Dovolanie Namietky Odvolania v Trestnom Práve

Úvod

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní, ktorý slúži na nápravu závažných procesných a hmotnoprávnych pochybení. Tento článok sa zameriava na problematiku dovolania, konkrétne na dôvody jeho zamietnutia a aplikáciu zásady lex posterior mitius v kontexte zmeny právnej úpravy v prospech páchateľa.

Dovolanie ako Mimoriadny Opravný Prostriedok

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád. Predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolanie možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v § 371 Trestného poriadku, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní konkrétne špecifikovať a odôvodniť.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por.

Zamietnutie Dovolania

Dovolací súd predbežne preskúma dovolanie a zistí, či sú splnené všetky formálne náležitosti. Ak zistí, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, prostredníctvom obhajcu, v zákonom stanovenej lehote, na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti, pristúpi k jeho vecnému preskúmaniu.

Dovolanie sa odmietne, ak nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Prečítajte si tiež: Dovolanie a Trestné Právo

Zásada Lex Posterior Mitior

Dovolateľ môže namietať neprimeranosť trestu z dôvodu, že podľa Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 by jeho konanie bolo právne kvalifikované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti treba odkázať na rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 46/2014-I, podľa ktorého dovolací súd posudzuje napadnuté rozhodnutie v zásade z hľadiska súladu so zákonom účinným v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o dovolaním napadnutej okolnosti patriacej do oblasti posudzovania trestnosti činu alebo ukladania trestu však zohľadní aj zmenu právneho stavu v čase od vyhlásenia napadnutého rozhodnutia do momentu rozhodovania dovolacieho súdu, ktorá je relevantná v súvislosti s ústavným princípom retroaktivity Trestného zákona, resp. jeho zmeny priaznivej pre páchateľa (článok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 1 Tr. zák.). Článok 49 ods. 1 tretia veta Charty základných práv Európskej únie kodifikuje právo na uplatnenie miernejšieho trestu, ak sa v čase spáchania trestného činu uplatňoval prísnejší trest (zásada lex mitior).

Zásada lex mitior je preto jedným zo základných právnych pravidiel upravujúcich uplatňovanie po sebe prijatých ustanovení trestného práva v rôznych časových úsekoch, ktoré bráni návratu k predchádzajúcim prísnejším ustanoveniam týkajúcim sa znakov skutkovej podstaty trestného činu a trestov. Uplatňovanie predmetnej zásady je samo osebe dôsledkom širšej zásady právnej istoty, ktorá si vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby ich uplatnenie bolo pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné.

Súdny dvor Európskej únie k právu na uplatnenie miernejšieho trestu konštatoval, že miernejší trest môže vyplývať buď zo zmeny klasifikácie príslušného skutku, alebo zo zmeny trestu, ktorý sa na trestný čin uplatňuje. Povedané inými slovami, uplatnenie priaznivejšieho trestného zákona v sebe nevyhnutne zahŕňa postupné uplatňovanie zákonov v časovom slede a spočíva na konštatovaní, že zákonodarca zmenil názor buď na trestnú kvalifikáciu skutkov, alebo na trest, ktorý sa má uložiť za spáchanie trestného činu (Paoletti a i. zo 6. októbra 2016, C-218/15, EU:C:2016:748, bod 27).

Ak však bol jednotlivec odsúdený v čase zavedenia miernejšieho trestu, nemá nárok na uplatnenie miernejšieho trestu, pokiaľ nebolo prijaté osobitné ustanovenie o takomto nároku (Delvigne zo 6. októbra 2016, C-200/14, EU:C:2016:747, bod 62). Hoc i toto právo nie je výslovne uvedené v článku 7 ods. 1 Dohovoru, Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre (napr. rozsudok vo veci Jidic proti Rumunsku z 18. februára 2020, č. 45776/16, bod 80) pripomína, že článok 7 Dohovoru zaručuje nielen zásadu zákazu retroaktivity prísnejších trestných zákonov, ale implicitne aj zásadu retroaktivity miernejších trestných zákonov; inými slovami, pokiaľ existujú rozdiely medzi trestnoprávnou úpravou platnou v čase spáchania trestného činu a neskoršími predpismi trestného práva prijatými pred vynesením konečného právoplatného rozsudku, súdy musia uplatniť zákon, ktorého ustanovenia sú pre obžalovaného priaznivejšie [pozri rozsudok vo veci Scoppola proti Taliansku (č. 2) zo 17. septembra 2009, č. 10249/03, bod 109].

