

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Dôvodom na podanie dovolania je porušenie zákona alebo porušenie ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (Tr. por.).

Dôvody na podanie dovolania

Dovolanie možno podať, ak nastala jedna z nasledovných situácií:

• Vo veci rozhodol nepríslušný súd.
• Súd rozhodol v nezákonnom zložení.
• Zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
• Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.
• Trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje.
• Rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
• Bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
• Rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací súd však nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku.
• Bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
• Proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
• Odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
• Pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3.
• Bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).
• Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).
• Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. por.).

Kto môže podať dovolanie?

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie:

• Generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a).
• Obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
• V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh.
• Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
• Minister spravodlivosti podá dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Uvedené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Podmienky na podanie dovolania

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. odsúdený ak využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie mu neprináleží, pričom podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak podnet na dovolanie podá osoba, ktorej Trestný poriadok právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí. Podstatné je, kto chce podať dovolanie, proti akému rozhodnutiu a z akého dôvodu má byť dovolanie podané.

Pokiaľ chce podať dovolanie odsúdený z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. mu neprináleží, pričom v tomto prípade nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Pokiaľ chce podať dovolanie napr. poškodený, musí sa obrátiť s podnetom na ministra spravodlivosti.

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 2, ods. 3 Tr. por. Obvinený alebo príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa, že musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, dovolací súd bez preskúmania veci, odmietne dovolanie (nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1).

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu.

Lehota na podanie dovolania

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.

• Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi.
• Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Dovolanie je potrebné podať prostredníctvom obhajcu, na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd).

Rozhodnutie dovolacieho súdu

Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania, dovolací súd vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Účinky dovolania

Dovolanie nemá odkladný účinok a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným.

Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom ( vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).

Informácie o súdnom konaní na Najvyššom súde SR

Informačné centrum (IC) Najvyššieho súdu SR zabezpečuje každý pracovný deň styk s verejnosťou, a to najmä poskytovaním informácií pre účastníkov konania a ich právnych zástupcov o stave súdneho konania.

Kto má právo sa informovať na súdne konanie vedené na Najvyššom súde SR?

Účastníci konania a ich právni zástupcovia.

Akým spôsobom sa dostanem k informáciám o mojom súdnom konaní?

Osobne, telefonicky alebo písomne.

Ako zistia/overia moju identitu? Čo k tomu potrebujem?

Zoznam údajov, ktorý je potrebný pre overenie identity účastníka konania: meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, identifikácia účastníkov konania/strán sporu, resp. spisová značka Krajského súdu alebo Okresného súdu. Pri osobnom nahliadnutí overenie občianskym preukazom resp.

Aké informácie som oprávnený získať ako účastník konania?

Informácie o stave konania, zloženie senátu je zverejnené na stránke NS SR v časti: „Rozvrh práce Najvyššieho súdu na príslušný rok.

Kde nájdem iné informácie o svojom súdnom konaní?

Na stránke Najvyššieho súdu SR.

Aké informácie IC neposkytuje?

Napr. kedy bude vo veci rozhodnuté pri aktívnych spisoch (pozn. Informačné centrum týmito informáciami nedisponuje, nakoľko s konkrétnymi spismi pracujú jednotlivé kolégiá a nie IC.

Ako môžem nahliadnuť do svojho spisu?

V prvom rade musí Informačné centrum overiť identitu volajúceho (viď. otázka č. 4). Následne ho poučí o tom, aké sú možnosti podania žiadosti o nahliadnutie do spisu - buď písomne alebo elektronicky. Pri návšteve centra je potrebné preukázať sa občianskym preukazom alebo v prípade právnych zástupcov advokátskym preukazom resp. Zároveň nie je možná návšteva IC s cieľom priniesť písomnosti do spisu a podobne.

tags: #dovolanie #na #najvyssi #sud #terminy