Prečítajte si tiež: Dôsledky dovolania GP

V rozsudku vo veci Gouarré Patte proti Andorre (z 12. januára 2016, č. 33427/10, body 33 až 36) Európsky súd pre ľudské práva dokonca rozšíril záruky článku 7 týkajúce sa retroaktivity miernejšieho trestného zákona na možnosť spätnej revízie právoplatného rozsudku, ak vnútroštátny zákon takúto možnosť poskytuje. Zásada retroaktivity miernejšieho trestného zákona sa môže vzťahovať aj na skutočnosť spojenia viacerých trestov do jedného súhrnného trestu (rozsudok vo veci Koprivnikar proti Slovinsku z 24. januára 2017, č. 67503/13, bod 49, 59). Pre úplnosť možno uviesť, že vo veci Parmak a Bakir proti Turecku (z 3. decembra 2019, č. 22429/07 a 25195/07, bod 64) Európsky súd pre ľudské práva po prvýkrát konštatoval, že zásada retroaktívneho uplatňovania miernejšieho trestného zákona sa uplatňuje aj v kontexte novely týkajúcej sa definície skutkovej podstaty trestného činu (pozri Poradné stanovisko Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa použitia „blanketového odkazu“ v definícii skutkovej podstaty trestného činu a porovnaní trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu a neskoršieho trestného zákona z 29. mája 2020, č. P4201800004).

Analógia v Správnom a Trestnom Konaní

Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. Aj v prípade, že by Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že č l. 49 Charty základných práv Európskej únie a zásada lex posterior mitius v ňom obsiahnutá sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na správne súdne konanie o opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť, teda že Najvyšší správny súd, konajúc i v druhej a poslednej inštancii o tejto kasačnej sťažnosti, má prihliadať na zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa administratívneho deliktu posudzovaného v základnom konaní administratívnom orgánom, ktorá nastala až po tom, čo bolo vydané rozhodnutie správneho súdu nižšej inštancie ním preskúmavané, ktoré je právoplatné, najvyšší súd zastáva názor, že vzhľadom na rozdiely medzi kasačnou sťažnosťou a dovolaním, ako aj na osobitosti správneho konania, ktorými sa odlišuje od trestného konania, by závery Súdneho dvora Európskej únie neboli aplikovateľné v trestnom konaní.

Záverom najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že pripustením analógie v zmysle výkladu dovolateľa by sa vytvoril stav, kedy by sa revízie právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní v dôsledku zmeny právnej úpravy v prospech páchateľa trestného činu, ku ktorej došlo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí, mohli domáhať len odsúdení, ktorým plynie lehota na podanie dovolania, čo je v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty ako aj zásadou rovnosti zakotvenou v č l. 12 ods. 1 Ústavy SR.

Prípad Obvineného J. K.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného J. K. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 3. apríla 2025 v Bratislave dovolanie obvineného J. K. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Milana Kuzmu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. septembra 2021, sp. zn. Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného J. K.

Okresný súd Košice II rozsudkom z 28. februára 2020, sp. zn. 5T/31/2019, uznal obvineného J. K. za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. v F. na ulici L. XX a P. XX v presne nezistenej dobe najneskôr 28. februára 2014 vylákal od poškodeného MUDr. J. B. peňažné prostriedky vo výške 157.000 Eur pod zámienkou ich investovania do nákupu motorových vozidiel továrenskej značky M., ktoré prevzal v hotovosti a zaviazal sa ich vrátiť do 31. augusta 2015, hoc i už v čase poskytnutia pôžičky vedel, že peňažné prostriedky v lehote splatnosti nevráti a nepoužije ich na dohodnutý účel, ale použije ich pre vlastnú potrebu, čím takto svojim konaním spôsobil MUDr. J. B., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom F., L. 23, po tom ako mu dňa 2.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Za to súd obvinenému uložil podľa § 221 ods. 4, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c ) Tr. zák. Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. por. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali obvinený a prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II odvolania, na podklade ktorých Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. septembra 2021, sp. zn. 6To/47/2020, rozhodol tak, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému uložil podľa § 221 ods. 4, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. por. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2022, sp. zn. 3 Tdo 20/2022, dovolanie obvineného podané proti rozsudku krajského súdu z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por.

Dňa 25. septembra 2024 podal obvinený J. K. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Milana Kuzmu opätovne písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. Obvinený vo svojej dovolacej argumentácii uviedol, že napadnutými rozhodnutiami súdov bol porušený zákon v jeho neprospech, keďže jeho konanie by podľa Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024 bolo právne kvalifikované ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. a bolo by mu možné uložiť trest odňatia slobody v maximálnej výmere 4 roky.

S poukazom na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (Scoppola proti Taliansku (č. 2), Parmak a Bakir proti Turecku, Tyrer proti Spojenému Kráľovstvu, Serrano Contreras proti Španielsku), č l. 35 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 49 ods. 1 Charty základných práv EÚ a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo 169/2012, mal za to, že právny názor dovolacieho súdu by mal vychádzať z aktuálnej zmeny právneho poriadku vyvolanej novelou Trestného zákona účinného od 6. augusta 2024, pretože ku zmene zákona došlo v prospech obvineného, u ktorého by pri opätovnom rozhodovaní v novom konaní po zrušení napadnutého rozsudku neprichádzalo do úvahy uznanie viny za spáchanie obzvlášť závažného zločinu a uloženie trestu vo výmere 10 rokov.

Uviedol, že súd nie je v danej veci viazaný trestnou sadzbou ustanovenou v Trestnom zákone účinnom do 1. mája 2022 a môže rozhodovať s použitím Trestného zákona účinného od 6. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného a súčasne podľa § 386 ods. 2 Tr. por. oba rozsudky zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor podaním z 22. októbra 2024 nestotožňujúc sa s právnym názorom obvineného vyjadreným v dovolaní, nakoľko v čase spáchania skutku až do konečného rozhodnutia súdov bol platný a účinný Trestný zákon, ktorý umožňoval za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Mal za to, že nedošlo k porušeniu zákona, keďže obvinenému bol uložený trest odňatia vo výmere, ktorý vtedy platný a účinný Trestný zákon dovoľoval a následná zmena Trestného zákona účinná od 6. augusta 2024 nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia súdov, ktoré sa stali právoplatnými a vykonateľnými pred uvedenou novelou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. K. postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu podaním z 29. novembra 2024, v ktorom považoval vyjadrenie prokurátora za nesprávne a nespravodlivé, nezohľadňujúce konkrétne okolnosti prípadu.

Uviedol, že rozsudok krajského súdu nemožno považovať za konečné rozhodnutie, za konečné rozhodnutie na vnútroštátnej úrovni sa považuje rozhodnutie ústavného súdu. Mal za to, že pokiaľ by dovolací súd jeho dovolanie odmietol, neboli by mu poskytnuté účinné záruky proti uloženiu prísnejšieho trestu v rozpore s č l. 7 Dohovoru. K dovolaniu obvineného sa vyjadril aj poškodený prostredníctvom JUDr. Miroslava Kráľa podaním z 21. V doplnení dovolania z 25. februára 2025 obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Milana Kuzmu poukázal na návrh generálneho advokáta zo 4. februára 2025, prednesený vo veci sp. zn. C- 544/23, predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa posudzuje otázka, č i je senát kasačného súdu povinný zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa priestupku, ktorá nastala počas kasačného konania a po vydaní rozhodnutia nižšieho správneho súdu.

Dňa 11. marca 2025 bolo dovolanie obvineného J. K. Po predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Zároveň, ale najvyšší súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.

Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len odvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.].

V kontexte vyššie uvedeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ako aj ochranný dohľad, ktorých uloženie zákon (účinný v čase ukladania) za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný vinným, pripúšťal.

tags: #dovolanie #namietky #odvolania #trestný #zákon